Hoci sa poroty na berlínskom festivale rok čo rok menia, všetky majú záľubu vo zvláštnych filmoch. Svedčia o tom víťazné snímky Synonymá, O tele a duši či lanský držiteľ Zlatého medveďa Nedotýkaj sa ma.
Zložité umelecké diela kladú na diváka vysoké nároky. Príbeh nie je prvoradý, rozprávanie ho ukrýva v množstve nezvyčajne poskladaných mnohovýznamových obrazov s cieľom nahmatať a ukázať to podstatné: dušu.
Na sexualitu treba kouča
Ak by sme podľahli zákernému nutkaniu opísať ich dej, dopadli by sme rovnako ako slovenský distributér snímky Nedotýkaj sa ma: „Laura už roky pracuje v továrni na výrobu figurín. Pre problémy s vlastným prežívaním nazerá do intímneho života druhých a platí mladým mužom za navodenie ilúzie intimity.
Tudorovi, hercovi, ktorý si zarába ako masér, sa páči žena, ktorá odmieta jeho snahy o kontakt. Začne ju prenasledovať a nachádza iné spôsoby, ako sa jej dotýkať – prostredníctvom vecí a miest, ktorých sa dotýkala ona.“
Po „továrni na výrobu figurín“ niet ani stopy a aj ďalšie tvrdenia možno akceptovať len s priam bezbrehou dávkou tolerancie.
