SME
Pondelok, 12. apríl, 2021 | Meniny má EsteraKrížovkyKrížovky
KULTÚRNY ŽIVOT

Albertina: výstava umeleckých skvostov rodu Lichtenštajnovcov

Od Rubensa po Makarta

Rudolf von Alt: Salón paláca Rasumofských (1836)Rudolf von Alt: Salón paláca Rasumofských (1836) (Zdroj: Archív SME)

Kniežací titul pre svoj rod získal Karol I. von Lichtenštajn síce už v roku 1608, ale až jeho vnukovi sa podarilo odkúpiť panstvo Schellenberg a grófstvo Vaduz. Jeho nástupca Anton Florian dosiahol v roku 1719 zjednotenie oboch panstiev a následne cisár Karol VI. uznal kniežatstvo za samostatné územie. Preto si v tomto roku pripomíname tristo rokov vzniku Lichtenštajnska ako krajiny. Jedinej na svete, ktorá nesie meno kniežacieho rodu. Pri tejto príležitosti pripravila vychýrená viedenská galéria Albertina dve špeciálne výstavy pozostávajúce z vybraných diel, ktorými sa lichtenštajnské kniežatá po celé stáročia obklopovali vo svojich palácoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Od Rubensa po Makarta

Rozsiahla zbierka je druhou najväčšou a najvýznamnejšou súkromnou zbierkou, hneď po umeleckom bohatstve britskej kráľovskej rodiny. V 18. storočí sa cenné objekty, dovtedy uchovávané na rôznych zámkoch, presunuli do Mestského paláca vo Viedni. Mnohé z nich už boli vystavené v najznámejších múzeách po celom svete, nikdy doposiaľ ich však verejnosť nemala možnosť vidieť takto sústredené na jednom mieste v celom zábere – od talianskej renesancie cez barok až po viedenský biedermeier a historizmus.

V Albertine možno obdivovať vyše sto obrazov a sôch vytvorených tými najslávnejšími umelcami, či už je to Giovanni Antonio Canaletto a jeho malebné obrázky Benátok, Giuseppe Arcimboldo s obrazom Zem, ktorú symbolizuje mužská hlava vyskladaná z domácich a exotických cicavcov, alebo Jan Bruegel starší, ktorého zimná krajinka plná postavičiek nápadne pripomína obrazy jeho otca Pietra Bruegela, ktoré ešte nedávno mohli návštevníci Viedne obdivovať v rámci veľkolepej výstavy v Umelecko-historickom múzeu.

Skryť Vypnúť reklamu

K najvzácnejším skvostom zo zbierok Lichtenštajnovcov vystavených v Albertine patria bezpochyby diela Petra Paula Rubensa. A to najmä portrét jeho päťročnej dcérky Clary Sereny. Obraz vznikol okolo roku 1616 a dodnes sa – vďaka dokonalému stvárneniu farby detskej pokožky a výrazu tváre – zaraďuje k najvydarenejším detským portrétom v histórii európskeho výtvarného umenia. Najväčším lákadlom je však obraz Venuše pred zrkadlom, ktorý doteraz nikdy neopustil múry Záhradného paláca Lichtenštajnovcov vo Viedni. Obraz je výnimočný nielen tým, že sa bohyňa v odraze zrkadla pozerá priamo na nás, ale hlavne preto, že ťahy štetcom na ňom s najväčšou pravdepodobnosťou robil sám Rubens, a nie asistenti v jeho umeleckej dielni.

Z ďalších maliarov, zastúpených na výstave, môžeme menovať ešte aspoň Nadda Ceccarelliho, Anthonisa van Dycka, Sebastiana Ricciho a ďalších. Z rakúskych umelcov je to napríklad slávny portrétista Friedrich von Amerling. Jeho dôverný vzťah s rodinou Lichtenštajnovcov dokazuje podobizeň ich spiacej dvojročnej dcérky. Z obrazu vyžaruje pokoj a intimita, na rozdiel od vtedajšieho tradičného, štylizovaného zobrazovania šľachtických potomkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ferdinand Georg Waldmüller upúta zas kyticami žiarivých kvetov v nádherných detailne zobrazených vázach. Kolekciu uzatvára Hans Makart, známy tým, že sa často podieľal na produkcii a výprave divadelných hier. Nie div, že mu pre jeho obraz stvárňujúci egyptskú kráľovnú Kleopatru v okamihu jej tragickej smrti sedela ako modelka slávna herečka viedenského dvorného divadla Charlotte Wolter.

Rudolf von Alt a jeho doba

Druhá časť výstavy predstavuje takmer stovku najkrajších akvarelov z kniežacej kolekcie viac ako tisíc prác najlepších akvarelistov 19. storočia od obdobia biedermeier až po realizmus. Najväčšie zastúpenie má rakúsky maliar Rudolf von Alt. Začiatkom 19. storočia boli vo viedenskej spoločnosti v móde tzv. Zimmerbilder – maľby zobrazujúce kultúru bývania a životný štýl vysokej šľachty.

Skryť Vypnúť reklamu

Lichtenštajnovci si najali Rudolfa von Alta, aby zvečnil prepychové interiéry ich viedenských palácov, ale tiež sídla mimo mesta – zámky Eisgrub a Feldsberg. V tom čase sa veľmi menil ráz hlavného mesta monarchie, tieto premeny sú tiež zachytené na niekoľkých vystavených akvareloch. Slávne schodisko viedenskej opery vyzerá, akoby ho len včera niekto odfotografoval. Na ďalšom obraze vidno dobovú podobu námestia Hohe Markt, dunajského kanála alebo tiež gotickú výzdobu Stephansdomu.

Návštevníkov z našich končín určite zaujmú akvarely z Ledníc a Valtíc, ktoré boli súčasťou majetku Lichtenštajnovcov od konca 13. storočia. Za ten dlhý čas boli viackrát rekonštruované a prestavané. Rudolf von Alt ich maľoval po niekoľko dekád, čím zdokumentoval ich architektonickú históriu.

Skryť Vypnúť reklamu

Na výstave nechýbajú ani panorámy alpských masívov od Thomasa Endera. Okrem zvýšenej obľuby maľovania salónov alebo spální vzrástol vo vyšších spoločenských vrstvách aj záujem o motívy z cudzích krajín, preto takmer všetci maliari viedenského biedermeieru intenzívne cestovali, najmä po najkrajších kútoch monarchie a susedných krajín, a zhliadnuté výjavy potom prenášali do svojich malieb. Niekoľko namaľovaných „pohľadníc“ z týchto ciest je tu tiež vystavených.

Bohaté umelecké zbierky Lichtenštajnovcov prestáli 1. svetovú vojnu aj rozpad monarchie bez väčšej ujmy. V posledných týždňoch 2. svetovej vojny ich previezli do bezpečia neutrálneho Lichtenštajnského kniežatstva. Po jej skončení – dôsledkom Benešových dekrétov – prišiel šľachtický rod o pätnásť zámkov a rozsiahle pozemky v Čechách a na Morave. Bolo to až 80 percent majetku, čo ich prinútilo predať niektoré obrazy z ich vzácnej zbierky. Len postupne sa ich potom podarilo skúpiť naspäť.

Skryť Vypnúť reklamu

Reprezentačné priestory Albertiny

Krásu a opulenciu šľachtických príbytkov nemusí návštevník študovať len na vystavených akvareloch. Albertina bola takmer sto rokov rezidenciou habsburských arcivojvodov. Dnes je dvadsať komnát zrekonštruovaných a zariadených dobovým nábytkom. Galériu založil v roku 1805 vojvoda Albert Saský, o päť rokov neskôr pre verejnosť sprístupnil svoje umelecké zbierky aj Ján I. von Lichtenštajn, ktorý sa s vojvodom veľmi dobre poznal.

Prepojenie oboch rodov dokumentuje aj monumentálna maľba v jednej z reprezentačných miestností. Rakúsky maliar Johann Peter Krafft zachytil na tomto obraze historickú bitku pri Asperne v roku 1809, ktorá znamenala prvú porážku Napoleona. Ústrednými postavami sú arcivojvoda Karol a po jeho boku knieža Ján I. von Lichtenštajn.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasnou hlavou kniežacej rodiny je Hans Adam II., ktorý s vyberaným vkusom neustále rozširuje rodinnú umeleckú kolekciu. Osobne sa zúčastnil aj slávnostného otvorenia výstavy v Albertine spolu so svojím synom Alojzom a jeho manželkou, ktorí, mimochodom, mali svadbu v roku 1999 v obci Číčov na Slovensku! Sídlo zbierok je dnes vo Vaduze, ale veľa nádherných diel je natrvalo umiestnených v dvoch palácoch – Záhradnom a Mestskom – vo Viedni.


Výstava v Albertine – obe expozície – potrvá do 10. júna a určite stojí za návštevu. Viedenské paláce sú síce tiež otvorené pre verejnosť, ale len dva- až trikrát v mesiaci a iba v rámci prehliadky so sprievodcom, pričom vstupné je podstatne vyššie než v Albertine.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  2. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  3. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  5. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  6. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  7. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  8. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  9. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  10. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  1. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  2. Helping people with apps and social networks in Kosice
  3. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  4. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  5. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  6. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  7. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  8. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  9. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  10. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 29 074
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 635
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 23 656
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 22 439
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 15 248
  6. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 15 032
  7. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 10 646
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 10 391
  9. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 401
  10. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 7 458
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Kultúrny život

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hlavný hygienik JÁN MIKAS obvykle vystupuje zmierlivo a rozhodnutia politikov nekritizuje.

Hlavný hygienik zažíva aj útoky od ľudí. Tvrdí, že frustráciu z pandémie chápe.

5 h

Čo hovorí správa špeciálnej komisie?

3 h