Osobnos ť a tvorba amerického autora Ernesta Hemingwaya sú predmetom záujmu čitateľov i odbornej verejnosti. Život nositeľa Nobelovej ceny za literatúru bol poznačený bohémstvom, láskou, smrťou, túžbou prekonať svoje možnosti a spraviť svet lepším miestom. Vrhal sa nielen do vlastných, ale aj cudzích bojov, aby pomohol spravodlivosti, no často pritom zabúdal na ľudí z najbližšieho okolia.
Debutujúca autorka Naomi Woodová sa podujala preskúmať Hemingwayovu korešpondenciu, dobové články a množstvo iných materiálov a podať ucelený obraz o jeho osobnosti cez pohľad jeho štyroch manželiek. Nehodnotí, neodsudzuje, preniká do duše obyčajných žien s neobyčajnou možnosťou žiť po boku jedného z najslávnejších svetových spisovateľov, akoby to bol bežný románový hrdina.
Štyri osobnosti, jeden spolo čný bod
Hadley, Fife, Martha a Mary – každá bola svedky ňou inej časti Ernestovej životnej púte a vtisla mu svoju nezameniteľnú pečať. Či už ako morálna a citová podpora, alebo ako múza pri vytváraní silných ženských postáv. Hemingway vrúcne miloval všetky svoje ženy. Až kým nespoznal ďalšiu, ktorá ho načisto opantala...
Hadley Richardsonová, priemerná žena z amerického stredozápadu, rástla spolu s ním, poskytovala mu pocit bezpečia počas jeho búrlivej cesty na výslnie. Hoci majú spolu syna, Hadley si uvedomuje, že ani rodinné zázemie jej nepomôže pred bohatou a svetáckou novinárkou Pauline Pffeiferovou, prezývanou Fife.
Spoznali sa v Paríži a vytvorili netradičný trojuholník, vopred odsúdený na odchod najslabšieho článku. Fife mohla mať konečne milovaného muža len pre seba, no po niekoľkých rokoch sa Ernest v Španielsku počas občianskej vojny zoznámi s korešpondentkou Marthou a ďalší zakázaný (hoci zároveň nie veľmi ukrývaný) pomer je na svete.
Martha Gellhornová sa stala Hemingwayovou inšpiráciou a za zvukov vojny symbolizovala útočisko a útechu. Zrod aj koniec ich vzťahu bol poznamenaný vojnami. Konečnou sa pre nich stala druhá svetová, počas ktorej si uvedomili, že nemajú spoločnú budúcnosť, a Martha sa takisto stala napokon iba „prestupnou stanicou“.
Manželkou číslo štyri bola Mary Welshová. Vydržala s Ernestom najdlhšie, ale mužove postupujúce ťažkosti, depresie a nevyrovnané reakcie postupne zabíjali ich náklonnosť a ustupovali pred neistotou a rozčarovaním. Posledné dni autora, poznamenané samotou a nostalgiou, vyvrcholili osudným výstrelom.
Zru čné uchopenie skutočnosti
Naomi Woodová sa nezameriava na jednotlivé manželstvá v celom rozsahu. Upozor ňuje na záverečné dejstvá a retrospektívne sa vracia k najdôležitejším udalostiam počas ich trvania. Citlivo vykresľuje jednak ženské vnútro, trápenia i radosti, a jednak predstavuje osobnosť Ernesta Hemingwaya nielen ako autora, ale predovšetkým ako človeka z mäsa a kostí.
Priznám sa, že najväčšmi som „fandil“ Hadley a Fife, zrejme preto, že sa ako „postavy“ vyskytovali v knihe už od začiatku, a preto som si k nim ako čitateľ vybudoval pevnejší vzťah. V Pani Hemingwayovej sa mieša beletria s literatúrou faktu a je určená tak nenáročným čitateľom, ako aj tým, čo sa chcú dozvedieť niečo nové. Naomi Woodová sa prejavila ako zručná majsterka a jej slová vo vás budú rezonovať ešte nejaký čas po dočítaní knihy.
Autor: Marek Zákopčan
