To boli časy, keď Rácz ovládol hotel a Fredy Špáršvajn kraľoval parkovisku. Vedeli sme, kto sú tí zlí a mafiáni, peniaze a kurvy mali svoje vyárendované miesto v polosvete.
Dnes, keď nevieme rozlíšiť, kto je prokurátor a kto mafián, a štátna moc sa na morálku ani len netvári a z vekslákov sú ministri a poslanci, nám Pišťankov Rivers of Babylon musí pripadať ako roztomilá spomienka na krásne časy minulého storočia. Bohužiaľ.
(zdroj: Archív SME)1991
To bolo dávno, keď vyšiel brutálny, hrubo vulgárny, smiešne ironický román Rivers of Babylon. Písal sa rok, keď sa naša spoločná republika už otriasala v základoch, časy, keď idealizmus ponovembrových čias vyprchával a namiesto ružových okuliarov sme odrazu za fasádou sna videli vynárajúce sa kreatúry nočnej Bratislavy. Vekslákov, prostitútky, predajných policajtov.
Keď vyšiel prvý diel Rivers of Babylon, vyvolal vlnu nadšenia i odporu. Nadšenia novej nastupujúcej literárnej generácie, pre ktorú sa Peter Pišťanek stal synonymom oslobodenej literatúry. Trápenia a odporu pre tých, ktorí špinavého kotolníka Rácza v ľúbezných priestoroch literárnej kaviarne nevideli radi.
Príbeh o dedinčanovi, čo náhodou urobil v meste kariéru, stal sa bossom, ktorý neváhal ísť cez mŕtvoly, peniaze, drogy, vydieranie, aby sa z neho stal ctihodný občan, ktorému sa klaňajú, podaný navyše ako veľmi čierna groteska, získal kultový status. Bolo to ako nahlas povedať v „slušnej“ spoločnosti, že sme všetci len poslušné bábky, čo za kus rezňa budeme bozkávať aj... Pišťanek sa to nehanbil povedať a napísať naplno.
Ďalšie dva diely príbehov postavičiek z Rivers of Babylon (Drevená dedina – 1994 a Fredyho koniec 1999) rozvíjajú príbehy epizódnych postáv z prvého dielu a vytvárajú zbierku bizarných príbehov z divoko kapitalistických raných rokov Slovenska. Aj keď pokračovania už nevzbudili taký masívny odpor ani taký nadšený potlesk, predsa len sa dodnes zaraďujú k tomu najzaujímavejšiemu, čo v deväťdesiatych rokoch vzniklo.
Peter chýba
Nové vydanie románovej trilógie Rivers of Babylon, ktoré práve vychádza vo vydavateľstve Slovart, získalo nový dizajn. Pôvodné Danglárove kresby nahradili štylizované obrázky pripomínajúce linoryty z päťdesiatych rokov. Akurát, že namiesto socialistického realizmu majú nádych absurdného filmu. Autorom nových obálok je výtvarník Tomáš Klepoch.
Smutný 22. marec 2015, keď sa s nami Peter dobrovoľne rozlúčil, bol už dávno. Štyri roky tu chýba literárny hlas Petra Pišťanka i jeho nekompromisná a svojská osobnosť.
Pripomenutie si jeho románovej trilógie v novom vydaní je zároveň pripomenutím si deväťdesiatych rokov. Éry, v ktorej boli hry o život a peniaze na dennom poriadku. Od tých čias sa toho veľa zmenilo, pretože k postavičkám podsvetia pribudli vplyvní muži v popredí i pozadí. Bohvie, ako by vyzeralo štvrté pokračovanie Rivers of Babylon, keby Peter žil.
Na minulosť nezabúdame. Ale akoby sme s tým nevedeli nič robiť.
