Ľudský mozog sa za tisícročia príliš nevyvinul, inak by sme si dokázali spoločnosť zorganizovať lepšie, hovoria francúzsky režiséri GUSTAVE KERVERN a BENOÎT DELÉPINE.
Ich najnovšia komédia s typickým zmyslom pre anarchiu je z komunity Emmaus, ktorý vo Francúzsku založil slávny kňaz Abbé Pierre. Vyradení ľudia tam pracujú s vyradenými vecami. Živia sa skromne, bez platu aj sociálnych dávok, ale každý sa tam cíti dôležito.
Hlavným hrdinom je Jacques (hrá ho oscarový Jean Dujardin), ktorý do tejto komunity prichádza, aby sa priživil. Jemu nie je dobrý žiadny spoločenský systém, nechce sa mu prosto pracovať. Zarobiť chce na svojich kamarátov, nahovorí ich na plastickú operáciu v Bulharsku, kde sú ešte stopy po socializme.
V rozhovore pre SME režiséri porozprávali, prečo ironizujú komunistický systém, ktorý sme v Československu žili.
Ak som dobre pochopila, komunita Emmaus funguje vďaka systému, ktorý vymysleli kriminálnici a bývalí kriminálnici.
Gustave Kervern: "Niektorí boli vo väzení, to je pravda. Základy položil Abbé Pierre a väčšinu ľudí tvoria tí, čo zostali sami, opustila ich žena, sú bez práce, prepadli alkoholu alebo majú iné problémy.
Ale nájdete medzi nimi aj takých, čo prišli len tak, z vlastnej vôle, pretože sa im páči, že aj takto môže spoločenský systém fungovať. A to je na tom skvelé, že v tejto dedine žijú všetky typy ľudí."
Myslíte si, že takýto systém by mohol fungovať aj vo veľkom?
Benoȋt Delépine: "Šéf tejto spoločnosti je osvietený muž. Neustále prichádza s novými projektmi, prispôsobuje ich podľa toho, čo kto dokáže a aký má talent. Takže aj ľudia, ktorí sem prichádzajú takmer ako bezdomovci, majú zrazu zodpovedné posty. Napríklad, sú vedúcimi pizzerie.
Zaujímavé je, že každý, kto do komunity stúpi, sa vzdáva štátnej pomoci. Nemá viac sociálne dávky, nemá právo na minimálnu mzdu. Pretože tam dostane nocľah aj stravu, dokonca aj vreckové.
Povedali by ste, že táto komunita je odpadkovým košom našej spoločnosti, ale nie. Tých, čo sú v nej, systém nejakým spôsobom odmietol - práve preto je také pozoruhodné, že práve oni nám ukazujú, ako sa dá žiť. Koľko už hovoríme o obmedzení konzumu, energií? My to nedokážeme, ale oni áno."

Ako znížili konzum?
Kerverne: "Hneď vedľa majú pole, chovajú kravy, kurence, pestujú plodiny, jedia len to, čo si sami takto zabezpečia. Ešte k tomu všetko recyklujú. Nebolo by skvelé, keby to dokázalo celé Francúzsko?"
Delépine: "Na svete je už nás takmer osem miliárd. To znamená, že treba nakŕmiť osem miliónov hladných krkov. Nehovorím, že všetci musia byť sebestační. Keby sme však aspoň po malých krokoch začali."
Viete o nejakých miestach na svete, kde takto spoločnosti rozmýšľajú vo veľkom?
Kerverne: "Na severe Európy to celkom pekne funguje, robí sa tam viac. My vo Francúzsku nevieme urobiť viac ako triediť odpad. To je len minimum, to nás ďaleko neprivedie."
Delépine: "Je zrejmé, že náš mozog sa za posledných tridsať tisíc rokov príliš nevyvinul. Taký istý mali aj lovci v zapadnutých dedinách. Je pravda, že sme sa pokúsili o zložitejšie systémy, ako boli kmene, a dobre sme robili, ale vždy sme zlyhali. Aj pri komunizme, aj pri kapitalizmu.