SME
Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Samuel Abrahám: Vysokoškolský systém v celej Európe nie je dobre nastavený

Mnohé profesie zaniknú, viac ich vznikne

Jeden zo seminárov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdiíJeden zo seminárov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (Zdroj: Foto - Tibor Somogyi / SME)

Tvrdí, že na neznámu budúcnosť sa dá pripraviť len vďaka soft skills, zručnostiam a flexibilite, schopnostiam nájsť riešenia a rýchlo vedieť reagovať na nečakané zmeny. Tieto zručnosti sa dajú získať len kvalitným štúdiom a praxou. Prečo táto prax chýba nielen na Slovensku, ale aj v Európe, odpovedá rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií Samuel Abrahám.

Prieskum a analýza Profesia.sk o tom, ako študenti vnímajú svoje štúdium, ukázal, že pri výbere školy sa rozhodovali najmä s ohľadom na budúcu kariéru. Najsilnejšími spomedzi dôvodov pre výber fakulty sú očakávania, že štúdium pripraví ľudí presne na to, čo budú ako absolventi potrebovať v danom odbore na trhu práce. Zodpovedajú týmto predstavám súčasné slovenské vysoké školy?
V prvom rade sa študenti dnes rozhodujú o tom, aký bude trh práce o päť a viac rokov. Mnohé profesie zaniknú, ešte viac ich vznikne. Súčasný vysokoškolský systém v celej Európe, nielen na Slovensku, nie je dobre nastavený, aby pripravil svojich absolventov na zrýchlený vývoj trhu práce v 21. storočí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samotné odbory štúdia sa menia a to, čo sa študenti dnes učia v škole, o pár rokov bude do značnej miery passé. Naše vysoké školy sa sústredili predovšetkým na široké spektrum odborov, výskum a vybavenie školy. To odráža hlavné faktory medzinárodného hodnotenia, teda „ranking“ VŠ, ktoré kladú dôraz na publikačnú produkciu a prestíž profesorov, výskumné projekty a technickú výbavu laboratórií.

Uplatnenie absolventa sa tiež ráta, ale je to marginálne kritérium, a to núti školy klásť priority inde než na to, ako a čo sa študent učí. Vravím o Európe, kde sú slovenské vysoké školy súčasťou tohto dosť nešťastného systému výučby a kritérií hodnotenia. Pre študentov, ktorí nastupujú na VŠ, nie je takto nastavené kritérium hodnotenia dobré.

Na zahraničné vysoké školy odchádzajú každý rok tisíce maturantov – je to istým spôsobom vyslovenie nedôvery aj domácim školám. Čo robia v zahraničí inak a lepšie? Čím by sme sa mohli inšpirovať?
Odchod tisícok mladých ľudí na štúdium do zahraničia vyvoláva slepá viera, že tam vonku je to zázračne lepšie. Platí to možno pre magisterské a určite pre doktorandské štúdium. Avšak pri bakalárskom štúdiu to vôbec nemusí byť pravda. Prestížne a obrovské vysoké školy v zahraničí, čo sa týka bakalárskeho programu, majú porovnateľnú ponuku s lepšími školami u nás.

SkryťVypnúť reklamu

V jednom rozhovore ste povedali, že podľa „niektorých západných manažérov absolventom slovenských vysokých škôl chýba iniciatíva a flexibilita pri riešení nových či nečakaných problémov..., nedokážu dostatočne analyticky myslieť a synteticky spájať rôzne faktory pri hľadaní inovatívnych riešení“. Kde je príčina tohto stavu?
Najskôr, aby som nevyznieval len kriticky, ako niekto, kto pozná všetky problémy a má na všetko riešenia. Objektívny fakt je, že za posledných päťdesiat rokov rapídne narástol počet vysokoškolákov. Ak v minulosti študovalo 10-20 percent mladých ľudí, dnes je to viac ako 50 percent.

U nás a do veľkej miery v zahraničí sú vysoké školy financované podľa počtu prijatých študentov. Často to nie je výber, ale nábor študentov – aj na slávnych európskych univerzitách. Potrebujú zaplniť auly v období demografického prepadu .

SkryťVypnúť reklamu

No ak má škola tisíce bakalárov, výučba môže byť len masová, teda ide o prednášky počas semestra a záverečný test alebo skúšku na konci. A ak toto absolvuje bakalár počas troch rokov, vedomostne síce môže byť celkom zdatný, ale čo sa týka intelektuálnych zručností, teda „soft skills“, o ktorých ešte bude reč, výsledok je katastrofálny.

Podľa spomínaného prieskumu by súčasní študenti chceli viac praktickej výučby a tiež väčší dôraz na mäkké zručnosti (komunikácia, tímová práca, kreativita, otvorenosť inováciám,…), cudzie jazyky a pripravenosť pôsobiť v medzinárodnom prostredí. Ako na túto správu reagujú vysoké školy? Mäkké zručnosti, ktoré ste vymenovali, sú kľúčové na uplatnenie kdekoľvek v praxi, či sa stanete manažérom, úradníkom, vedcom, umelcom, učiteľom či politikom. Plus, pri prudkých zmenách a vývoji v 21. storočí je najdôležitejšia schopnosť flexibilne riešiť nové výzvy a problémy. Táto flexibilná zručnosť sa nedá nabifľovať zo skrípt, ale len a len nadobudnúť kvalitným štúdiom a praxou. A práve tento holistický prístup k vzdelaniu chýba v Európe aj u nás.

SkryťVypnúť reklamu

Namiesto citácií by sa pedagógovia na vysokých školách mali zaoberať tým, ako podporiť v mladom človeku spomínané zručnosti, a ja by som k nim pridal aj morálne cnosti, pretože nič nie je pre demokraciu nebezpečnejšie, ako odborne vzdelaný, ale amorálny „fachidiot“.

V texte Mäkké zručnosti a 21. storočie (Denník N, 16. 11. 2017) tvrdíte, že bakalárske štúdium nielen na Slovensku nenapĺňa tie očakávania, ktoré sa doň vkladali. Kde sa stala chyba pri tomto druhu štúdia?
Opäť objektívny fakt. Vysokoškolskí učitelia počas vlastného štúdia neabsolvujú kurzy z pedagogiky. Ukončia PhD. a idú učiť – to bol aj môj prípad, keď som v Kanade ukončil doktorandské štúdium v Ottawe. Ja som mal aspoň možnosť viesť „cviká“ profesorom politickej filozofie. Mladý akademik získa pedagogické zručnosti sám a to samotným učením.

SkryťVypnúť reklamu

Zväčša to dokáže, ale niekedy si len celý život mrmle svoje poznámky na nudných prednáškach a považuje to za záťaž, takmer nutné zlo pri písaní svojich odborných článkov a kníh. Existuje však celá vedná disciplína o tom, ako sa má správne, tvorivo vyučovať a ako sa študenti efektívne učia. V tom sme v Európe dosť pozadu. Dnes sa diskutuje o kvalite, ale kvalita nespočíva v počte publikácií profesorov, ale najmä v spôsobe výučby, v tom, čo a ako sa študenti naučia aj vďaka partnerskej participácii v procese výučby.

Model vyučovania v štýle prednášky - testy je vraj najväčšie mrhanie potenciálu mladého človeka – čo by mali vysoké školy robiť inak?
Kľúčové sú tri faktory: veľkosť tried, možnosť výberu a kvalita vyučovania. Po prvé, výučba musí prebiehať v malých triedach, aby mali študenti možnosť diskutovať, získať spätnú väzbu na to, čo napíšu a prezentujú. Po druhé, študenti by mali mať možnosť si postupne vybrať svoj odbor.

SkryťVypnúť reklamu

Veď dnes je v Európe takmer 1500 odborov a šanca, že si maturant vyberie zle, je vysoká. A po tretie, učiteľ musí prejsť cez učiteľské školenie a diskusiu s kolegami, čo kvalitu štúdia zlepšuje. Dnes sa hovorí o projektoch, citáciách, publikáciách a konferenciách. To je pre výučbu bakalára nepodstatné.

Nepoznáme zložité budúce premeny v globalizovaných spoločnostiach, dokonca nevieme, aké zamestnania bude poskytovať trh o dvadsať rokov. Ako táto skutočnosť determinuje súčasné vzdelávanie?
Na niečo, o čom nevieme, akú bude mať podobu o dvadsať rokov, sa dá pripraviť len tak, že získame zručnosti a flexibilitu sa prispôsobiť, nájsť riešenia a rýchlo vedieť reagovať na nečakané zmeny. A práve tam nám pomôžu „soft skills“, vďaka ktorým dokážeme z iks možností nájsť to správne riešenie. Vedomosti musia plávať v mori zručností, ináč sú nepoužiteľné.

SkryťVypnúť reklamu

Kritický rozhľadený zamestnanec, schopný tvorivo riešiť aktuálne problémy je možno idolom osvieteného zamestnávateľa – je taký však aj cieľom politickej elity? Zdá sa, že po novembri 89 tu ešte nebola vláda, ktorá by za kľúčovú úlohu považovala kvalitné vzdelanie – moja nedôvera voči politickým špičkám mi signalizuje, že takýto zamestnanec je aj kritický volič a o takého politici veľký záujem nemajú...
Znie to ako konšpirácia politikov, ktorí nechcú vzdelaných voličov. To je však nezmysel. Po prvé, na taký brainwashing potrebujeme orwellovský režim. V demokracii to nie je možné. Po druhé, každý politik – liberál, konzervatívec, demagóg či ideológ - v kútiku duše chce vyryť ryhu do histórie. Chcel by, aby reforma či zmena niesli jeho meno.

Čo sa týka vzdelávania, politici deklarujú potrebu a prajnosť k pozitívnym zmenám. Viď reformy a vízie takmer každého ministra školstva na Slovensku. Väčšinou zlyhali, pretože to boli zlé vízie a vysoké školy boli takmer vždy proti nim. Paradoxne, často politik, ktorý nemá odbornú kvalifikáciu na svoju funkciu, ale má snahu o zlepšenie a dá si poradiť, môže byť veľmi užitočný, často napriek výhradám škôl.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 223
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 6 571
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 941
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 834
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 774
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 274
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 068
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin na pohrebe jedného z bojovníkov jeho skupiny.

Na Ukrajinu naverbovali vyše 40-tisíc trestancov.


14 h
Šéf Sberbank German Gref na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom.

Gref mal rešpekt Západu.


16 h
Peter Schutz

Na cirkusoch a chaosoch po páde vlády už nesú s Matovičom rovnakú zodpovednosť.


15 h
Množstvo snehu napadlo aj v Rajci.

Viaceré časti Slovenska zasiahla snehová kalamita.


a 8 ďalší 16 h

Neprehliadnite tiež

Hana Lasicová

Spisovateľka a spoluautorka nového filmu Slúžka.


21 h
Z výstavy Miro Žbirka: Roky a dni.

V Bratislave sa začína výstava Miro Žbirka: Roky a dni.


2. feb
Expertka na upratovanie Marie Kondo.

Marketing jej novej knihy nie je ohrozený.


2. feb
Herec Juraj Ďurdiak.

Princ je vždy len začiatok, hovorí pre programový magazín TV SVET.


2. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  8. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 536
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 673
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 013
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 376
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 319
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 081
  7. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 2 855
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 567
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu