SME
Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

Sem sme došli po tridsiatich rokoch?

Chmel pomenúva zlý odhad intelektuálov

Rudolf ChmelRudolf Chmel

Zrejme dozrieva čas na sumarizovanie uplynulých tridsiatich rokov očami ich kľúčových aktérov. Odstup je dôležitý, sitom prepadnú veci malicherné a bezvýznamné – aj keď ani tým, čo na site ostanú, netreba pridávať nadštandardný význam. Len za uplynulého pol roka prezentovali svoje spomienky napríklad Ivan Šimko, Fedor Gál či Rudolf Chmel – každý inou formou, s iným akcentom na rozličné udalosti, zameraním na iné obdobie.

Dokopy však vzniká skladačka, ktorá vytvára vo vedomí záujemcu o dianie po novembri vcelku komplexný a objektívny obraz. Ich zmyslom môže byť nielen to, aby opakovanie dejín ostalo skôr v podobe frašky a nepribližovalo sa žánru tragikomédie, ku ktorej má dnešok zrejme najbližšie.

Naša prehra
Názov knihy Rudolfa Chmela Úvod do pamäti možno interpretovať rozlične – ponúka sa prvoplánový, že ide o úvodnú časť autorových memoárov, osobne mi však vyhovuje viac interpretácia iná, vychádzajúca zo štruktúry textu – úvod(nú časť) pamätí tvorí esej o role intelektuála v politike, nazvaná Pamäť verzus dejiny, akýsi filozofický koncentrát a selektívny sumár postrehov vychádzajúci nielen zo zvyšného textu knihy, ale podložený najmä životom autora v oboch prostrediach, intelektuálnom aj politickom – aj so všetkým, čo s takýmto oscilovaním súvisí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Za týmto pre mňa kľúčovým textom nasleduje časť Pamäť, čo je vlastne CV autora od jeho útlej mladosti až po príhovor na rozlúčkovom obede s vládou Ivety Radičovej 18. marca 2012 – ako najstarší člen vlády povedal aj to, čo sa v tom čase možno mohlo mnohým pozorovateľom politického života zdať ako predčasné či priveľmi príkre, ďalšie roky a najsúčasnejšia súčasnosť však potvrdzujú, že Rudolf Chmel videl aj za druhý roh, kým tí, čo tent pád vlády spôsobili (Richard Sulík a Mikuláš Dzurinda predovšetkým), nedovideli ani na dva kroky pred seba: „Lebo to, čo sa stalo, je naša zodpovednosť.

Naša spoločná prehra. Bez výnimky. Pravica pri tom prišla o celý svoj príbeh – politický, morálny, osobný. Vlastnou vinou. A ešte sme aj pomohli na svet niečomu protisystémovému – aj my v Moste s OKS, aj najmä vy v SaS s Matovičovými exotmi. Pomohli sme – všetci – deštrukcii príbehu pomečiarovskej demokracie, paradoxne, my prvá nekomunistická vláda po vyše dvadsiatich rokoch, vláda, napriek všetkému, so silným kultúrnym, spoločenským kapitálom. Prešustrovali sme ho prirýchlo. Som človek pochybností, možno aj preto mi chýba na našej menšej polovici ihriska kritická sebareflexia, čo, pravdaže, nemá byť sebabičovanie. Isteže, to nie je žáner politikmi milovaný.

SkryťVypnúť reklamu

Možno ani mne sa nežiada uvažovať o mojej vine na tomto unikátnom rozpade vlády. Možno som sa mu skôr poddal, ako som ho aktívne pomáhal odvracať. Možno, že by si každý mal túto otázku položiť – osamote. V ťažkých chvíľach sme zvyčajne osamotení. Mám pocit, Ivetka, že sme za túto osamotenosť zaplatili viacerí a možno aj Ty viac než dosť. Za každé takéto poznanie sa platí.“


Že za toto zlyhanie politikov (celkom nechápem ohľaduplnosť Chmela voči Dzurindovi, ktorého diel na tomto páde vlády bol priam leví) však najviac (oveľa viac ako jeho vinníci) zaplatili obyvatelia tejto krajiny, a to nielen tí, ktorí sa kriticky stavajú k politikom typu Roberta Fica či Andreja Danka, ale aj ich voliči, je dnes viditeľné a hmatateľné. A pozorujúc súčasnú biedu politickej opozície a politické hry a kalkulácie, ktoré do jedného košiara preventívne zháňajú Fica s Dankom, Kollárom a Kotlebom, trúfam si konštatovať, že tento projekt mafiánsko-oligarchického ovládania spoločnosti nebude ukončený ani v najbližších parlamentných voľbách.

SkryťVypnúť reklamu

Ak si jednoducho spočítame, kto všetko je nepriateľom otvorenej spoločnosti, de facto liberálnej demokracie, sme vo výraznom oslabení voči tomuto konglomerátu smerákov, nacionalistov, hraničných konzervatívcov, neonacistov, xenofóbov a vo veľkej miere aj zmanipulovaných občanov, vydesených pred „nástupom liberalizmu“.

Personálie a pramene
Nasledovná časť Post scriptum – ad personam je venovaná osobám, ktoré v Chmelovom živote veľa znamenali (Jiří Dienstbier, Petr Pithart, Ladislav Ballek, Ivan Kadlečík, László Szigeti a i.). Záver knihy tvoria Prílohy (podstatné miesto zaberajú vyhlásenia Fóra inteligencie Slovenska a texty Zo zápisníka SME) – čím na pevnú pôdu kladie svoj postreh o pamäti z úvodnej eseje: „Ak aj individuálna pamäť nemusí byť vždy infikovaná len lžou, falšovaním, je väčšinou selektívnejšia – niečo uchováva a iné necháva prepadnúť do zabudnutia.

SkryťVypnúť reklamu

Pamäť je selektívna, subjektívna, emotívna, zjednodušujúca, dejepis by mal byť vedecký, objektívny, kritický, ak nehovoríme o dejepise politicky či ideologicky zneužívanom. A pamätník, ten medzi minulosťou a prítomnosťou, ten, čo si pamätá aj zabúda, ten, čo sa na minulosť pozerá z pohľadu, ako ju prežíval a prežil, je vystavený konfrontácii na pôdoryse dejiny verzus pamäť fakticky neustále. Jeden zo spôsobov, ako sa pri memoároch aspoň sčasti vyhnúť fabulovaniu, je preto spoliehať sa, pokiaľ sa len dá, viac ako na spomienku, na dobové texty, dokumenty, ktorých vierohodnosť je verifikovateľná.“

Až na dreň
Najautentickejší, najpôsobivejší a najinšpiratívnejší je však Rudolf Chmel v úvodnej eseji – a nebyť jej, boli by jeho pamäti iba jemne nadštandardnou „memoárovou reflexiou autora — literárneho vedca, verejného intelektuála, diplomata a politika, v ktorej sa cez jeho individuálnu pamäť zrkadlí aj kolektívna reflexia, národná aj štátna, respektíve stredoeurópska“. Avšak práve tým, že Rudolf Chmel ide až na dreň pri pomenúvaní zlyhaní intelektuálov v čase po novembri 1989, a neostáva na slovenskej roličke, hoci aj s ňou by si bohato vystačil, ale zasahuje podstatne väčší stredoeurópsky priestor, miestami až kontinentálny, dostávajú jeho pamäti výrazne nadčasový rozmer.

SkryťVypnúť reklamu


Chmel presne pomenúva ten zlý odhad intelektuálov, ktorí sa štítili praktickej politiky, prenechali ju pragmatikom moci a keďže si neuvedomili, že rozpad dvoch blokov vypúšťa na svet džinov nacionalizmu, extrémizmu, xenofóbie až fašizmu, nechali sa vytlačiť na slepú koľaj politického života – jasne, rola intelektuála je skôr stáť naboku, ‚pripindávať‘, ako a kam zle sa uberajú ostatní, avšak v čase sociálnych sietí je oveľa viac vidieť, ako málo dnes znamená slovo intelektuála a aké tragické následky môže toto zlyhanie tých najbystrejších medzi nami privodiť.


„Dnes je asi jediným veľkým príbehom, ktorý je naporúdzi, boj medzi globalizmom a partikularizmom – medzi silami technológie, kapitálu a vedy, ktoré nás tlačia ku globálnej rovnakosti, a tradíciou jazyka, kultúry, náboženstva a identity, ktoré potvrdzujú našu neporušenú odlišnosť,“ tvrdí kanadský intelektuál a bývalý liberálny politik Michael Ignatieff a Chmel na neho nadväzuje: „Odpoveď je potom jediná: čím silnejší globalizmus, tým silnejšia obrana identity. Aj preto si asi nový veľký príbeh zjednotenia Európy nechali intelektuáli, umelci zobrať ekonómami, bankármi, byrokratmi, politikmi.

SkryťVypnúť reklamu

A pochybovačných intelektuálov nahradili a čoraz väčšmi nahrádzajú nacionalisti, fašisti či polofašisti! Aj preto sa dnešný príbeh zápasu globalizmu a partikularizmu preklopil na zápas globalistov, svetoobčanov, eurooptimistov či eurofilov s partikularistami, teda euroskeptikmi, nacionalistami, extrémistami, xenofóbmi, antisemitmi.“
Chmelov text je mimoriadne skeptickou správou o stave spoločnosti a jej budúcnosti a veľa optimizmu neponúka. Potešme sa teda prezidentskému úspechu, ale spať na vavrínoch nemáme nárok.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 6 617
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 528
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 3 691
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 281
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 737
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 519
  7. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 428
  8. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 420
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Linda Gállová a jej asistenčný pes Evita.

Linda Gállová pôvodne študovala herectvo.


26. jan
Kandidáti na českého prezidenta Petr Pavel a Andrej Babiš.

V Česku sa skončili prezidentské voľby. Vyhrá Petr Pavel alebo Andrej Babiš?


a 5 ďalší 27. jan
Ukrajinský vojak stojí na svojej pozícii na frontovej línii pri meste Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Nielen Ukrajina, nielen NATO majú stratégiu. Aj ruský generál je niečoho takého schopný.


24. jan
Petra Vlhová.

Mikaela Shiffrinová dosiahla svoje 85. víťazstvo.


TASR a 1 ďalší 2 h

Neprehliadnite tiež

Lea Garofalo bola jednou z prvých žien, ktoré sa odhodlali prehovoriť o dianí vo vnútri mafie.

Kniha investigatívneho novinára ukazuje dôležité svedectvá.


27. jan
Brad Pitt ako slávny herec Jack Conrad vo filme Babylon.

Prečo Babylon s tromi oscarovými nomináciami nie je komerčným trhákom?


26. jan
Scenárista Tomáš Dušička.

Scenárista Invalida hovorí o obľúbených filmoch, scenároch aj o novom filme.


26. jan
Murray Bartlett v seriáli Vitajte v Chippendales.

Seriál o legendárnej šou odhalí nielen mužské telá.


26. jan

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  2. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  3. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  5. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  6. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  8. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 475
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 847
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 075
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 970
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 473
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 744
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 705
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 437
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu