SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia
KULTÚRNY ŽIVOT

Loznica: Túžim, aby všetky moje filmy premietli v Rusku

Režisér, ktorý zobrazuje pravdu

Režisér, ktorý nekompromisne zobrazuje pravdu. O revolúcii na majdane, o ruskej okupácii Krymu aj o inscenovaných procesoch v Sovietskom zväze. Za jediný rok obehol tri prestížne festivaly v Berlíne, Cannes a Benátkach. Ukrajinský režisér Sergej Loznica v rozhovore prezrádza aj to, či má obavy z návštevy „ruských turistov“, ako bola tá u Skripaľovcov v Salisbury.

Do Bratislavy zavíta prvýkrát na spoločné pozvanie festivalov Visegrad Film Forum, kde bude mať masterclass, a MFFK Febiofest, kde osobne uvedie až päť svojich filmov vrátane exkluzívnej slovenskej premiéry svojho najnovšieho dokumentuProces.

Článok pokračuje pod video reklamou

Narodili ste sa v Bielorusku, vyrastali na Ukrajine, v roku 2001 ste sa presťahovali do Nemecka. Kým ste, do akej kultúry patríte – a kam by ste chceli patriť?

Vyrastal som v Kyjeve, mojou rodnou rečou je ruština. Kinematografiu som študoval na jednej z najstarších a najlepších filmových škôl na svete, na VGIK v Moskve (Gerasimovovej celoruskej štátnej univerzite kinematografie). Cítim sa súčasťou ruskej kultúry. Napokon, väčšina mojich filmov sa zaoberá sovietskymi alebo post-sovietskymi dejinami. Patrím však do sveta filmu, ktorý nemá hranice.

Ako sa matematik a tlmočník z japončiny stane jedinečným režisérom so silným poetickým videním?

Po tom, ako som vyštudoval matematiku, niekoľko rokov pracoval ako inžinier a zaoberal sa umelou inteligenciou, som sa rozhodol, že prišiel čas, aby som rozvinul druhú časť svojho mozgu a venoval sa umeniu. Stalo sa to na začiatku deväťdesiatych rokov, práve vtedy, keď kolaboval Sovietsky zväz. Ľudia boli plní nádeje a mňa zviedla idea slobody. Veril som, že nastal ten správny čas, aby som mohol začať rozprávať príbehy svojím videním. Dosť skoro som však zistil, že premena krajiny bola skôr ilúziou než skutočnosťou. Vtedy som sa rozhodol Rusko opustiť.

V roku 2016 som v Benátkach zostal omráčený vaším dokumentomAusterlitz. Nesledoval sa ľahko. Dlhé statické zábery postupne odhaľujú trpkú pravdu o nacistických koncentračných táboroch premenených na turistické atrakcie. Podobne i vlani v Benátkach uvádzaný film Proces naplno osloví najmä tých divákov, ktorí ho vydržia sledovať až do záverečných titulkov, aby sa dozvedeli šokujúce okolnosti jeho vzniku. I v tomto prípade titul odkazuje na klasické literárne dielo, hoci k ére stalinizmu má azda bližšie Orwell ako Kafka…

Myslím, že vo filme, ale najmä v samotnej ére, o ktorej film vypovedá, možno nájsť mnohé aj z Kafku, aj z Orwella. Dokument zobrazuje inscenovaný proces režírovaný Stalinom v roku 1930. Na rozdiel odAusterlitzu, kde má názov filmu, odkazujúci na knihu nemeckého spisovateľa W. G. Sebalda, metaforický charakter, možno Proces považovať za literárny opis toho, čo ukazujem na plátne.

Ako a kde ste sa dostali k autentickým záznamom jedného z prvých inscenovaných stalinských politických monsterprocesov, ktoré tvoria základ snímkyProces? A čo všetko ste s materiálom museli spraviť, kým dostal definitívnu podobu?

Záznam pochádza zo Štátneho archívu filmových a fotografických dokumentov v Krasnogorsku. Podarilo sa nám získať aj pôvodný zvuk, ktorý bol nahraný na ten istý filmový pás ako obraz a bol dobre uchovaný. Toto bola unikátna technika, ktorú v Sovietskom zväze používali len krátko a práve okolo roku 1930. Pravdaže, aj obraz, aj zvuk sme museli zrekonštruovať a zdigitalizovať.

Mimochodom – do akého žánru radíteProces vy sám?

Je to rovnako dokumentárny film ako divadelná hra zaznamenaná na kameru. Všetci účastníci „šou“ – okrem hľadiska – prokurátori, obvinení aj svedkovia – vedeli, že všetci klamú a všetko bolo vymyslené. Odkazujúc na Godardovu definíciu, v kine vidíme „24 obrázkov klamstva za sekundu“.

PoProcese prišiel hraný Donbas, ocenený vlani v Cannes. I v tomto prípade bola vaša inšpirácia pomerne bizarná – amatérske video z roku 2014. Donbas označuje kritika za absurdnú komédiu a absurdnú tragédiu v jednom. Nakoľko je verný skutočnosti a koľko autorskej licencie obsahuje?

Každá časť filmu vychádza z dokumentárneho materiálu – buď z amatérskych videí, ktoré účastníci udalostí zverejnili na internete, alebo z príbehov či spomienok ľudí, ktorí boli na Donbase, keď sa v roku 2014 začala na východe Ukrajiny vojna. Napriek tomu, že niektoré scény vyzerajú dokonca fantazmagoricky, všetky sa naozaj stali. Cítil som, že groteska je najvhodnejším žánrom, ako zachytiť všadeprítomnú kombináciu tragédie a absurdity, ktorá v tom čase v Donbase panovala, a myslím si, že tam stále panuje. Jediné epizódy, ktoré som napísal bez odkazu na skutočnosť, sú úvodná a záverečná scéna. To sú dva komentáre, ktoré som si ako autor dovolil.

Popri výnimočných, silných a originálnych dokumentoch ste sa v roku 2010 predstavili aj ako tvorca hraných filmov. Na Febiofeste uvediete aj filmKrotká z roku 2017, príbeh inšpirovaný Dostojevského poviedkou o prostej ruskej žene zo súčasnosti, ktorú cesta na návštevu väzneného manžela postaví zoči-voči obludnostiam neľudského systému. Len málo filmárov dokáže byť rovnako skvelým dokumentaristom i režisérom hraných snímok. Aký je váš recept?

Rozdiel medzi dokumentárnym a hraným filmom vnímam väčšinou v morálnej a etickej otázke. Existujú veci a situácie, ktoré nemožno nakrútiť cestou dokumentu. Napríklad, je nemožné – aspoň pre mňa – zachytiť na kameru človeka, ktorý sa pokúša o spáchanie samovraždy. V hranom filme je však akýmsi obyčajom „tichý dohovor“ medzi autorom a divákom, že všetko, čo sa vo filme odohráva, „nie je naozaj“. A z tohto sa rodí väčšia umelecká sloboda. S ňou prichádza aj väčšia osobná zodpovednosť. V istom zmysle považujem dokumentárny film za eseje či cvičenia, ktoré ma pripravujú na hraný film.

Nemáte po týchto filmoch obavy z návštevy „ruských turistov“, ako bola tá u Skripaľovcov v Salisbury? Koľko odvahy a statočnosti musí mať filmár, ak chce vo svojich dielach zachytiť pravdu bez kompromisov?

Túžim, aby všetky moje filmy premietli v Rusku, a som vždy veľmi zvedavý, ako ich tam prijmú. V Moskve sa uskutočnilo niekoľko premietaníProcesu a stále dostávame pozvania na projekcie z ďalších ruských miest. Som presvedčený, že ruskí občania si zaslúžia vedieť pravdu o vlastných dejinách a rovnako si zaslúžia, aby im niekto ponúkol alternatívu ku každodennej propagande vymývania mozgov. Ja jednoducho robím to, čo musím a chcem robiť.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  2. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  6. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  7. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  8. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  9. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  2. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  3. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  4. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  9. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  10. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 14 755
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 13 494
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 661
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 12 048
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 9 527
  6. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 428
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 199
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 301
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 166
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 6 840

Téma: Kultúrny život


Hlavné správy zo Sme.sk

Prenosová technika denníka SME v pojednávacej miestnosti v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Oskar Bereczk.
Sídlo investičnej skupiny Penta v bratislavskej Petržalke a obžalovaný Marian Kočner počas hlavného pojednávania v kauze falšovania zmeniek TV Markíza.
CYNICKÁ OBLUDA

Danko urazil Gotta

Nikto tak veľmi neznehodnotil pamiatku Karla Gotta ako známy renesančný diletant Andrej Danko.

Neprehliadnite tiež

Margaret Atwood chcela pôvodne opísať americkú spoločnosť v osemdesiatych rokoch.

V českom Národnom divadle sa rozlúčili s Vlastou Chramostovou

Politici a niekdajší disidenti vyzdvihli okrem hereckých kvalít aj jej statočnosť.

Elán novým klipom prerazil dno, Ráž v ňom mieri na novinára zbraňou

Slovenská populárna hudba dostala ďalšiu facku.

Gabriel D’Almeida Freitas a Xavier Dolan ako nerozluční kamaráti vo filme Matthias a Maxime.