SME
Sobota, 8. máj, 2021 | Meniny má IngridaKrížovkyKrížovky
KULTÚRNY ŽIVOT

Revolúcia sa nekončí, revolúcia sa vyvíja

Umenie, ktoré provokuje naše predstavy o umení

sikora_my_verili.sikora_my_verili.

<p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Umelci svetového formátu a významu zvyknú Bratislavu oblažiť svojimi dielami skôr výnimočne.</span></span></span></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>V prípade Ela Lisického sa môže celkom ľahko stať, že parkovisko pred galériou Danubiana v Čunove bude plné áut so zahraničnými značkami. Prichádza výtvarná udalosť sezóny? Asi áno.</span></span></span></span></p><div class="gallerybox" type="single" dataid="4115649" source="Peter%20Cox" datawidth="400" balign="center" showtextauthor="1" showtextdescription="1" size="middle" layout="standard" dataactive="{$img$:$https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/41/4115649/4115649.jpeg?rev=2$, $author$:$$, $description$:$$, $keywords$:$$, $source_url$:$$}"></div><p><span><strong><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Avantgarda predbiehajúca dobu</span></span></span></strong></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Výtvarný umelecký jazyk chytá kdesi vo vzduchu poletujúce idey nového, dramatického vnímania sveta. To, čo sa nedá ešte pomenovať slovom, výtvarníci neraz už riešia obrazom, dielom, akoby mali citlivé radary a ducha doby zhmotňovali skôr, než ho sformulujú filozofi či, nebodaj,a pragmatickí sociológovia. Preto sa dejiny výtvarného umenia môžu veľmi ľahko premeniť aj na dejiny predpovedania toku času, myslenia, ideológií. Ale aj ruptúr, katastrof, konštruovania novej a dekonštrukcie starej spoločnosti.</span></span></span></span></p><div class="keyboxbanner" type="article_body_top_position"></div><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Výstava v Danubiane spája dve mená, možno vo svetovom meradle nie úplne totožnej „váhovej kategórie“, ale určite dve mimoriadne, avantgardne mysliace výtvarné osobnosti. Ruského konštruktivistu Ela Lisického (celým menom Lazar Markovič – uvádza sa aj Morduchovič - Lisickij, galéria sa v názve El Lissitzky rozhodla pre medzinárodný formát mena, u nás sa používal ruský prepis Lisickij) a slovenského filozofického neoavantgardistu a konceptualistu Rudolfa Sikoru, ktorý si ako poctu ruskému konštruktivistovi zvolil pre tento prípad meno vo formáte eR Sikora.</span></span></span></span></p><p> </p><p><span><strong><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Najlepší výber</span></span></span></strong></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Kolekcia Lisického návrhov, malieb – gvašov, akvarelov, kresieb, grafických listov, plagátov, knižnej tvorby pochádza z Van Abbemuseum v holandskom Eindhovene, inštitúcie, ktorá vlastní mimoriadnu kolekcie El Lisického diel. Časť expozície bude venovaná rekonštrukciám divadelných a architektonických návrhov (známe projekty utopických mrakodrapov, „domy – žehličky“), objektov – tzv. prounov („projektov utvrdzovania nového“), čo bola Lisického autorská forma prepojenia maľby a architektúry.</span></span></span></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Ako píše v príhovore k výstave kurátorka Katarína Bajcurová, naša popredná expertka na moderné umenie, „El Lisickij patrí k ikonickým postavám sovietskej a európskej avantgardy, predchodca modernej a súčasnej architektúry, umenia i dizajnu, je v zahraničí v súčasnosti, paradoxne, známejší ako doma, v Rusku (súbornú výstavu mal v Novej Tretiakovskej galérii a v Židovskom múzeu a centre tolerancie v Moskve až celkom nedávno, koncom roku 2017).</span></span></span></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Na druhej strane až do svojej predčasnej smrti chcel svojím umením ,meniť svet‘: stál na strane revolúcie a sovietskej moci; avantgardnými – radikálnymi a nonkonformnými formami šíril idey komunizmu, bol súčasťou politickej a ,monumentálnej´ propagandy sovietskeho štátu; v 30. rokoch po obrate k socialistickému realizmu sa El Lisickij ďalej venoval novátorskému výstavnému dizajnu a úžitkovej grafike“.</span></span></span></span></p><div class="gallerybox" type="single" dataid="4115643" title="El%20Lissitzky" source="Peter%20Cox" datawidth="200" balign="left" showtextauthor="1" showtextdescription="1" size="small" layout="standard" dataactive="{$img$:$https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/41/4115643/4115643.jpeg?rev=2$, $author$:$$, $description$:$$, $keywords$:$$, $source_url$:$$}"></div><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>El Lisickij (1890 – 1941) zažil v časoch svojej mladosti dozrievanie veľkého estetického kvasu „novej revolučnej doby“, ktorú sám prijal ako veľkú výzvu. Pred prvou svetovou vojnou študoval v nemeckom Darmstadte na technickej škole, vojnové a prvé revolučné roky prežil v Rusku, aby v rokoch 1922 – 1928 prednášal na Bauhause a spolupracoval aj so skupinou De Stijl. Po roku 1928 pôsobil najmä ako grafik, dizajnér, umelec experimentujúci s utopickými urbanistickými riešeniami, ktoré sa však nerealizovali.</span></span></span></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Svojou víziou však ovplyvňoval a narúšal postupnú strnulosť socialistického realizmu, ktorý prevzal štafetu po ruskom avantgardnom vzopätí sa dvadsiatych rokov. Umrel v roku 1941 na tuberkulózu. Domáca ruská kunsthistória ho vnímala dlhé desaťročia ako jedného z tých avantgardistov, na ktorých by sa malo viac-menej zabudnúť. Na druhej strane, jeho medzinárodný odkaz je živý a provokujúci aj dnes.</span></span></span></span></p><p> </p><p><span><strong><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>eR ako pocta El</span></span></span></strong></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Ela Lisického diela dopĺňa svojbytná vizuálna a ideová paralela k obrazovému svetu ruskému konštruktivistovi z umeleckého ateliéru Ruda Sikoru. „Neodmysliteľnou stránkou Sikorovej osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus, ktorý našiel prirodzené uplatnenie v jeho výtvarných konceptoch plných etickej – a dnes najmä ekologickej – apelatívnosti,“ napísala o Sikorovi Bajcurová. „Patrí totiž k tým tvorcom, ktorí na svoje plecia zaujato a s totálnym osobnostným nasadením ,berú kríž‘ civilizačných a spoločenských problémov jedinca i ľudstva a hľadajú pre ne silné výtvarné metafory.“</span></span></span></span></p><div class="gallerybox" type="single" dataid="4115646" title="Rudo%20Sikora" source="Peter%20Cox" datawidth="200" dataheight="355" balign="right" showtextauthor="1" showtextdescription="1" size="small" layout="standard" dataactive="{$img$:$https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/41/4115646/4115646.jpeg?rev=2$, $author$:$$, $description$:$$, $keywords$:$$, $source_url$:$$}"></div><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Rudo Sikora (1946) patrí od počiatku svojej tvorby k provokujúcim, konceptualisticky zameraným autorom, pre ktorého je výtvarný svet prostriedkom politickej, filozofickej a etickej interpretácie. V časoch normalizácie patril k alternatívnemu svetu bratislavskej výtvarnej avantgardy, pričom väčšinu svojho diela zasvätil skúmaniu topografie, ekológie, kozmológie. Priestorom na intelektuálnu a estetickú interpretáciu mu bolo čokoľvek, čo môže byť výtvarné a zároveň spochybňujúce toto výtvarno. Upravené mapy rovnako ako objekty v priestore, maľby, kresby či architektonické objekty.</span></span></span></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Sám Sikora sa priznáva k výtvarnej inšpirácii práve konštruktivistickým hnutím, suprematizmom, Malevičom či El Lisickým.</span></span></span></span></p><p> </p><p><span><strong><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Čo sa stalo s utópiou</span></span></span></strong></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Výstava diel El Lisického a eR Sikoru patrí k tým udalostiam, pri ktorých treba vnímať nielen výtvarnú, estetickú stránku, ale aj „tekutosť“ doby, ktorú výtvarne určovali či predbiehali. Lisického rukopis, jeho práca na podivne pôsobiacich geometrických tvaroch akoby levitujúcich v abstraktnom priestore, hovorila od počiatku o zaujatí priam brutálne odľudštenou dobou. Metafyzický rozmer jeho „prounov“ je práve v neprítomnosti ľudského, revolučnej desivosti inžinierstva priestoru, ktorá však prichádzala s radosťou nového poriadku.</span></span></span></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Sugestívnosť podporuje navyše minimalistický jazyk, priam strohá, intelektuálne náročná práca, pri ktorej sú možné a prípustné interpretácie a interpretácie týchto interpretácií. Čo sa stalo s revolučným odkazom? Energetický, umelecký a estetický výbuch ruskej revolučnej avantgardy zo začiatku sovietskeho štátu nemôže za to, čo sa neskôr dialo v gulagoch. Ale nevaroval ten jazyk konštruktivizmu aj pred odľudštením? Nie je tá jeho krása do veľkej miery fascinujúca a desivá v jednom balení?</span></span></span></span></p><p><span><span style="font-size:14.0pt;"><span><span>Revolúcia sa nikdy nekončí, premenlivosť umenia a utópií sa prenáša do konkrétnej ľudskej existencie. A výtvarná správa o svete, v ktorom je doma nepokoj doby – vtedy aj dnes – je tým najlepším spôsobom, ako prekračovať zaužívané pravidlá a predsudky. A to je úlohou revolúcie. </span></span></span></span></p>_novy_riadok_

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  2. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  3. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  4. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  5. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  6. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  7. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  10. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  1. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  3. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  4. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  5. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  6. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  7. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  10. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 57 687
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 979
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 15 383
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 13 834
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 594
  6. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 727
  7. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 627
  8. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 411
  9. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 7 180
  10. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 7 067
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pamätník osloboditeľom v Jelšave.

Nemusíme pripomínať, že nočný vlk a zajac je pôvodom kriminálny gang.

5. máj
Nezažili SME, ale nezabudli sme.

Dnes si pripomíname, prečo je dôležité, aby sa z našej pamäti nestratili príbehy z čias vojny.

1 h
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

S nápadom na odvolávanie Kolíkovej prišiel Fico.

5 h

Projekt Vystrihaj sa Slovensko funguje piaty rok.

19 h