SME
Pondelok, 17. január, 2022 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Cezhraničné opatrovateľky – skupinový portrét

Opatrovateľky medzi sebou

Málokto na Slovensku by mohol povedať, že nepozná vo svojom blízkom či vzdialenejšom okolí ženu, ktorá sa živí alebo živila ako opatrovateľka seniorov a senioriek v susednom Rakúsku, prípadne vzdialenejšom Nemecku alebo vo Švajčiarsku. Tento fenomén nadobudol za uplynulé dve desaťročia nebývalé rozmery. Napriek tomu ostával donedávna mimo pozornosti komplexnej odbornej analýzy.

A širšia, nezainteresovaná verejnosť si tento jav všimne iba pri mimoriadnych udalostiach, takou bola napríklad v roku 2017 tragická nehoda mikrobusu, ktorý prevážal opatrovateľky (vyžiadala si osem obetí), alebo sa schuti zasmeje na komediálnom spracovaní témy napríklad v podaní divadla GunaGU a jeho hre In da House (Žúrka v Londýne).

Skryť Vypnúť reklamu

Profesionálne srdce každého spoločenského vedca na Slovensku preto musí zaplesať pri publikáciiCrossborder Care: Lessons from Central Europe (Cezhraničné opatrovateľstvo: lekcie zo strednej Európy). Autori - sociológ Miloslav Bahna a etnologička Martina Sekulová - ponúkajú analyticky spracované výsledky svojho dlhoročného výskumu, v ktorom využívali rôzne postupy – štatistiky, kvantitatívne výskumy i hĺbkové rozhovory s opatrovateľkami.

Navyše, kniha vyšla v prestížnom zahraničnom vydavateľstve Palgrave Macmillian a teda ide o jeden z nie veľmi častých prípadov, keď „lekcie“ zo strednej Európy pre medzinárodnú akademickú komunitu spracovali tunajší odborníci, a nie naopak. Aj recenzenti ocenili, že tentoraz je analýza špecifickej, tzv. cirkulárnej migrácie, zameraná na vysielajúcu, nie prijímajúcu spoločnosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Na úvod trochu štatistiky

Začiatky fenoménu cezhraničných opatrovateliek (iba päť percent tvoria muži) sa dajú vystopovať do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ich počet sa podstatne zvýšil po roku 2006, keď Rakúsko – konečne po dlhých kontroverziách, napriek siedmim rokom embarga voľného vstupu na trh práce pre iné profesie a zakrývaní si očí pred realitou – túto prácu legalizovalo. Neskôr počet slovenských opatrovateliek ďalej rástol a kulminoval v roku 2015, keď v Rakúsku pracovalo viac ako 26 500 slovenských opatrovateliek.

Po roku 2016 nastáva istý pokles záujmu o túto prácu a ku koncu roku 2018 toto (oficiálne) číslo kleslo na 23,3 tisíca. Aktuálne je už v Rakúsku viac rumunských ako slovenských opatrovateliek.

Ako sa píše v tlačovej správe k publikácii: „Migrácia opatrovateliek nielenže nadobudla extenzívne rozmery, rozvinul sa okolo nej podporný migračný priemysel, ale zároveň sa pre mnohé ženy stala dlhodobou životnou stratégiou.“
Kto teda sú ženy, ktoré si vybrali (alebo boli nútené si vybrať?) takúto dráhu? Publikácia porovnáva základné charakteristiky opatrovateliek v rokoch 2011 a 2016.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým v skoršom období bol väčší podiel žien zo západného Slovenska (dá sa uvažovať o väčšej dostupnosti cezhraničnej práce), neskôr vyše 46 percent tvorili ženy z východného Slovenska (dá sa uvažovať o prehlbujúcej sa nezamestnanosti práve v tých regiónoch, ale aj o masívnejšom nástupe sprostredkovateľských agentúr). Väčšinou ide o vydaté ženy, priemerný vek je 47 - 48 rokov, okolo pätnásť percent má deti do pätnásť rokov. Priemerný čistý mesačný zárobok opatrovateliek v Rakúsku predstavoval 840 eur v roku 2016.

Napriek tomu, že opatrovateľstvo je často únikom pred nezamestnanosťou (synergický efekt diskriminácie z dôvodu rodu a veku nemilosrdne vytlačil mnohé ženy z trhu práce), väčšina opatrovateliek vyjadrila so svojou prácou spokojnosť. Autori dokonca konštatujú, že vysoká miera spokojnosti je aj medzi opatrovateľkami s malými deťmi, ktoré akademická literatúra považuje za skupiny zažívajúce tzv.care drain – teda nedostatok starostlivosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Nedostatok starostlivosti – metafora alebo realita?

Publikácia si podrobne všíma práve fenomén deficitu opatery, odlevu starostlivosti, ktorá vzniká odchodom žien na dvojtýždňové cykly do zahraničia. Výsledky výskumu ho nepotvrdili vo vzťahu k starším príbuzným. Ide pravdepodobne o dva scenáre – buď už také osoby v rodine opatrovateliek nežijú, alebo vo chvíli, keď takáto situácia nastane, sa opatrovateľka vzdá svojej práce.

Ale výskum nepreukázal deficit starostlivosti ani vo vzťahu k deťom, čo je zase dané špecifikom „cirkulárnej“ migrácie a pocitom, že dva týždne doma kompenzujú dva týždne neprítomnosti. Takýto „luxus“ napríklad filipínske alebo latinskoamerické opatrovateľky slúžiace ďaleko od svojich rodín nemajú. Keď však opustíme exaktné dáta kvantitatívneho výskumu a začítame sa do výpovedí opatrovateliek, vyzerá to trochu inak.

Skryť Vypnúť reklamu

Ženy očakávaným nárokom neuniknú. Kniha konštatuje: „Spoločným vzorcom v životných príbehoch bolo poskytnúť starostlivosť pred odchodom do Rakúska ‚vopred‘, a potom po návrate, investovať obrovské úsilie do ‚dobiehania‘ všetkého, čo bolo zanedbané“ (s. 105). Najmä ženy s malými deťmi, ktoré však tvoria menšiu časť opatrovateliek, považujú odchádzanie a odlúčenie – priestorové, časové i citové - od detí za veľmi náročné.

Zaujímavé sú poznatky výskumu vo vzťahu k zmenám v rodových identitách. Ukazuje sa, že mnohé ženy reštrukturalizujú svoju identitu a zažívajú viac osobnej autonómie, rastúcej sebaúcty a emancipácie. Existujúce roly v ich rodinách sa však takmer nemenia.
Hoci rodiny mobilizujú svoje zdroje a reorganizujú neformálnu starostlivosť, kľúčové povinnosti i tak ostávajú na ženách opatrovateľkách, aj napriek ich 50-percentnej neprítomnosti. Inými slovami, migračná skúsenosť nenahrádza tradičný patriarchát, i keď zvyšuje kompetentnosti a istú autonómiu migrujúcich žien (s. 108).

Skryť Vypnúť reklamu

Opatrovateľky medzi sebou
Keď nazrieme do špecifickej ‚subkultúry‘, ktorú si slovenské opatrovateľky za tie roky neformálne vytvorili, vidíme mnohoraké obrazy. Marta Kluchnová, autorka knihy Môjdvojitý (dvojaký) život opatrovateľky, píše: „Som multifunkčná žena, žijúca dva plnohodnotné a zároveň rozdielne životy. Na Slovensku som mamou, v Rakúsku opatrovateľkou. Robí mi radosť prepájať tieto dva svety a žiť oba moje životy naplno. Nečakám na ‚až‘. Cestujem, čítam, píšem, vzdelávam sa, radujem sa zo života a ľúbim svojich blízkych. Tak v práci, ako i doma.“ Jej reflexia je priam reklamou na túto životnú stratégiu, keď hovorí: Ste v najlepších rokoch, plná síl, ale slovenskí zamestnávatelia to vidia inak?


Na opačnom póle nachádzame neuspokojenie, pocit ‚uvrznutia‘ v nevyhovujúcej situácii i frustráciu z nedostatočnej pozornosti, ktorú situácii týchto žien venuje vláda: „Mám po krk tejto roboty a ničoty. Pracujem ako opatrovateľka osem rokov! Osem dlhých, prekliatych rokov sa adaptujem, snažím sa zapadnúť, obľúbiť si túto prácu.

Skryť Vypnúť reklamu

Nejde to. Všetko mi padá z rúk. Raz som sa naštvala a napísala našej vláde. Od srdca. Nik mi neodpovedal. Nezavolal. Neuistil v tom, že mám právo na svoj názor a vzdor... Prišla som o prácu a rok sa ponižovala pohovormi, prosíkmi na úradoch, vo firmách... otvárali mi dvere a opätovne ich zatvárali. Napokon som sa zbalila a odišla do Rakúska.“ (https://angelikahornakova.blog.sme.sk/c/432895/apokalypsa-jednej-opatrovatelky.html)


Koľko žien, toľko príbehov, dali by sa rozprávať donekonečna. Ak však chcete poznať sociálny fenomén – slovenské opatrovateľky v Rakúsku – v mnohorakých kontextoch a dosahoch, siahnite po knihe Crossborder care.

Kultúrny život

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  2. Marrákeš je červená perla Maroka
  3. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  4. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  5. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  6. Ochutnajte všetky slovenské chute a farby. Tu ich majú najviac
  7. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení
  8. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny
  9. Megatrendy ovplyvňujú život aj vaše investície. Poznáte ich?
  10. Cukrovkári a covid-19
  1. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  2. Marrákeš je červená perla Maroka
  3. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života
  4. Viac ako 30 000 € z Vianočnej lotérie BILLA poputuje na pomoc
  5. Projekt nórskych grantov „Decent work – dôstojná práca“
  6. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  7. PODCAST: Nárok pacienta na invalidný dôchodok a ŤZP
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  9. Skleróza multiplex u detí: Kedy navštíviť lekára?
  10. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  1. Chyby, ktoré robíte pri platbe kartou a ani ste o nich nevedeli 5 922
  2. Marrákeš je červená perla Maroka 4 098
  3. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 128
  4. Cukrovkári a covid-19 3 083
  5. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 726
  6. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života 2 498
  7. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny 2 372
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu 1 349
  9. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení 1 281
  10. Ochutnajte všetky slovenské chute a farby. Tu ich majú najviac 870
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podmorská erupcia sopky Hunga Tonga-Hunga Ha'apai na satelitnom zábere.

Rok 1816 nemal leto.


1 h
Zdravotná sestra kontroluje pacienta na covidovom oddelení v Berlíne.

Pandémia Covid-19 si vyžiadala 17 352 obetí.


a 5 ďalší 18 h

Blogy SME

  1. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  2. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  3. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  4. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  5. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  6. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  7. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  8. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  1. INEKO: Nové školské rebríčky s viacerými posunmi – na prvých miestach bratislavské GJH, SPŠ elektrotechnická v Prešove a po novom aj ZŠ Staničná, Košice 23 209
  2. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta? 5 668
  3. Ondrej Prostredník: Pán biskup Haľko, ospravedlňte sa prosím. 5 608
  4. Tereza Krajčová: Anglický denník: 20. Veci sa balia, náhrady hľadajú a srdce ticho puká 3 788
  5. Martin Borguľa: Obranná zmluva s USA? Za mňa – NIE! 3 749
  6. František Ptáček: Spýtajte sa Fica, kde bol - povie vám kto ste, aj ako vyzeráte 2 786
  7. Inštitút strategických politík: Rokovania s Ruskom môžu rozhodnúť nielen o osude Ukrajiny ale aj celej východnej Európy 2 717
  8. Linda Ágoštonová: S láskou Tvoja Žofia 2 549
  1. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  2. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  3. Matúš Sarvaš: Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
  4. Valentína Sedileková: Podcast, ktorý vám odhalí svet ľudí s poruchami príjmu potravy
  5. Katarína Pázmányová: Je spoločná manželská posteľ pilierom dobrého manželstva?
  6. Milota Sidorová: Muži sa boja napadnutia, ženy znásilnenia. Bezpečnosť v meste sa týka všetkých
  7. Pavol Koprda: Erik Kaliňák používa rovnaké metódy ako Blaha. Verili by ste jemu alebo vedcom? (rozbor videa)
  8. Pavol Koprda: Šach-mat pre Pfizer? Hoaxer Blaha čítal iba nadpis, štúdiu financoval Pfizer
Skryť Zatvoriť reklamu