Knihu Deti krvi a kostí od autorky Tomi Adeyemiovej sprevádzal pred vydaním a počas neho v roku 2018 silný hype. Niektorí čitatelia následne tvrdili, že je skutočný, iní nesúhlasili. Táto, inak veľmi klasická young adult fantasy, je autorkinou prvotinou a v prestížnej knižnej ankete Goodreads Choice Awards minulý rok zvíťazila v kategórii debut roka.
Deti krvi a kostí narábajú so svetom africkej mytológie, ktorú zasadzujú do tých najklasickejších young adult schém, aké sú v tejto literatúre známe. Hlavnou hrdinkou je Zélie, ktorej zabili mamu - Smrtonosku. Zélie tiež disponuje mocou, musí sa ju však naučiť kontrolovať.
Podoba napríklad s Ľadovým kráľovstvom, kde sa Elza musela naučiť ovládať svoje schopnosti, je klasickou zápletkou tohto typu v middle grade a young adult literatúre, preto je zbytočné zamýšľať sa nad ňou, či nad akoukoľvek ďalšou ponáškou na podobné diela. Román berie klišé plnými priehrštiami, využíva ho, narába s ním až bezostyšne bez variácií, avšak pridáva inovované postavy a prostredie a ukazuje tak, že to, čo považujeme za klasiky žánru young adult, môže celkom dobre fungovať aj za iných okolností, respektíve v odlišnom svete.
Tomi Adeyemi: Deti krvi a kostí (prel. Linda Magáthová, Tatran 2019) (zdroj: Archív SME)Tyranský kráľ spôsobil to, že v celej krajine zmizla mágia. Kráľ však má dcéru, ktorá neznáša otcovu krutosť. Mladý princ je rozpoltený medzi povinnosťou poslúchať a túžbou spraviť správnu vec a do toho všetkého vstupuje Zélie, ktorá je predurčená priviesť mágiu späť na svet. Všetko je, samozrejme, popretkávané romantikou a deje sa to vo svete desiatich klanov mandžiov.
Každý klan vládne inej podstate, substancii či živlu. Klan Ikú sú vladcovia života a smrti a ich názov je Smrtonosi, klan Aríran sú vládcovia času a ich názov je Jasnovidci či klan Eranko, teda vládcovia zvierat s názvom Krotitelia.
Síce nie neobvyklá, ale veľmi zaujímavo je podaná linka štúdia dievčat, medzi nimi aj Zélie, u staršej bojovníčky Mamy Agby, ktorá okrem iného hovorí: „Učím vás, ako byť bojovníčkami v záhrade, aby ste nemuseli byť záhradníčkami vo vojne.“
Černošský manifest?
Príbeh možno v druhom pláne čítať aj ako formu podpory černošskej rasy. Plagátik k pôvodnému anglickému vydaniu obsahuje obrázok Afroameričanky s bielymi vlasmi, nad ktorou je nápis „Teraz povstaneme“. Je to černošský manifest alebo aj protiváha ku knihám a filmom, kde nie je zachovaná diverzita v opačnom spektre, keďže ani v tejto knihe sa neobjavujú iné postavy ako černošské.
Autorka Tomi Adeyemi študovala literatúru na Harvarde a je lektorkou kurzov kreatívneho písania. Young adult fantasy román je od nej možno trochu prekvapením, námet je azda čiastočne kalkulom, ale nič to nemení na fakte, že ako debut táto kniha vo svete mimoriadne zarezonovala. Na Slovensko ju prinieslo vydavateľstvo Tatran a bude zaujímavé sledovať, ako osloví domáceho čitateľa.
O preklad sa postarala Linda Magáthová a na viacerých pojmoch poznať, že sa jazykom použitým v románe intenzívne zaoberala. O nárokoch, ktoré sú kladené špeciálne na prekladateľov fantastiky, ktorí často budujú celkom novú pojmológiu, bude aj ona besedovať počas aprílového veľtrhu IXPO.
Práva na vznik filmu podľa tejto knižnej predlohy sú už predané, autorka však počíta s tým, že príbeh rozvinie do podoby trilógie. Vydanie druhej časti sa o čosi posunulo a aktuálne je avizované na september.
