Maus.
To jedno slovo stačí. Každý, kto to s komiksom myslí vážne, ho pozná. Nemusíte ho mať prečítaný, ale ak sa v komiksovej kultúre pohybujete dostatočne dlho (a zanietene), začujete ho a viete, o čo ide. Je to jeden z tých Komiksov. Komiksov s veľkým K. Strážcovia, Návrat Temného rytiera, Spirit, Sandman, jeden z tej skupiny.
Maus je pojem. Nielen pre tému, ale aj pre jeho obsah a štýl. Autorom je Art Spiegelman, syn poľských imigrantov. Jeho komiks je autobiografický, temný a zvláštne paradoxný.
Neviete o čom je Maus?
Je koniec sedemdesiatych rokov a Art Spiegelman sa schádza so svojím otcom. Chodí ho navštevovať, lebo to slušný syn robí, hoci jeho otec – Vladek – je veľmi nepríjemný človek. Vlastne myš. Obaja sú myši. Myši v oblekoch, chodiace po dvoch a fajčiace. Ale myši. Pôsobia až komicky.
To, prečo Artie prekonáva svoje nezhody s otcom, však nie je vtipné. Jeho otec prežil Auschwitz. A rozpráva mu, čo ho tam dostalo a aké to tam bolo.
Maus je plný prekvapení. Je to komiks o holokauste. Táto veta všetko povie, čitateľ si myslí, že vie, čo v knihe nájde, vie, že to nebude príjemné. Ale mýli sa. Artie trpí Vladka nielen pre jeho životný príbeh, ale aj kvôli Anji, Vladekovej žene a Artieho matke. Tá nežije už niekoľko rokov, ale akosi sa s tým ani jeden nevie vyrovnať.
Vladek je starý mrzutý panovačný chamtivec, skoro až rasistická paródia na žida. Artie je mladý moderný intelektuál a umelec. Niečo ako Woody Allen bez neuróz. Veľa o svojom kultúrnom dedičstve nevie, židovstvo je pre neho len formalita.
V rozprávaní otca sa nestretá len s iným Vladekom Spiegelmanom, so svojou matkou, ale snaží sa pochopiť, odkiaľ vzišiel. Snaží sa pochopiť svojho otca.
Maus má dve roviny. Tá s Nemcami a koncentračným táborom, tá desivá, je síce hlavným motívom knihy, no zároveň je tu druhý – malá osobná dráma nefunkčných vzťahov a stereotypov.
Ako prežiť
Komiksy vychádzajú seriálovo, na pokračovanie. Maus je jeden z tých umeleckejších, ktorý vychádza väčšinou súborovo, ale aj on bol pôvodne seriálom. A tak priamo v knihe môžeme natrafiť na Artieho problémy s písaním (a kreslením) Mausa. Jeho otec je nesympatická postava. Rasista a lakomec posadnutý kontrolou ľudí okolo seba. Ako môže niekto taký rozprávať o nespravodlivosti druhej svetovej vojny? Ako môže byť sám Art Spiegelman hrdý na svoje dielo, keď jeho úspech je postavený na utrpení iných?
Aj toto nájdeme v texte. Len tak pomimo, popri tých všetkých obrazoch utrpenia, holokaustu a bezcitnosti. No i tie sú zobrazené len cez optiku jedného, veľmi pragmatického a do seba uzavretého človeka. Vladek prežil koncentračný tábor vďaka svojmu zmyslu pre obchod, šikovnosti a vytrvalosti. Nie že by bol neľudský, ale v istom bode už nemohol myslieť na niekoho iného. Ale nakoniec si aj tak pre to našiel priestor.
Zachraňuje to jeho motivácia; tam niekde v inom baraku, za plotom je jeho depresiami mučená žena. Ona bez neho neprežije. On musí žiť pre ňu.
Keď to napíšem takto, vyznieva to chladne. Maus je čokoľvek, len nie chladný. Maus je autobiografický, opisuje trápenie dvoch mužov z dvoch rôznych generácií, v dvoch rôznych svetoch. Nikto nepovedal, že skutoční muži sú bezchybní. Toto nie je komiks s jasným posolstvom (okrem očividného – holokaust bol svinstvo a niekto by mal cítiť vinu). Toto je ľudský príbeh o vyrovnávaní sa s trápením. Každý po svojom, nie vždy tou správnou cestou. Zaujímalo by ma, koľko Spiegelman upravil a aká časť komiksu je skutočný prepis spomienok jeho otca.
Myši a mačky
Všetky tieto ťažké témy sú zaznamenané v čiernobielej kresbe. Tvoria ju hrubé a často ostré linky, čím sa ešte viac znázorňuje bezútešná atmosféra. Paradoxne naproti tomu stoja skoro až komické vyobrazenia postáv – personifikované zvieratá. Mačky, psy, prasce a hlavne myši. Myši ako zástupcovia Židov, mačky ako Nemci.
Ostatné roly sú tiež pevne dané, ale to teraz nie je dôležité. Hlavné je toto; Maus je plný pôsobivých vizuálnych metafor. Na prvý pohľad však kresba pôsobí až detinsky a hrozne jednoducho. Je v priamom kontraste s tým, čo zobrazuje. A takisto aj jazyk. Ten sa prekladom do slovenčiny výrazne ochudobnil (Vladek ako imigrant pôvodne rozpráva lámanou angličtinou), no preklad je bez výraznejších chýb a číta sa príjemne.
V rámci možností. Avšak jazyk a štylistika je jednoduchá, hovorová. Je to naozaj rozprávanie, takmer ako z kníh pre deti. Opäť v kontraste s tým, o čom sa rozpráva. Čitateľ tak nadobúda pocit, že je mu povedané naozaj len to, čo rozprávač považuje za dôležité.
Toto znie veľmi odťažito. Sú to poučky, racionálne uchopenie Mausa. Dôležité je, že tento komiks má zvláštny, osobitý a prekvapivý „šarm“. Môžete si aj stokrát prečítať, aký je (mnohí o tom už písali), ale najlepšie bude si ho prečítať. Nezaručím, že sa vám bude páčiť. Možno práve naopak, ale o tom čítanie Mausa ani nie je.
Komiks na Slovensku
Rovnako zaujímavé sú aj okolnosti jeho vydania. Komiksom sa slovenskí vydavatelia takmer vôbec nevenujú napriek tomu, že v súčasnosti sa tešia omnoho väčšej popularite ako začiatkom štyridsiatych rokov. Diamantové časy. Aj tak dnešnú éru komiksov niektorí označujú.
No u nás sú prehliadané. Aj preto, že česká produkcia utiahne dva štáty, čeština nám ešte nie je cudzia. Prečo teda Maus vyšiel v slovenčine? Keď tu stále existuje to české vydanie?
Je to už druhý komiks vydaný OZ Brak. Aj ten prvý – Majlingova Zóna – je špecifický, čiernobiely a má bližšie k umeleckej literatúre, než mainstreamovému komiksu. Podobne i Maus. Mám pocit, že motivácia Braku nebola vydať komiks – to pre náš trh také netradičné médium –, ale vydať umenie. Alebo kúsok z každého. Žiaľ, to však neznamená, že by komiksom v slovenčine svitalo na lepšie časy. Škoda. Na druhej strane, len hlupák by sa sťažoval, že v jeho rodnom jazyku vyšiel Maus.
Komiks, ku ktorému majú fanúšikovia panelov a bublín len rešpekt. Jeden z tých, ktoré by mali byť povinne čítané. Maus teda vyšiel v slovenčine, lebo je to niečo, čo by kultúrny národ mal mať na svojom trhu. Je to moderná klasika presahujúca svoj žáner i formu.
Možno sa tu rodí vydavateľstvo, ktoré sa bude snažiť predstaviť domácemu publiku tú vážnu, kvalitnú stránku komiksov. Prípadne dá priestor domácim tvorcom. A to je vlastne veľmi dobre. Som zvedavý, s čím prídu nabudúce.
