BRATISLAVA. Mať na zadnom dvore indiánske pohrebisko, kde nebožtíci opäť ožívajú, sa môže zdať ako dobrá vec len dovtedy, kým na vlastnej koži nezistíte, že oživený nebožtík je čosi celkom iné ako živý tvor.
Ani Tolkien by nevymyslel zábavnejšiu cestu tam a zasa naspäť (recenzia) Čítajte Bez ohľadu na to, či ide o domáceho maznáčika alebo milované dieťa.
Keď sú straty povolené
Jeden zo svojich najznámejších románov Pet Sematary vydal Stephen King v roku 1983 a prvý raz ho sfilmovali o šesť rokov neskôr. Film nedopadol tak katastrofálne, ako mnoho iných kingovských adaptácií. Uspel aj u divákov, ba dočkal sa aj pokračovania.
Keď po 33 rokoch prichádza druhá filmová adaptácia, právom očakávame, že prinesie nový pohľad, prerozpráva ho inak, moderne, v štýle konca druhého desaťročia 21. storočia. A sme právom sklamaní.
