SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky
O KNIHÁCH

Ukazujem, aká nespravodlivá je kolektívna vina

Román o odsune Nemcov z Československa

Približne tisícsdemsto odsunutých neslávne znnámy Pochod smrti z Brna do juhomoravskej dediny Pohořelice neprežiloPribližne tisícsdemsto odsunutých neslávne znnámy Pochod smrti z Brna do juhomoravskej dediny Pohořelice neprežilo (Zdroj: Foto - Post Bellum)

Oceňovaný román Kateřiny Tučkovej o dodnes živej a bolestivej téme odsunu Nemcov z povojnového Československa vychádza v slovenčine (v Tatrane v preklade Evy Melichárkovej).
Česká spisovateľka Kateřina Tučková sa narodila v Brne, ale vyrastala v pokojnej juhomoravskej dedine Moutnice. Vyštudovala dejiny umenia a bohemistiku v Brne a pôsobí ako kurátorka. V roku 2001 sa presťahovala do bytu v centre Brna, ktorý sa nachádza v časti, v ktorej kedysi bývali brnianski Nemci. V máji 1945 boli nemecké rodiny z Brna „odsunuté“ a práve história miesta, ktoré sa stalo jej domovom, ju inšpirovala, aby napísala román Vyhnanie Gerty Schnirch.

Skryť Vypnúť reklamu



Magnesia Litera ako pravidlo
Nebola to jej knižná prvotina, tou bola novela Montespaniáda (vydalo nakladateľstvo Větrné mlýny v roku 2006), ale práve touto druhou upútala pozornosť verejnosti. Príbeh o brnianskej Nemke Gerte, ktorá prežila neslávny brniansky pochod smrti do Pohořelíc, bol nominovaný na Cenu Jiřího Ortena a Cenu Josefa Škvoreckého a získala zaň čitateľskú cenu Magnesia Litera za rok 2010.
Pokračovala nemenej úspešnou knihou Žítkovské bohyně z prostredia kopaníc na česko-slovenskom pohraničí Bielych Karpát, za ktorú získala cenu Magnesia Litera (cena čitateľov) aj Cenu Josefa Škvoreckého.

Jej knihy vyšli už v takmer desiatke jazykov.Žítkovské bohyně patria medzi nejprekladanejšie súčasné české beletristické knihy. V roku 2017 jej Ústav pro studium totalitních režimů udelil Cenu za slobodu, demokraciu a ľudské práva za mimoriadny prínos k reflexii novodobých dejín.

Skryť Vypnúť reklamu

RománVyhnanie Gerty Schnirch, ktorý v češtine prvýkrát vyšiel v roku 2009, je postavený na skutočných historických udalostiach. Pred sedemdesiatimi rokmi na konci mája 1945 sa asi dvadsaťtisíc obyvateľov Brna nemeckej národnosti vydalo na nútený pochod smerom k rakúskym hraniciam. Približne tisícsedemsto z nich neslávne známy „pochod smrti“ z Brna do juhomoravskej dediny Pohořelice neprežilo.

Väčšinou totiž šlo o ženy, deti a starých ľudí, ktorých hnali bez zľutovania peši bez toho, aby im niekto vôbec sympatie alebo spoluprácu s fašistickým Nemeckom dokázal. Postava mladej Gerty je síce vymyslená, ale jej príbeh otvoril stále veľmi citlivú kapitolu histórie Brna a celého Československa. Kniha Kateřiny Tučkovej bola jednou z prvých, vďaka ktorým sa prebudil záujem verejnosti o túto časť dejín, ktorá sa stále vníma značne kontroverzne. Sama autorka sa téme vo verejnom brnianskom živote aktívne venuje a v roku 2015 predstavitelia mesta prijali takzvanú deklaráciu zmierenia, v ktorej mesto ľutuje odsun nemeckého obyvateľstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Stala sa aj terčom nenávistných útokov
Hádam netreba dodávať, že téma tejto knihy mimoriadne rozvírila vášne. Kateřina Tučková sa počas diskusií a verejných čítaní sama stala terčom mnohých útokov. V jednom rozhovore povedala, že pri písaní knihy žila hlboko ponorená do svojho príbehu a až také nenávistné reakcie ju zaskočili. Bola presvedčená o tom, že pomsta a násilie nemôže dopadať na tých, čo nič neurobili.


Mala pocit, že kolektívna vina je úplne zlý koncept, že sa musí premýšľať o jednotlivcoch a ich vinách predtým, než sa začne súdiť. Ale ako sama po vydaní knihy priznala, mylne predpokladala, že verejnosť bude mať rovnaký názor. Jej čítania boli plné hádok a diskusií. Ona im však hovorila: Přečtěte si knihu a pak suďte. Vždyť já přece vím, že předválečná léta, německou okupaci a odsun oddělit nelze, a tak o tom i píšu .“

Skryť Vypnúť reklamu

Príbeh jednej česko-nemeckej rodiny
Mladá Gerta Schnirch so svojou šesťmesačnou dcérkou bola len jednou z tisícov Nemcov, ktorých v noci z 30. na 31. mája 1945 vyhnali z Brna pod ozbrojeným dohľadom na dlhý pochod do Pohořelíc. Doteraz nepoznáme úplne presné čísla, koľkí zomreli po ceste, koľkí vyčerpaním v Pohořeliciach, koľkí za hranicami. Koľkých mladí chlapci zo Zbrojovky (ktorí si chceli napraviť reputáciu, lebo počas vojny vyrábali zbrane pre Hitlera a teraz sa chceli ukázať ako vlastenci) v zápale krvavého nadšenia umlátili na smrť alebo zastrelili, koľké znásilnili, kde sa im zapáčilo.

Gerta, tak ako mnoho iných brnianskych Nemcov, pochádzala zo zmiešanej rodiny. Jej matka bola Češka, otec Nemec a zarytý fašista, správny Übermensch. Ich domácnosť sa počas vojny začala pomaly rozdeľovať na Gertu s matkou a otca so synom Fridrichom, členom Hitlerjugend, ktorý sa časom začal dívať aj na matku chladne ako na českú slúžku. Gerta, vtedy ešte stredoškoláčka, si chcela len žiť po svojom, učiť sa kresliť a blúdiť so svojou židovskou kamarátkou Janinkou po zákutiach Svitavy a na konci vojny by tak možno ani nechápala, prečo je vlastne na strane vinných. Vojna sa však nedala prehliadnuť.

Skryť Vypnúť reklamu

Tí Nemci, ktorí po vojne ešte v Brne boli, mali veľmi zlé postavenie. Týkalo sa ich mnoho obmedzujúcich nariadení, museli nútene pracovať a mesto bolo plné protinemeckých nálad. Gerta dobre vedela, čo sa chystá. Mala smolu, že bola dcérou hajlujúceho otca, mala smolu, že nikoho nezaujímalo, že ona si vybrala byť Češkou po matke, že otec jej matku fyzicky týral a jej robil ešte horšie veci.

Dobre vedela, že to nikoho nebude zaujímať. A vedela aj to, že ak by sa jej maličkej Barborke niečo stalo, pomiatla by sa. Že jej dcérka bola to jediné, kvôli čomu sa rozhodla to peklo prežiť. Gerta síce videla, čo sa v Brne v povojnových dňoch dialo: ako nemecké ženy upratujú sutiny po bombardovaní, s malými deťmi, ktorým nikto nedal najesť, a ak sa Čechom, ktorí na ne dohliadali, zdalo, že pracujú pomaly, postavili ich špičkami a tvárou k stene a dostali obuškom do zátylku, po čom im v tvári ostala namiesto nosa len krvavá masa. Stále však dúfala, že ona, ktorá nikdy nikomu nič zlé nespravila, bude môcť ostať.

Skryť Vypnúť reklamu

Zemský národný výbor vydal 29. mája 1945 výnos o vyvedení Nemcov z Brna, a keď ho povolil aj Národný výbor mesta Brna, vyhnaniu Nemcov už nestálo nič v ceste. Večer 30. mája 1945 ich zhromaždili okolo dvadsaťtisíc, najmä žien, starých a nevládnych, pretože muži mali ostať v brnianskych pracovných táboroch na nútených prácach. V noci z 30. na 31. mája sa vydali na pochod do Pohořelíc.

Celá táto smutná kapitola o odsune nemeckého obyvateľstva tvorí síce hlavnú tému knihy, ale napriek tomu je to len začiatok. Prežijete s Gertou celý jej život, od bombardovania Brna cez život odsunutých Nemcov vo Viedni v prvých rokoch po vojne, roky práce na poliach južnej Moravy, obsadzovanie nemeckých majetkov, vytváranie jednotných roľníckych družstiev, udavačov, inváziu spriatelených vojsk do Československa, jej ponižujúcu prácu ako nespoľahlivej osoby, život v socialistickom raji a roky normalizácie, jej neschopnosť sprostredkovať svojej vlastnej dcére, čo zažila a prečo sa s tým nevie zmieriť.

Skryť Vypnúť reklamu

Beletria na pomedzí fikcie a historických faktov
Postava Gerty Schnirchovej je síce fiktívna, ale jej príbeh je poskladaný z mnohých osudov jednotlivých účastníkov pochodu, s ktorými sa autorka rozprávala. Hovorila s mnohými pamätníkmi, ktorí sa s ňou podelili o svoje spomienky, ktorých atmosféru spojila s historickými faktmi, ktoré si naštudovala z odborných textov, korešpondencie vysídlených osôb či z dobovej tlače.

Kateřina Tučková sa pri písaní svojich diel vždy snaží zažiť aj prostredie, v ktorom sa jej príbehy odohrávajú. Počas prác na tejto knihe prešla s kočíkom a ruksakom celú 27-kilometrovú trasu pochodu smrti z Brna do Pohořelíc. Snažila sa ukázať, že utrpenie sa nedá relativizovať, a aká nespravodlivá je kolektívna vina, ak ju vidíme na príbehu konkrétneho jednotlivca. Veď aj deklarácia zmierenia, ktorú predstavitelia Brna prijali ako politické gesto, dodnes obyvateľov mesta rozdeľuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  3. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  4. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  7. Aj matematika sa dá skrotiť
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  10. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 953
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 494
  3. Aká je chémia vôní 12 631
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 10 803
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 463
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 987
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 716
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 278
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 864
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 6 398
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jaroslav Haščák.
Dobré ráno

Dobré ráno: Po Haščákovi môže prísť na rad Fico

Haščákovi hrozí 20 rokov za mrežami.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.

Peter Schutz
Petra Vlhová (vľavo) a Veronika Velez-Zuzulová.