Robert Pattinson o nej hovorí, že hoci je to drobná a útla žena, vie v sebe prebudiť tigra, aby dosiahla to, čo potrebuje.
Robert Pattinson pre SME: S mojím semenom sa narábalo ako so svätou relikviou. Bolo to šialené Čítajte Dvestočlenný tím pracoval na tom, aby ukázala človeka v extrémnej situácii. Trestanca, ktorý súhlasil nastúpiť na vesmírnu misiu odkázanú na takmer istý neúspech len preto, aby sa vyhol trestu smrti.
Výsledkom je existenciálne sci-fi High Life, v ktorom okrem Pattinsona účinkuje aj Juliette Binoche v úlohe lekárky posadnutej rozmnožovacími experimentmi.
Francúzska legendárna režisérka Claire Denis hovorila pre SME o tabu, ktorých sa spoločnosť bojí dotknúť.
Chceli by ste ísť do vesmíru?
"Keď som bola malá, veľmi ma to lákalo. Bola som stále ponorená do science-fiction, začala som už s Tintinovými dobrodružstvami, knižkou Vstúpili sme na Mesiac.
Ešte aj keď pred pár dňami šli na Mesiac Číňania, bola som vzrušená ako celý svet okolo. No keď som dospievala, postupne som myšlienku odletieť opúšťala. Možno v inom živote by som sa na to dala, ale ako filmárka som už šancu nemala.
Žiaľ, v živote sa musíte veľmi skoro rozhodnúť, akou cestou sa vydáte. A kto chce byť astronautom, musí sa už v trinástich, štrnástich rokoch orientovať na to správne vzdelanie.
No keby som bola vo väzení, odkázaná na trest smrti, neváhala by som ani sekundu. Šla by som radšej zomrieť tam."
Prečo sa vám vesmír spája práve s väzením?
"Jeden deň som čítala o veľkom väzení v Texase. Američania sa sťažovali, že jeho prevádzka stojí štát priveľa peňazí. Najmä elektrické kreslo.
Odsúdeným treba celé roky platiť jedlo, teplo, ošatenie. Bez toho, že by pracovali, nejako prispeli spoločnosti, pretože oni nevychádzajú von. Na nič neslúžia.
Zvláštne, že? Spoločnosť si myslí, že by mali na niečo slúžiť, aj keď sú odsúdení na smrť. Alebo práve preto.
Vtedy som začala uvažovať nad tým, že by mohli byť materiálom na experimenty. Že by sa na nich mohli testovať napríklad vakcíny. A začala som písať scenár."
Claire Denis s Robertom Pattinsonom. (zdroj: SITA/AP)Váš film však nie je celkom science-fiction.
"Nie, to máte pravdu. Nie je to žánrový film."
Ale rozprávali ste sa pred písaním scenára a nakrúcaním s vedcami?
"Samozrejme."
Čo ste chceli alebo potrebovali vedieť?
"V prvom rade to, ako možno vystúpiť so slnečnej sústavy. Ako by sa dalo priblížiť k prvým čiernym dieram. Vieme, kde sú, vieme, že sa už porobili rôzne výpočty, fascinuje ma to.
Dozvedela som sa tiež, akú rýchlosť treba mať, aby sa posádka dostala naozaj ďaleko. Že dvadsať rokov pre ňu znamená osemdesiat rokov na Zemi. A že rovnako dôležitá je umelá gravitácia.
Nemohla by som svoj príbeh postaviť na tom, že členovia posádky budú desať rokov plachtiť vo vesmíre len tak. Človeku postupne chýba vápnik, kosti slabnú, svaly sa mu strácajú, to sa dá vydržať len pár mesiacov."
Vo filme High Life hrá s Juliette Binoche, ktorá sa pokúša dostať k jeho semenu. (zdroj: FILM EUROPE)Do akej miery môže filmár pri science-fiction uletieť?
"Pri tvorbe vždy vychádzame z toho, čo poznáme. Moji hrdinovia by mohli dobývať vesmír. Lenže prečo by dobrovoľne prijali ten hrozný život, ktorý by ich tam čakal?
Museli to byť ľudia, pre ktorých taká misia má zmysel. Takúto misiu môžu prijať len tí, čo dúfajú, že sa stane niekým lepším, väčším. Vedeli, že idú na istú smrť."
Hlavný hrdina sa však počas cesty stal otcom.
"Nevedel, že sa stane otcom. Ale keď už sa mu to stalo, všetko sa mu v živote prehádzalo. Už nemohol zomrieť, nemohol sa rozhodnúť, že si skráti utrpenie, pretože jeho dcéra by zostala celkom sama. Stal sa väzňom situácie, o ktorú nestál, ale postupne sa otvára životu v nehe, v láske."
Claire Denis
- Francúzska režisérka sa narodila v roku 1946 v Paríži.
- Vyrastala vo viacerých afrických krajinách, kde pracoval jej otec.
- Najprv študovala ekonómiu.
- Jej obľúbená téma kolonializmus a postkolonializmus sa prejavila už aj v jej debute Chocolat z roku 1988.
- V jej filmoch hralo množstvo hviezd: Juliette Binoche, Isabelle Huppert, Isaach de Bankolé, Gérard Depardieu, Vincent Gallo, Chiara Mastrianni, Vincent Lindon.
- Medzi jej filmy patria: Dobrá práca (1999), Trouble Every Day (2001), 35 panákov rumu (2008), Sama v Afrike (2009) či Vnútorné slnko (2017).
- Najnovší film High Life je v kinách od 25. apríla.
Rozmýšľali ste, či to bude muž, alebo žena?
"Mohla by to byť aj žena. Ale čo treba v schéme našej spoločnosti, aby sme sa rozmnožovali? Treba muža a treba ženu. Ak teda nemáte pri sebe doktora posadnutého experimentmi. Preto je hlavný hrdina muž a jeho dieťa žena.
Keby sa im podarilo prežiť experiment s čiernou dierou, mohli by byť na začiatku celkom nového sveta. Ako Adam a Eva.
Problém je v tom, čo môže nasledovať ďalej. A to už je tabu. Ale bolo treba ho naťuknúť."
Robert Pattinson sa bál, že bude musieť prvýkrát zahrať incestný vzťah. Sama ste si ho do filmu vybrali?
"Nie. Dozvedela som sa, že má o film záujem. Viackrát sme sa videli a práca s ním bola zázračná. Bol síce mladší, ako som si ho predstavovala na papieri, ale svoju postavu dokonale pochopil."
Pre sci-fi filmy nie je bežné, že sa v nich tak otvorene rozpráva o sexualite. Prečo?
"Viete, čo sa hovorí, keď komando vstupuje do ponorky. Nedotýkajte sa jeden druhého, lebo by ste k sebe mohli byť navzájom priťahovaní. Strach zo vzťahu je veľmi silný. A prečo? Aby pocity, ktoré vzťahy prinášajú, nevytvorili chaos.
Mňa však práve to zaujímalo. City. V trestancoch nevidím bunky, ale ľudí. Všetci sú krásni a všetci zostávajú ľuďmi. Každá ich reakcia je ľudská, už len z definície nemôže byť iná."
Nad čím rozmýšľate, keď sa hovorí o experimentoch s ľuďmi?
"My tvorcovia sme nimi živí, aj Frankenstein bol experiment. Vedci vždy dúfali, že raz dokážu vytvoriť nadčloveka.
No keď sa dnes hovorí o tom, že možno zachrániť človeka vďaka bunkám orgánov, ktoré vznikli v laboratóriu, naháňa to ľuďom strach.
Pritom by sa to dalo. Aj nové srdce by sme mohli mať, len sa to neodvážime povedať."
Juliette Binoche pre SME: Láska? Všetci v nej robíme tú istú chybu Čítajte Ste teda za stanovenie limitov, čo ešte možno urobiť a čo už nie?
"A vy si čo myslíte?"
Netrúfala by som sa rozhodnúť.
"Preto by sa mal možno rozhodnúť každý sám. Ak máte limity, bráňte si ich. Ak by ste však pracovali v laboratóriu s túžbou po novom objave, zrejme ich by ste ich prestupovali. A keby sa vám narodilo dieťa s vážnou vrodenou poruchou a ponúkli by vám genetický zásah, ktorý by mu pomohol, odmietli by ste? Zrejme by ste na svojich princípoch dlho nezotrvali. Pretože vaše dieťa musí žiť.
Vytvárame hranice, obmedzenia, ktoré by zabránili asistovanej reprodukcii. Pritom už sa udiala. Zákony nič nevyriešia. Nemôžeme sa tomu postaviť."
Ale nevieme, kam nás to všetko zavedie.
"To je už iná debata. To je filozofická téma, ktorou by si mala prejsť každá ľudská bytosť."
