SME
Utorok, 25. január, 2022 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Samuel Abrahám: Vysokoškolský systém v celej Európe nie je dobre nastavený

Mnohé profesie zaniknú, viac ich vznikne

Jeden zo seminárov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdiíJeden zo seminárov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (Zdroj: Foto - Tibor Somogyi / SME)

Tvrdí, že na neznámu budúcnosť sa dá pripraviť len vďaka soft skills, zručnostiam a flexibilite, schopnostiam nájsť riešenia a rýchlo vedieť reagovať na nečakané zmeny. Tieto zručnosti sa dajú získať len kvalitným štúdiom a praxou. Prečo táto prax chýba nielen na Slovensku, ale aj v Európe, odpovedá rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií Samuel Abrahám.

Prieskum a analýza Profesia.sk o tom, ako študenti vnímajú svoje štúdium, ukázal, že pri výbere školy sa rozhodovali najmä s ohľadom na budúcu kariéru. Najsilnejšími spomedzi dôvodov pre výber fakulty sú očakávania, že štúdium pripraví ľudí presne na to, čo budú ako absolventi potrebovať v danom odbore na trhu práce. Zodpovedajú týmto predstavám súčasné slovenské vysoké školy?
V prvom rade sa študenti dnes rozhodujú o tom, aký bude trh práce o päť a viac rokov. Mnohé profesie zaniknú, ešte viac ich vznikne. Súčasný vysokoškolský systém v celej Európe, nielen na Slovensku, nie je dobre nastavený, aby pripravil svojich absolventov na zrýchlený vývoj trhu práce v 21. storočí.

Skryť Vypnúť reklamu

Samotné odbory štúdia sa menia a to, čo sa študenti dnes učia v škole, o pár rokov bude do značnej miery passé. Naše vysoké školy sa sústredili predovšetkým na široké spektrum odborov, výskum a vybavenie školy. To odráža hlavné faktory medzinárodného hodnotenia, teda „ranking“ VŠ, ktoré kladú dôraz na publikačnú produkciu a prestíž profesorov, výskumné projekty a technickú výbavu laboratórií.

Uplatnenie absolventa sa tiež ráta, ale je to marginálne kritérium, a to núti školy klásť priority inde než na to, ako a čo sa študent učí. Vravím o Európe, kde sú slovenské vysoké školy súčasťou tohto dosť nešťastného systému výučby a kritérií hodnotenia. Pre študentov, ktorí nastupujú na VŠ, nie je takto nastavené kritérium hodnotenia dobré.

Na zahraničné vysoké školy odchádzajú každý rok tisíce maturantov – je to istým spôsobom vyslovenie nedôvery aj domácim školám. Čo robia v zahraničí inak a lepšie? Čím by sme sa mohli inšpirovať?
Odchod tisícok mladých ľudí na štúdium do zahraničia vyvoláva slepá viera, že tam vonku je to zázračne lepšie. Platí to možno pre magisterské a určite pre doktorandské štúdium. Avšak pri bakalárskom štúdiu to vôbec nemusí byť pravda. Prestížne a obrovské vysoké školy v zahraničí, čo sa týka bakalárskeho programu, majú porovnateľnú ponuku s lepšími školami u nás.

Skryť Vypnúť reklamu

V jednom rozhovore ste povedali, že podľa „niektorých západných manažérov absolventom slovenských vysokých škôl chýba iniciatíva a flexibilita pri riešení nových či nečakaných problémov..., nedokážu dostatočne analyticky myslieť a synteticky spájať rôzne faktory pri hľadaní inovatívnych riešení“. Kde je príčina tohto stavu?
Najskôr, aby som nevyznieval len kriticky, ako niekto, kto pozná všetky problémy a má na všetko riešenia. Objektívny fakt je, že za posledných päťdesiat rokov rapídne narástol počet vysokoškolákov. Ak v minulosti študovalo 10-20 percent mladých ľudí, dnes je to viac ako 50 percent.

U nás a do veľkej miery v zahraničí sú vysoké školy financované podľa počtu prijatých študentov. Často to nie je výber, ale nábor študentov – aj na slávnych európskych univerzitách. Potrebujú zaplniť auly v období demografického prepadu .

Skryť Vypnúť reklamu

No ak má škola tisíce bakalárov, výučba môže byť len masová, teda ide o prednášky počas semestra a záverečný test alebo skúšku na konci. A ak toto absolvuje bakalár počas troch rokov, vedomostne síce môže byť celkom zdatný, ale čo sa týka intelektuálnych zručností, teda „soft skills“, o ktorých ešte bude reč, výsledok je katastrofálny.

Podľa spomínaného prieskumu by súčasní študenti chceli viac praktickej výučby a tiež väčší dôraz na mäkké zručnosti (komunikácia, tímová práca, kreativita, otvorenosť inováciám,…), cudzie jazyky a pripravenosť pôsobiť v medzinárodnom prostredí. Ako na túto správu reagujú vysoké školy? Mäkké zručnosti, ktoré ste vymenovali, sú kľúčové na uplatnenie kdekoľvek v praxi, či sa stanete manažérom, úradníkom, vedcom, umelcom, učiteľom či politikom. Plus, pri prudkých zmenách a vývoji v 21. storočí je najdôležitejšia schopnosť flexibilne riešiť nové výzvy a problémy. Táto flexibilná zručnosť sa nedá nabifľovať zo skrípt, ale len a len nadobudnúť kvalitným štúdiom a praxou. A práve tento holistický prístup k vzdelaniu chýba v Európe aj u nás.

Skryť Vypnúť reklamu

Namiesto citácií by sa pedagógovia na vysokých školách mali zaoberať tým, ako podporiť v mladom človeku spomínané zručnosti, a ja by som k nim pridal aj morálne cnosti, pretože nič nie je pre demokraciu nebezpečnejšie, ako odborne vzdelaný, ale amorálny „fachidiot“.

V texte Mäkké zručnosti a 21. storočie (Denník N, 16. 11. 2017) tvrdíte, že bakalárske štúdium nielen na Slovensku nenapĺňa tie očakávania, ktoré sa doň vkladali. Kde sa stala chyba pri tomto druhu štúdia?
Opäť objektívny fakt. Vysokoškolskí učitelia počas vlastného štúdia neabsolvujú kurzy z pedagogiky. Ukončia PhD. a idú učiť – to bol aj môj prípad, keď som v Kanade ukončil doktorandské štúdium v Ottawe. Ja som mal aspoň možnosť viesť „cviká“ profesorom politickej filozofie. Mladý akademik získa pedagogické zručnosti sám a to samotným učením.

Skryť Vypnúť reklamu

Zväčša to dokáže, ale niekedy si len celý život mrmle svoje poznámky na nudných prednáškach a považuje to za záťaž, takmer nutné zlo pri písaní svojich odborných článkov a kníh. Existuje však celá vedná disciplína o tom, ako sa má správne, tvorivo vyučovať a ako sa študenti efektívne učia. V tom sme v Európe dosť pozadu. Dnes sa diskutuje o kvalite, ale kvalita nespočíva v počte publikácií profesorov, ale najmä v spôsobe výučby, v tom, čo a ako sa študenti naučia aj vďaka partnerskej participácii v procese výučby.

Model vyučovania v štýle prednášky - testy je vraj najväčšie mrhanie potenciálu mladého človeka – čo by mali vysoké školy robiť inak?
Kľúčové sú tri faktory: veľkosť tried, možnosť výberu a kvalita vyučovania. Po prvé, výučba musí prebiehať v malých triedach, aby mali študenti možnosť diskutovať, získať spätnú väzbu na to, čo napíšu a prezentujú. Po druhé, študenti by mali mať možnosť si postupne vybrať svoj odbor.

Skryť Vypnúť reklamu

Veď dnes je v Európe takmer 1500 odborov a šanca, že si maturant vyberie zle, je vysoká. A po tretie, učiteľ musí prejsť cez učiteľské školenie a diskusiu s kolegami, čo kvalitu štúdia zlepšuje. Dnes sa hovorí o projektoch, citáciách, publikáciách a konferenciách. To je pre výučbu bakalára nepodstatné.

Nepoznáme zložité budúce premeny v globalizovaných spoločnostiach, dokonca nevieme, aké zamestnania bude poskytovať trh o dvadsať rokov. Ako táto skutočnosť determinuje súčasné vzdelávanie?
Na niečo, o čom nevieme, akú bude mať podobu o dvadsať rokov, sa dá pripraviť len tak, že získame zručnosti a flexibilitu sa prispôsobiť, nájsť riešenia a rýchlo vedieť reagovať na nečakané zmeny. A práve tam nám pomôžu „soft skills“, vďaka ktorým dokážeme z iks možností nájsť to správne riešenie. Vedomosti musia plávať v mori zručností, ináč sú nepoužiteľné.

Skryť Vypnúť reklamu

Kritický rozhľadený zamestnanec, schopný tvorivo riešiť aktuálne problémy je možno idolom osvieteného zamestnávateľa – je taký však aj cieľom politickej elity? Zdá sa, že po novembri 89 tu ešte nebola vláda, ktorá by za kľúčovú úlohu považovala kvalitné vzdelanie – moja nedôvera voči politickým špičkám mi signalizuje, že takýto zamestnanec je aj kritický volič a o takého politici veľký záujem nemajú...
Znie to ako konšpirácia politikov, ktorí nechcú vzdelaných voličov. To je však nezmysel. Po prvé, na taký brainwashing potrebujeme orwellovský režim. V demokracii to nie je možné. Po druhé, každý politik – liberál, konzervatívec, demagóg či ideológ - v kútiku duše chce vyryť ryhu do histórie. Chcel by, aby reforma či zmena niesli jeho meno.

Čo sa týka vzdelávania, politici deklarujú potrebu a prajnosť k pozitívnym zmenám. Viď reformy a vízie takmer každého ministra školstva na Slovensku. Väčšinou zlyhali, pretože to boli zlé vízie a vysoké školy boli takmer vždy proti nim. Paradoxne, často politik, ktorý nemá odbornú kvalifikáciu na svoju funkciu, ale má snahu o zlepšenie a dá si poradiť, môže byť veľmi užitočný, často napriek výhradám škôl.

Skryť Vypnúť reklamu

Kultúrny život

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  2. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  3. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  5. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  6. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  7. Mecom ide na zelenú
  8. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  9. Marrákeš je červená perla Maroka
  10. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  1. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  2. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  4. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  5. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  6. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  7. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  8. Viac ihrísk aj bylinkových záhrad vo vašom okolí.
  9. Plánujete kúpu nehnuteľnosti ? Správajte sa ako investor
  10. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 6 450
  2. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 4 536
  3. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 200
  4. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 3 955
  5. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 3 497
  6. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 247
  7. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 2 291
  8. Marrákeš je červená perla Maroka 2 288
  9. Mecom ide na zelenú 2 187
  10. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 2 159
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ukrajinskí vojaci kráčajú v blízkosti Doneckej oblasti.

Po úspešnej a tolerovanej ruskej agresii proti Ukrajine by sme mohli byť na rade my.


24. jan
Slovenská lyžiarka Petra Vlhová po obrovskom slalome v talianskom Kronplatzi.

Na pódiu ich dopĺňa Worleyová, Shiffrinová skončila piata.


Sportnet a 2 ďalší 35m
Ján Koleník v seriáli Druhá šanca.

Ján Koleník to rozbalil.


2 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Básnik Krasko a Groeblová
  2. Milan Buno: 7 knižných tipov: Sex bez ľudí... ako zvládať stres...a hrozí nám apokalypsa?
  3. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  4. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  5. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  6. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  7. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  8. Adriana Boysová: Kultúra zomrela! Nech žije kultúra!
  1. Pavel Macko: Vodka a cigary? 13 210
  2. Michal Porubän: Tak si tu žijeme - poslanec Blaha je zaočkovaný a Žilinka nechce zverejniť zmluvu čo podpísal v Rusku :) 6 155
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 5 688
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 4 813
  5. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: V roku 2022 pôjdu do dôchodku tisícky ľudí. Ste pripravené a pripravení? 4 151
  6. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 3 745
  7. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 3 391
  8. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 3 363
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  7. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
  8. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
Skryť Zatvoriť reklamu