Český sen o literárnom dobytí Nemecka
Marec nie je v Nemecku oficiálnym mesiacom knihy, ale vďaka Lipskému knižnému veľtrhu ako keby bol. Počasie sa nad vydavateľmi, knihomoľmi, náhodnými čitateľmi a fanúšikmi komiksových kostýmov zmilovalo, a tak sa podarilo dosiahnuť rekord 286-tisíc ľudí a o tisícku prekonať Frankfurt.Leipziger Buchmesse sa tak pomaly odpútava od statusu menšieho súrodenca. Po zatvorení brán spadol usporiadateľom kameň zo srdca, že po mnohých rokoch neputovali do sveta obrázky policajtov, ktorí museli od seba oddeľovať chuligánov z oboch strán politického spektra. Konflikt pri stánku pravicového vydavateľstva prebehol vo vtipnej forme pesničkového duelu, keď si spievali proti sebe ľavicové a pravicové protestsongy.
Napriek všetkým pozitívam visela počas veľtrhu všadeprítomná téma platobnej neschopnosti distribučnej siete KNV. Ak zákazník nenašiel v kníhkupectve knihu, ktorá práve vyšla, predajca ju mohol cez ňu do 24 hodín objednať. Z tejto služby profitovali najmä malí vydavatelia, ktorí chceli byť nezávislí od online obchodu Amazon.
Česko dúfa v prielom, do Lipska poslalo svoju špičku
Slovo ahoj je v Nemecku spojené predovšetkým s loďami. Česká republika, ktorej sa po vyše štvrťstoročí opäť dostalo cti byť čestným hosťom veľtrhu, prepojila tradičné námornícke Schiff Ahoi s domácim pozdravom. Dva roky prípravy dokonale využili a do Saska vyslali literárnu armádu v podobe päťdesiatich piatich spisovateľov, ktorí stihli absolvovať stotridsať autorských čítaní. A aby toho nebolo málo, ministerstvo kultúry zaplatilo preklady sedemdesiatich diel, z ktorých niektoré sa skutočne nachádzajú aj v bežných kníhkupectvách.
Vybraným autorom umožnili v Nemecku aj tvoriť. Spisovateľka Kateřina Tučková napríklad bývala mesiac v prenajatom byte v Lipsku, kde pracovala na záverečných úpravách svojej knihy. V balíku nových prekladov sa ocitol aj jej románVyhnanie Gerty Schnirch (vychádza tento mesiac aj po slovensky v Tatrane). Napriek domácim úspechom jeho cesta k nemeckému čitateľovi nebola jednoduchá. Vo všeobecnosti totiž pri prekladoch platí, že pôvodný rozsah diela obvykle narastie o tretinu vzhľadom na gramatické osobitosti nemeckého jazyka. Na publikovanie takmer šesťstostranového románu napriek zaujímavej a dosiaľ nezahojenej téme odsunu Nemcov bolo treba nájsť odvahu vydavateľa. Autori, ktorí snívajú o presadení sa v po nemecky hovoriacom prostredí, by mali počítať s tým, že skôr uspejú s tenšími rukopismi.
K totálnej dominancii Česka chýbal už len malý kúsok, keďže autor Jaroslav Rudiš bol nominovaný aj naCenu lipského veľtrhu v kategórii beletria. Svoj román Winterbergova posledná cesta napísal v nemčine. Rudiš, ktorý žije čiastočne v Berlíne a je v Nemecku známy aj vďaka grafickej novele a filmu Alois Nebel, ostal verný svojej železničiarskej téme. Jeho takmer storočný hrdina sa vydáva na cestu vlakom po niekdajšom starom mocnárstve, pričom používa bedeker z roku 1913. Česko očakáva, že lipský týždeň bude prielomom v doteraz len občasnom prieniku do nemeckého kultúrneho sveta.
Gottschalk číta? Ťažko povedať
Téma kníh sa vo februári skloňovala aj vďaka opakovanému návratu moderátorského dinosaura Thomasa Gottschalka na obrazovku. Po opustení televíznej show Wetten, dass...? už vyše sedem rokov nepravidelne skúša rôzne formáty od talkšou po celovečerné zábavné programy s čoraz horším výsledkom. Tentoraz mu bavorská televízia BR ponúkla možnosť štyrikrát do roka besedovať o knihách. Relácia Gottschalk liest? mala premiéru 19. marca v neskorých večerných hodinách. Otáznik na konci nebol zvolený náhodou.
V augsburskej kultúrnej hale si veľa neho sadli traja spisovatelia -Sarah Kuttner, Vea Kaiser a Ferdinand von Schirach - plus fotograf Daniel Biskup. V priemere ostalo osem minút na každého a jeho knihu, výsledkom čoho bola absolútne povrchná debata, z ktorej si divák odniesol len pár vtipných historiek. Ako následne konštatovali médiá, je možné, že Gottschalk číta, ale záujem iných o čítanie asi ťažko prebudí
Opäť Fitzek. Tentoraz nedesí, ale dáva rady do života
Sebastian Fitzek vydal doteraz svoju najosobnejšiu knihu Ryby, ktoré lezú na stromy. Jedného dňa mu pred odletom zavolala manželka s otázkou, či spísal testament. Z vtipu vznikol nápad spísať duchovný odkaz pre jeho troch potomkov, pretože o hmotnom majetku by aj tak rozhodovala jeho starostlivá partnerka. A tak vytvoril dielo, ktoré sa mu písalo najťažšie. Súbor životných rád alebo ako sám tvrdí, kompas pre život.
Názov vychádza z Einsteinovho citátu: „V každom človeku je génius, ale ak budete posudzovať rybu podľa jej schopnosti vyliezť na strom, bude celý život žiť v presvedčení, že je neschopná.“ Fitzek k tomu dodáva: „Nedajte sa odradiť od lezenia na stromy len preto, že vás iní považujú za ryby! Nepočúvajte tých, čo vám hovoria: Nejde to, nedokážeš to! Buďte rybami, čo lezú na stromy.“ Prednosťou tejto príručky je, že kráľ nemeckého psychotrileru je vtipný. Napriek tomu jeho kniha viac ako životný navigátor poslúži skôr na lepšie spoznanie autora, a preto pre jeho fanúšikov predstavuje nevyhnutný nákup.
Švédske krimi opäť inak
Aj keď by sa mohlo zdať, že Škandinávia už v rámci krimi ponúkla všetko, opak je pravda. Na nemecké pulty a v máji aj na české prichádza debut1793 od takmer štyridsaťročného spisovateľa Niklasa Nach Och Daga. Miestne kníhkupectvá mávajú pri niektorých autoroch odporúčania predavačov. Nezávisle od seba som natrafil na dve z nich, ktoré historickú kriminálku opísanú očami štyroch rozprávačov označili za najlepšiu knihu, akú mali v poslednom čase v rukách s poznámkou, že ide o Stiega Larssona (Millennium) kríženého s Patrickom Süskindom (Parfum).
Síce ho v predajnosti ešte stále predbiehaJojo Moyes, ale súdiac podľa recenzií na čitateľských portáloch, môže ísť o ďalší zásah do stredu kriminálneho terča a dvojica na smrť chorý policajt Cecil Wing a vojnový veterán Jean Michell Cardell s drevenou rukou majú našliapnuté stať sa novou alternatívou doktora Watsona a Sherlocka Holmesa.
