Novinka Khaleda Hosseiniho je dojemným vyznaním otca synovi pred strastiplnou cestou za novým domovom. O ľuďoch z vojnových a rozvojových krajín, ktorí si v zahraničí hľadajú bezpečný domov, sa zvyčajne hovorí len v číslach. Zmenili sa na štatistiky a stali sa nebezpečným nástrojom politických dišpút a rozbrojov v spoločnosti. Nepoznáme konkrétne dôvody, ktoré ich prinútili utiecť, a len ťažko si vieme predstaviť ich pohnútky.
Autor Khaled Hosseini, americký bestsellerista, rodák z Kábulu, dal migrantom mená aj tváre. Jeho knihy Majster šarkanov, Tisíce žiarivých sĺnk a A hory odpovedali ozvenou oslovili milióny čitateľov práve dôverným pohľadom na životné osudy utečencov. Rozhodnutie opustiť domov, strastiplná cesta, adaptácia v novom prostredí – to všetko sú témy, ktoré spisovateľ sám dobre pozná. Aj preto sa rozhodol zisk z predaja svojej novinky Morská modlitba venovať nadácii na pomoc utečencom.
Pred odchodom na more
Morská modlitba nie je románom, ako sme uňho zvyknutí, skôr krátkou poémou. Ilustrovaná knižka má dokopy necelých päťdesiat strán a väčšinu z nich tvoria kresby britského výtvarníka Dana Williamsa. S Williamsom už spisovateľ spolupracoval a to pri diele Tisíce žiarivých sĺnk, ktoré vychádzalo na pokračovanie v denníku Guardian.
Rovnako ako pri predošlých knihách, aj tu sa Hosseiniho príbeh sústredí na detského hrdinu - chlapca Marwana. Ako sa uvádza v prológu, muž drží syna - Marwana v náručí a spoločne s ostatnými utečencami čakajú na príchod plavidla, ktoré ich má previezť cez more. To, čo nasleduje potom, je otcov príhovor spiacemu chlapcovi. „Sú to len slová. Otcovský klam, ktorý mi drancuje dušu rovnako ako tvoja dôvera. V tú noc myslím iba na to, aké je more hlboké, šíre a ľahostajné. Bezmocne ťa chcem pred ním ochrániť.“
Opisy plné vôní a chutí
A hoci majú otcove slová prirodzený pátos, nemožno hovoriť o plytkom gýči. Dôvodom je najmä prvá časť knižky, kde Hosseini uplatnil svoj najväčší talent – s nehou opisovať svet, ktorý sám opustil, a ktorý nenávratne zmizol v prachu a bolesti. Milovaný Afganistan tentoraz zamenil za Sýriu, konkrétne mesto Homs a jeho okolie, kde hlavný hrdina vyrastal.
Jeho charakteristika na pár vetách je plná vôní, chutí a páliaceho slnka. Zrazu je ľahké predstaviť si, ako Sýria vyzerala predtým, než sa stala vojnovou zónou. „Ľutujem, že si nepamätáš rušné ulice, vôňu smažených mäsových guliek, večerné prechádzky s mamou a so mnou, námestie s hodinovou vežou,“ vraví otec synovi. „Život v tých časoch teraz už aj mne pripadá ako sen, šum, čo sa rozplýva v diaľke.“
Bližšie k neznámemu
Či už ide o román, súbor poviedok, alebo krátke verše, Hosseini je vo všeobecnosti výborný rozprávač. Jeho tvorba sa vyznačuje priamočiarou stavbou príbehu, ktorá má napriek častému zasadeniu do arabských krajín jasné základy v americkej literatúre, takže je blízka a známa čitateľom po celom svete.
Čo však na jeho tvorbe najviac priťahuje, to je vkusná dojemnosť. Vďaka emotívnym a silným osudom jeho hrdinov sa čitateľ ľahko dostáva do končín krajiny, ktoré by možno v rámci literatúry považoval za nezaujímavé alebo príliš exotické. Zrazu je oveľa prirodzenejšie aj v mase migrantov, ktorí čakajú na svoju loď do vysnívanej krajiny, vidieť konkrétnych ľudí, osudy, spomienky a sny. Nielen číslo.
