BRATISLAVA. Krátko pred vpádom okupačných vojsk Varšavskej zmluvy sa Alexander Dubček rozprával s Jánosom Kádárom. Politológ Samuel Abrahám pochybuje, že ho maďarský komunista nevaroval.
Polemika, či mohol popredný politik socialistického Československa vedieť o Brežnevovom hneve, bola hlavnou témou diskusie uplynulého dielu Najväčšieho Slováka.
Otca myšlienky socializmu s ľudskou tvárou obhajovala hokejová legenda Jozef Golonka. Zo začiatku mohol vzbudiť pochybnosti, prečo by sa práve športovec mal vyjadrovať k politike.
Sám neskôr v diskusii spochybňoval vlastnú prítomnosť v programe.
V dokumente však tvorcovia vysvetlili, že tak ako bol Dubček symbolom komunistickej etapy našej histórie, Golonka reprezentoval tieto nálady na ľade.
V dvoch zápasoch proti tímu Sovietskeho zväzu na Zimných olympijských hrách v Grenoble v roku 1968 si ako kapitán zaumienil, že nič iné ako víťazstvo nepripadá do úvahy. A porazeným napokon ani ruky nepodali.
Ešte nevedel o augustovej okupácii.
Na Slovensku mu záležalo
Rovnako ako v medailóne Ľudovíta Štúra ani v stredu nesmel chýbať úvodný ezoterický dôvod - narodenie v tom istom dome bolo predzvesťou čohosi veľkého. Pritom už pri Štúrovi bol dostatočne vágny na to, aby ho znovu nepoužívali.
Stačilo potvrdenie od moderátora Štefana Chrappu, že tento argument treba rýchlo preletieť.
