Prekladateľ Vladislav Gális sa pustil do takmer nekonečného boja s rozľahlou Plochozemou, akademikmi Čarodejníckej univerzity a SMRŤOM, nebezpečnou Batožinou a ďalšími nástrahami fantastického sveta Terryho Pratchetta.
Dá sa naučiť Terry Pratchett po slovensky? Čo je najväčším problémom pri prekladaní takejto fantasy do slovenčiny?
Ja vo svojej práci vždy vychádzam z optimistického predpokladu, že všetko sa dá preložiť. Pravda, niekedy preklad môže byť vernejší, inokedy musí byť voľnejší, ale vždy sa dá nájsť spôsob ako na to. A ako teda na Terryho Pratchetta? Podľa mňa je najdôležitejšie nezľaknúť sa, nebyť v kŕči od posvätnej úcty pred takým slávnym autorom a rozsiahlym dielom, lebo to by bola pri prekladaní textu, ktorý má plynúť zľahka, katastrofa. Mojím hlavným cieľom je, aby sa Plochozem pohodlne usídlila aj v našich končinách, aby jej postavy rozprávali po slovensky, ako keby im tak zobák narástol.
spisovateľ Terry Pratchett (zdroj: Foto - Tasr /AP)Pratchett má špecifický vesmír, jeho Plochozem „nekorešponduje“ s fyzikálnymi zákonmi platnými na Zemi. Narazili ste na termíny, problémy, ktoré ste si museli odkonzultovať či prebrať so špecialistami na vedu/fyziku? Pýtam sa aj preto, že okrem „príbehovej“ časti existujú aj doplnky v podobe vedeckých a „vedeckých“ Pratchettových kníh o vede na Plochozemi...
Fyzikálne zákony Plochozeme sú naozaj svojské, odborníkov som však zatiaľ osloviť nemusel. Najväčším odborníkom na fungovanie Plochozeme je aj tak Terry Pratchett a ten ho našťastie vie zrozumiteľne vysvetliť. Niekedy pomôžu aj diela ilustrátorov, ktorých inšpiroval Pratchettov svet. Čaro Plochozeme však spočíva aj v tom, že Pratchett, na rozdiel od niektorých svojich kolegov zo žánru fantasy a z príbuzného žánru sci-fi, nás nezahlcuje zdĺhavými opismi a zbytočnými „technickými“ detailmi. Hoci je jeho svet imaginárny, obývajú ho postavy, ktoré pôsobia živo a reálne – dokonca aj v prípadoch, keď nejde o ľudí, ale o čisto fantastické bytosti.
Špecifické čaro Pratchetta sa skrýva v suchom, britskom humore, schopnosti na veľmi malej ploche vety či dvoch vytvoriť komickú či absurdnú situáciu. Často sú to jazykové hry. Je to prekladateľský oriešok?
Práve ten suchý, typicky britský humor sa mi na Pratchettovi veľmi páči a usilujem sa ho zachovať aj v preklade. V praxi to občas znamená nepodľahnúť pokušeniu dovysvetľovať niektoré veci, nepchať tam zbytočne prekladateľské poznámky pod čiarou, nechať text prehovoriť sám za seba. Našťastie Pratchettov text funguje na viacerých rovinách – rovnako silný zážitok z neho môže mať skúsený dospelý čitateľ, ktorý vníma všetky literárne, metatextové narážky, ale aj detský čitateľ, ktorý sa sústredí skôr na akčný dej a vtipné situácie.
Prekladanie jazykových hier je osobitná kapitola – niekedy človeku napadne riešenie hneď, niekedy musí počkať na inšpiráciu. A pomáha aj príprava: keď sa v každodennom živote stretnem s nejakým vtipným výrazom či menom, poznačím si ho, lebo viem, že sa mi môže zísť pri prekladaní ďalšej Pratchettovej knižky... Zhrnul by som to takto: tieto prekladateľské oriešky majú často tvrdú škrupinu, ale o to sladšie je potom ich jadro.
(zdroj: Archív SME)Určite sa ako prekladateľ budete „naťahovať“ s Pratchetto-milovníkmi, ktorí budú tvrdiť, že originál je lepší (v lepšom prípade, beriem), alebo s absurditou, že český preklad (isto dobrý, ale preklad) je jediný pratchettovský, kým ten slovenský je menej dobrý. Ako sa pozeráte na porovnávanie napríklad s češtinou?
Mám pocit, že posadnuté porovnávanie slovenských a českých prekladov rôznych kultových kníh je naše slovenské špecifikum. Počul som už aj od inak inteligentných ľudí absurdné výroky typu „Každý český preklad je vždy lepší ako slovenský“ alebo „Načo to prekladať do slovenčiny, keď to už bolo preložené do češtiny“. Vnímam to ako prejav akejsi malosti a zakomplexovanosti. A pritom na ňu nie je dôvod – mnohí spisovatelia, novinári, textári či prekladatelia nás dennodenne presviedčajú, že aj so slovenčinou sa dá pracovať rovnako tvorivo a hravo ako s hociktorým iným jazykom. Len treba chcieť a nebáť sa.
Teraz vychádza Farba mágie, čo a ako často bude nasledovať?
Vydavateľstvo Slovart prišlo so zaujímavým nápadom vydávať plochozemské knihy v tematických sériách, čím sa čitateľovi uľahčí orientácia v tomto košatom svete a bude môcť plynule sledovať osudy svojich obľúbených postáv. Na jeseň vyjde pokračovanie príbehu o Vetroplašovi –Ľahká fantastika. A tento rok nás čakajú aj dve knihy o osudoch mestskej stráže z Ankh-Morporku – Stráže! Stráže! a Muži v zbrani. Máme sa na čo tešiť!
Koľko má vlastne Plochozem „dielov“, respektíve aj s doplnkami kníh? Bude to všetko v slovenčine?
Ak dobre počítam (ale na to by som sa nespoliehal, lebo matematika mi nikdy veľmi nešla), ságu o Plochozemi tvorí 41 románov. Do počítania rôznych doplnkov (poviedok, vedeckých kníh, denníkov, máp...) sa radšej ani nepúšťam. Či to všetko bude niekedy v slovenčine, to je zatiaľ vo hviezdach. Veľa bude závisieť od záujmu čitateľov aj od iných okolností. Ale chuť nechýba.
Pomýlil sa aj Pratchett niekedy vo svojich postavách?
Ani Pratchett spočiatku netušil, že Plochozem sa mu takpovediac vymkne z rúk, že sa nafúkne do gigantických rozmerov a mnohé postavy sa budú znovu objavovať v ďalších knihách. Ako stvoriteľ Plochozeme má však jednu výhodu – každú nezrovnalosť môže označiť za autorský zámer. V tom sa spisovateľ tak trochu podobá na Pánaboha.
Čo vás na Pratchettovi najviac nadchýňa? A stíhate popri jeho vesmíre prekladať aj ďalšie veci?
Na Pratchettovi sa mi páči, ako geniálne dokáže vystihnúť rôzne ľudské slabosti – samoľúbosť, egoizmus, ctibažnosť, nenásytnosť... Napríklad čarodejník Vetroplaš je zbabelec, lenivec a babrák, ale napriek tomu je sympatický. Možno preto, že to nie je komická karikatúra, že má v sebe určitý morálny kompas a v rozhodujúcich chvíľach dokáže premôcť sám seba.
Čo sa týka druhej časti otázky, prekladaniu Pratchettových kníh sa venujem už od roku 2002. Popritom však stíham aj prekladanie iných kníh, považujem to dokonca za dôležitú súčasť akejsi prekladateľskej psychohygieny. Prekladať len jedného autora je rovnako škodlivé, ako čítať len jedného autora – človek stráca odstup, nudí sa, nedokáže oceniť, čo je dobré. Zo svojich najnovších prekladov by som spomenul napríklad stále aktuálnu esej Ralpha Walda EmersonaPríroda z roku 1836, ktorá vyšla v netradičnej úprave a s krásnymi fotografiami Andreja Vangu.
Zážitkom bol pre mňa aj mrazivý román so sci-fi prvkami nositeľa Nobelovej ceny Kazua IshiguraNeopúšťaj ma. Odporúčam aj pripravovaný román Less , za ktorý autor Andrew Sean Greer získal Pulitzerovu cenu – je to veľmi vtipne a sebaironicky napísaný príbeh homosexuálneho neúspešného spisovateľa na prahu päťdesiatky. A momentálne sa teším zo šikovne vygradovanej detektívky Cary HunterovejV tme. Takže nielen Pratchettom je človek živý – ale s Pratchettom je život znesiteľnejší.
Vladislav Gális s dôležitou Pratchettovou postavou starenkou Oggovou. (zdroj: Foto - Tasr / AP)Vladislav Gális (1973) začínal ako novinár a hudobný dramaturg, dnes má na svojom konte vyše sto preložených kníh z angličtiny, okrem Terryho Pratchetta aj autorov ako Paul Auster, Kazuo Ishiguro, Jeffery Deaver, Louis de Bernieres či Chuck Palahniuk.
