Harvey Weinstein v tom bol mimoriadne dobrý. S ním sa začala nová éra Oscarov. Vedel presvedčiť členov americkej filmovej akadémie, aby zahlasovali za jeho film, hoci bol spočiatku oveľa nenápadnejší ako nejaký výpravný titul s masívnym publikom.
V roku 1999 sa napríklad čakalo, že zvíťazí dráma Stevena Spielberga Zachráňte vojaka Ryana. Namiesto toho šli domov s Oscarom tvorcovia Zamilovaného Shakespeara. Prečo? Lebo Weinsten, dnes už definitívne odpísaný po sexuálnych škandáloch, bol v kampani oveľa agresívnejší, ako bolo dovtedy zvykom.
Pravidlá sú pre amatérov
Zabudnime na to, že Oscary sú oslavou umenia a výnimočných filmov. Oscary sú umením kampane, ktorú v Hollywoode prirovnávajú k vážnosti prezidentskej kampane.
Pravidlom číslo jeden je tváriť sa, že ide o ideu, o silné ľudské posolstvo. Okolo filmu treba vytvoriť príbeh, ktorý sa bude šíriť všade, kde sa dá. Veľmi zaberá to, ako ťažko sa robil alebo ako veľmi zmenil život chudobnej dievčine, z ktorej je dnes herečke.
Veľkou výhrou je mať za sebou populárnu celebritu, ktorá povie, že bola v kine unesená, a neuškodí sem-tam hodiť negatívne slovo na film, ktorý môže byť v oscarovej súťaži súperom alebo,nebodaj, favoritom.
V roku 2011 sa akadémia pokúsila zmeniť pravidlá. Obmedzila počet telefonátov, ktoré štúdiá s členmi absolvujú, aj počet e-mailov, ktoré pošlú, aby ich ovplyvnili. A po vyhlásení nominácií sa zakázali večierky s jedlom a pitím zadarmo, na ktorých by mohli robiť dojem.
V štúdiách však nepracujú žiadni amatéri.
