Nie som veriaci a s náboženstvom nechcem mať nič spoločné. Francúzsky režisér CÉDRIC KAHN sedel nonšalantne usadený na kresle a tieto slová vyriekol skôr, ako dostal prvú otázku.
Napriek tomu nakrútil film s názvom Modlitba.
V kresťanskom centre vysoko v horách žije komunita, kde sa pri prísnej disciplíne a praktikách hraničiacich so sektou pokúšajú spurní mladíci zbaviť svojej závislosti. Krehké bytosti uverili, že viera im pomôže.
V rozhovore pre SME Cédric Kahn hovorí o tom, čo na takom mieste vypozoroval a ako na to zareagovala cirkev. Povedal aj, čo pomáha jemu, keď má ťažkosti.
Váš hrdina prichádza do centra, kde strateným mladým existenciám má pomôcť viera. Koľko skutočne veriacich ľudí ste tam stretli?
"Veľa som pozoroval, ako sa správajú pri modlitbách, a videl som teda všeličo. Ľahko rozpoznáte, či sa ľudia naozaj modlia, alebo nie, či veria, alebo nie."
Pod maskou arogancie, je citlivý človek. Modlitba je portrétom súčasníka Čítajte Ako to rozpoznáte?
"Je to zrejmé. Niektorí sú prosto naplnení, niečím prestúpení. A niektorí len netrpezlivo čakajú na koniec a pozerajú sa na hodinky. Je pravda, že v mnohých prípadoch ľuďom nepomáha viera, ale skôr disciplína, ktorá je v takýchto komunitách zavedená. Ale to nie je problém. Aj takáto forma sa ráta ako každá iná pomoc.
V konečnom dôsledku si človek môže pomôcť len sám. Môžete mať poruke lekára, terapeuta, kňaza, priateľa, novinára, ktorý vám dáva správne otázky - ale sami ho musíte vyhľadať. Sami musíte vedieť, že pomoc potrebujete. Zázrak neexistuje. Presnejšie, zázrak je len v nás samých. Len my môžeme nájsť zmysel vecí."
Predstavte si, že drogujete. Drogujete a drogujete a drogujete. Nemáte iné predstavy o živote, žiadne plány, projekty. Vaším jediným cieľom je nájsť drogu, pichnúť si drogu a užívať si jej efekt, kým trvá. Každý deň sa podobá na druhý. Stále to isté. Ak si jedného dňa nepoviete, že dokážete a že potrebujete robiť niečo iné, nikdy z toho nevyjdete. Zmena musí nastať v hlave."
Aké dôvody uvádzajú pätnásťroční ľudia, prečo za drogovať? V takom mladom veku sotva niečo zažili.
"To nie je isté. Niektorí sa drogujú, lebo nevedia, čo od dobroty, nudia sa. Z nich skutoční narkomani pravdepodobne nebudú. No môžu nimi byť tí, čo už v detstve zažili niečo závažné. Veľké zranenie. Niečo, čo ich prosto zlomilo. Oni v droge hľadajú niečo viac, nie je to len epizóda v ich živote."
Možno také veľké zranenie vyliečiť v náboženskej komunite?
"Zažil som tam mladíkov, čo mali s drogami už extrémne skúsenosti. Tí potrebujú oveľa viac, aby sa dokázali dať dokopy. Musia sa vyrovnať s detstvom, nájsť v sebe dôveru dospelého človeka, veriť druhému. Majú to tam ťažké."
Anthony Bajon dostal za úlohu vo filme Modlitba cenu pre najlepšieho herca na festivale Berlinale. (zdroj: OUTNOW)Akými fázami tam prechádzajú?
"Najprv musia prestať drogovať, samozrejme. To je asi ten najdrsnejší zákon. Modlitba prichádza potom, spolu s ňou práca a disciplína. Ďalšou úlohou je podávať svedectvo. Podeliť sa o to, čo prežili. Musia vystúpiť zo zahmlievania, musia jasne opísať a pomenovať, čo sa im stalo.
A napokon, učia sa žiť v komunite. To považujem za to najdôležitejšie, to je v podstate ako zamestnanie. Spolužitie s druhým a dôvera v druhého, to človeka opraví."
Ako v tom funguje modlitba?
