Mladý muž ide na motorke. Nie je to čoper ako v Easy Riderovi, ale starý žltý Pionier a… zdochne mu motor. Mladý muž spustí na motorku spŕšku vulgarizmov a odhodí ju ku kope odpadu. Keď sa mu nepodarí ani zapáliť cigaretu, hodí prázdny zapaľovač o zem a vypáli doň niekoľko rán z revolvera, asi pre istotu. To je Kvičko, na prvý pohľad „pankáč“. Obnosené šaty, kožená bunda, neudržiavané číro.
Punk nepozná budúcnosť
Motorka a prázdny zapaľovač sú len podružné problémy. Kvičko sa musí postarať o partnerku s malým dieťaťom. Žijú v podnájme v rozbitom dome. Nevedia, čo príde skôr – či im padne na hlavu strecha, alebo ich vyhodí majiteľka. Kvičko nájom samozrejme neplatí, lebo však komu by takú barabizňu tá stará striga predala? Zarába si drobnými krádežami, predávaním starého železa do zberu a pôžičkami od známych.
Peniaze míňa s bleskovou rýchlosťou, najmä na alkohol a drogy, hoci rodine stále sľubuje lepšiu budúcnosť. Ani on sám, ani rodina však tomu nemôžu veriť. Punk je predsa teraz, ten nepozná budúcnosť. Kvičkovým najpremyslenejším plánom je momentálna improvizácia. Pri sledovaní jeho príbehu sa striedavo chytáte za hlavu a držíte mu palce, že predsa len sa tentoraz niečo zázračné stane a nasledovať nebude ďalší problém.
Spoločná minulosť od základnej školy
Ak má punk byť punkom, musí byť autentický. To sa debutujúcemu režisérovi Jurajovi Šlaukovi vo filmePunk je hned! podarilo. Medzinárodný festival filmových klubov si ho vybral ako otvárací film.
Nakrúcaniu predchádzala dlhá príprava, keď sa autor stretával so svojím protagonistom, pozoroval jeho život, zapisoval si skutočné dialógy, ktoré neskôr použil v scenári. S predstaviteľom Kvička, Pavlom Kovačovským, ktorý ťahá svojím autentickým prejavom a prirodzenou charizmou celý film, sa poznajú dlhšie a ako Juraj Šlauka opisuje ich spoločnú minulosť, boli to mimoriadne zaujímavé stretnutia.
„Prvýkrát sme sa stretli v prvej triede v základnej škole. Vtedy mi preventívne rozbil hubu hneď v prvý školský deň rovno medzi dverami. Ja som ho za to nezradil učiteľke a tak sa z nás stali kamaráti. Druhýkrát sa naše životy preťali v puberte, keď sme spolu založili punkovú kapelu Kľúčna kosť. Ten názov bol myslím odkazom na to, že mu ju lekár zlomil pri pôrode. Kapela sa rozpadla po dvoch mesiacoch neintenzívneho hrania, keď Kvičko naskočil na heroínovú vlnu. Z nášho tretieho životného stretnutia vzišiel práve tento film,“ povedal režisér.
Krátky, intenzívny, jednoduchý
Punk je hned! je sympatické pokračovanie tradície obsadzovania nehercov v slovenskom filme. V nich hľadali naši autorskí režiséri od šesťdesiatych rokov autenticitu mimo známych hereckých tvárí.
„Oslovil som režiséra Dušana Trančíka, o ktorom som vedel, že má s nehercami skúsenosť. Vo svojich filmoch bazíruje na atmosfére a určitá forma surovosti, ktorú možno badať predovšetkým v jeho ranej hranej tvorbe, mi imponovala. Dostal som od neho rýchlokurz réžie.”
Obsadzovanie nehercov nie je ani v súčasnom slovenskom filme nič výnimočné – obľubujú ho režiséri a režisérky sociálnych drám. Čím sa výrazne odlišuje Šlaukov hlavný hrdina, je temperament. Kým typický slovenský filmový hrdina sa motá svetom a prijíma údery, Kvičko sa ich snaží najmä rozdávať (tým pripomína skôr postavy z najlepších filmov bratov Dardenovcov). Tento jeho drive ešte umocňuje skvelá hudba Davida Kollera.
Na filmový debut absolventa riadneho štúdia scenáristiky a rýchlokurzu réžie ide o celkom zrelé kinematografické dielo. Je ako dobrá punková skladba. Krátky, intenzívny, jednoduchý, ale nie povrchný – bez zbytočných rečí ide rovno na vec. Napokon, načo sa ďalej rozpisovať - ako spieva Whisky zo Slobodnej Európy, „analýza dokázala hovno“.
Autor: Ondrej Starinský / dramaturg MFFK Febiofest
