Bol to rok, keď SaS chcela napadnúť podporu slovenských filmov z verejných zdrojov. Bol to aj rok, keď sa ukázalo, že miliónová návštevnosť slovenských filmov nebude v budúcnosti automatická a že ešte treba veľa práce, aby sa o nás začala zaujímať vyspelá Európa.

"Dosiahli sme remízu s Čechmi," hovorí člen komisií Audiovizuálneho fondu a riaditeľ Art Film Festu PETER NÁGEL v špeciálnom podcaste, ktorý vznikol pár dní pred piatkovým vyhlasovaním národných filmových cien Slnko v sieti.
V hlavnej kategórii je nominovaný len jeden slovenský režisér. Peter Nágel hovorí, čo nás čaká ďalej.
Budeme sa rozprávať o slovenskom filme. Naladíme sa optimisticky?
"Ak sa budeme rozprávať o najbližšej budúcnosti, nalaďme sa optimisticky. Ani o uplynulom období však netreba hovoriť príliš negatívne alebo kriticky, pretože rok 2018 bol celkom normálny. Ale to si asi rozvedieme."
V piatok sa vyhlasujú národné ceny Slnko v sieti. Tri zo štyroch nominovaných filmov v hlavnej kategórii nakrútili českí režiséri. Kde boli tí naši?
"Pred časom sa hovorilo, že vyhlasovať Slnko v sieti len každé dva roky nie je dobrý nápad. Slovenská kinematografia je vraj už rozbehnutá, zaslúži si ceny každý rok, zneli hlasy. Ja som bol opatrný, práve preto, že aj takéto roky, ako máme teraz, môžu nastať. Buďme radi, že vznikli filmy s prevahou českých tvorcov, kde má aj slovenská kinematografia svoj podiel."
Pripomeňme, že sú to filmy Jan Palach režiséra Roberta Sedláčka, Hmyz Jana Švankmajera, Toman Ondřeja Trojana. Štvrtý v poradí je Tlmočník, ktorý nakrútil slovenský režisér Martin Šulík. Kto má najväčšiu šancu?
"Nebudem odpovedať vyhýbavo, už som hlasoval. V prvom aj v druhom kole som dal hlas Tlmočníkovi. Nielen preto, že je to jediný majoritne slovenský film. Zdá sa mi najlepší."
Po rozpade Československa sme mali komplex z českej kinematografie, chvíľu trvalo, kým sme sa ho zbavili. Ako sme na tom teraz? Kto môže komu závidieť?