SME
Nedeľa, 26. máj , 2019
KULTÚRNY ŽIVOT

Samuel Abrahám: Vysokoškolský systém v celej Európe nie je dobre nastavený

Mnohé profesie zaniknú, viac ich vznikne

Jeden zo seminárov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdiíJeden zo seminárov Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií(Zdroj: Foto - Tibor Somogyi / SME)

Tvrdí, že na neznámu budúcnosť sa dá pripraviť len vďaka soft skills, zručnostiam a flexibilite, schopnostiam nájsť riešenia a rýchlo vedieť reagovať na nečakané zmeny. Tieto zručnosti sa dajú získať len kvalitným štúdiom a praxou. Prečo táto prax chýba nielen na Slovensku, ale aj v Európe, odpovedá rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií Samuel Abrahám.

Prieskum a analýza Profesia.sk o tom, ako študenti vnímajú svoje štúdium, ukázal, že pri výbere školy sa rozhodovali najmä s ohľadom na budúcu kariéru. Najsilnejšími spomedzi dôvodov pre výber fakulty sú očakávania, že štúdium pripraví ľudí presne na to, čo budú ako absolventi potrebovať v danom odbore na trhu práce. Zodpovedajú týmto predstavám súčasné slovenské vysoké školy?
V prvom rade sa študenti dnes rozhodujú o tom, aký bude trh práce o päť a viac rokov. Mnohé profesie zaniknú, ešte viac ich vznikne. Súčasný vysokoškolský systém v celej Európe, nielen na Slovensku, nie je dobre nastavený, aby pripravil svojich absolventov na zrýchlený vývoj trhu práce v 21. storočí.

Článok pokračuje pod video reklamou

Samotné odbory štúdia sa menia a to, čo sa študenti dnes učia v škole, o pár rokov bude do značnej miery passé. Naše vysoké školy sa sústredili predovšetkým na široké spektrum odborov, výskum a vybavenie školy. To odráža hlavné faktory medzinárodného hodnotenia, teda „ranking“ VŠ, ktoré kladú dôraz na publikačnú produkciu a prestíž profesorov, výskumné projekty a technickú výbavu laboratórií.

Uplatnenie absolventa sa tiež ráta, ale je to marginálne kritérium, a to núti školy klásť priority inde než na to, ako a čo sa študent učí. Vravím o Európe, kde sú slovenské vysoké školy súčasťou tohto dosť nešťastného systému výučby a kritérií hodnotenia. Pre študentov, ktorí nastupujú na VŠ, nie je takto nastavené kritérium hodnotenia dobré.

Na zahraničné vysoké školy odchádzajú každý rok tisíce maturantov – je to istým spôsobom vyslovenie nedôvery aj domácim školám. Čo robia v zahraničí inak a lepšie? Čím by sme sa mohli inšpirovať?
Odchod tisícok mladých ľudí na štúdium do zahraničia vyvoláva slepá viera, že tam vonku je to zázračne lepšie. Platí to možno pre magisterské a určite pre doktorandské štúdium. Avšak pri bakalárskom štúdiu to vôbec nemusí byť pravda. Prestížne a obrovské vysoké školy v zahraničí, čo sa týka bakalárskeho programu, majú porovnateľnú ponuku s lepšími školami u nás.

V jednom rozhovore ste povedali, že podľa „niektorých západných manažérov absolventom slovenských vysokých škôl chýba iniciatíva a flexibilita pri riešení nových či nečakaných problémov..., nedokážu dostatočne analyticky myslieť a synteticky spájať rôzne faktory pri hľadaní inovatívnych riešení“. Kde je príčina tohto stavu?
Najskôr, aby som nevyznieval len kriticky, ako niekto, kto pozná všetky problémy a má na všetko riešenia. Objektívny fakt je, že za posledných päťdesiat rokov rapídne narástol počet vysokoškolákov. Ak v minulosti študovalo 10-20 percent mladých ľudí, dnes je to viac ako 50 percent.

U nás a do veľkej miery v zahraničí sú vysoké školy financované podľa počtu prijatých študentov. Často to nie je výber, ale nábor študentov – aj na slávnych európskych univerzitách. Potrebujú zaplniť auly v období demografického prepadu .

No ak má škola tisíce bakalárov, výučba môže byť len masová, teda ide o prednášky počas semestra a záverečný test alebo skúšku na konci. A ak toto absolvuje bakalár počas troch rokov, vedomostne síce môže byť celkom zdatný, ale čo sa týka intelektuálnych zručností, teda „soft skills“, o ktorých ešte bude reč, výsledok je katastrofálny.

Podľa spomínaného prieskumu by súčasní študenti chceli viac praktickej výučby a tiež väčší dôraz na mäkké zručnosti (komunikácia, tímová práca, kreativita, otvorenosť inováciám,…), cudzie jazyky a pripravenosť pôsobiť v medzinárodnom prostredí. Ako na túto správu reagujú vysoké školy? Mäkké zručnosti, ktoré ste vymenovali, sú kľúčové na uplatnenie kdekoľvek v praxi, či sa stanete manažérom, úradníkom, vedcom, umelcom, učiteľom či politikom. Plus, pri prudkých zmenách a vývoji v 21. storočí je najdôležitejšia schopnosť flexibilne riešiť nové výzvy a problémy. Táto flexibilná zručnosť sa nedá nabifľovať zo skrípt, ale len a len nadobudnúť kvalitným štúdiom a praxou. A práve tento holistický prístup k vzdelaniu chýba v Európe aj u nás.

Namiesto citácií by sa pedagógovia na vysokých školách mali zaoberať tým, ako podporiť v mladom človeku spomínané zručnosti, a ja by som k nim pridal aj morálne cnosti, pretože nič nie je pre demokraciu nebezpečnejšie, ako odborne vzdelaný, ale amorálny „fachidiot“.

V texte Mäkké zručnosti a 21. storočie (Denník N, 16. 11. 2017) tvrdíte, že bakalárske štúdium nielen na Slovensku nenapĺňa tie očakávania, ktoré sa doň vkladali. Kde sa stala chyba pri tomto druhu štúdia?
Opäť objektívny fakt. Vysokoškolskí učitelia počas vlastného štúdia neabsolvujú kurzy z pedagogiky. Ukončia PhD. a idú učiť – to bol aj môj prípad, keď som v Kanade ukončil doktorandské štúdium v Ottawe. Ja som mal aspoň možnosť viesť „cviká“ profesorom politickej filozofie. Mladý akademik získa pedagogické zručnosti sám a to samotným učením.

Zväčša to dokáže, ale niekedy si len celý život mrmle svoje poznámky na nudných prednáškach a považuje to za záťaž, takmer nutné zlo pri písaní svojich odborných článkov a kníh. Existuje však celá vedná disciplína o tom, ako sa má správne, tvorivo vyučovať a ako sa študenti efektívne učia. V tom sme v Európe dosť pozadu. Dnes sa diskutuje o kvalite, ale kvalita nespočíva v počte publikácií profesorov, ale najmä v spôsobe výučby, v tom, čo a ako sa študenti naučia aj vďaka partnerskej participácii v procese výučby.

Model vyučovania v štýle prednášky - testy je vraj najväčšie mrhanie potenciálu mladého človeka – čo by mali vysoké školy robiť inak?
Kľúčové sú tri faktory: veľkosť tried, možnosť výberu a kvalita vyučovania. Po prvé, výučba musí prebiehať v malých triedach, aby mali študenti možnosť diskutovať, získať spätnú väzbu na to, čo napíšu a prezentujú. Po druhé, študenti by mali mať možnosť si postupne vybrať svoj odbor.

Veď dnes je v Európe takmer 1500 odborov a šanca, že si maturant vyberie zle, je vysoká. A po tretie, učiteľ musí prejsť cez učiteľské školenie a diskusiu s kolegami, čo kvalitu štúdia zlepšuje. Dnes sa hovorí o projektoch, citáciách, publikáciách a konferenciách. To je pre výučbu bakalára nepodstatné.

Nepoznáme zložité budúce premeny v globalizovaných spoločnostiach, dokonca nevieme, aké zamestnania bude poskytovať trh o dvadsať rokov. Ako táto skutočnosť determinuje súčasné vzdelávanie?
Na niečo, o čom nevieme, akú bude mať podobu o dvadsať rokov, sa dá pripraviť len tak, že získame zručnosti a flexibilitu sa prispôsobiť, nájsť riešenia a rýchlo vedieť reagovať na nečakané zmeny. A práve tam nám pomôžu „soft skills“, vďaka ktorým dokážeme z iks možností nájsť to správne riešenie. Vedomosti musia plávať v mori zručností, ináč sú nepoužiteľné.

Kritický rozhľadený zamestnanec, schopný tvorivo riešiť aktuálne problémy je možno idolom osvieteného zamestnávateľa – je taký však aj cieľom politickej elity? Zdá sa, že po novembri 89 tu ešte nebola vláda, ktorá by za kľúčovú úlohu považovala kvalitné vzdelanie – moja nedôvera voči politickým špičkám mi signalizuje, že takýto zamestnanec je aj kritický volič a o takého politici veľký záujem nemajú...
Znie to ako konšpirácia politikov, ktorí nechcú vzdelaných voličov. To je však nezmysel. Po prvé, na taký brainwashing potrebujeme orwellovský režim. V demokracii to nie je možné. Po druhé, každý politik – liberál, konzervatívec, demagóg či ideológ - v kútiku duše chce vyryť ryhu do histórie. Chcel by, aby reforma či zmena niesli jeho meno.

Čo sa týka vzdelávania, politici deklarujú potrebu a prajnosť k pozitívnym zmenám. Viď reformy a vízie takmer každého ministra školstva na Slovensku. Väčšinou zlyhali, pretože to boli zlé vízie a vysoké školy boli takmer vždy proti nim. Paradoxne, často politik, ktorý nemá odbornú kvalifikáciu na svoju funkciu, ale má snahu o zlepšenie a dá si poradiť, môže byť veľmi užitočný, často napriek výhradám škôl.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  2. Telefón počas šoférovania vás môže vážne ohroziť. Čo s tým?
  3. ČSOB podporuje podnikateľov a malé firmy
  4. Termínovaný vklad alebo stavebné sporenie. Čo sa oplatí viac?
  5. Bezstarostná klíma len za 35 € mesačne a s doživotným servisom
  6. Top desať pobytových zájazdov, ktoré si nenechať ujsť
  7. Pravda o šalátových uhorkách. Vydržia bez plastovej fólie?
  8. Nabrali odvahu bojovať ďalej
  9. Rušia vás susedia? Toto na nich zaberie
  10. Top dvadsaťpäť hotelov na rodinnú dovolenku
  1. Deťom v Poluse je venovaný celý mesiac jún
  2. Tesco na Slovensku dosiahlo jeden z cieľov udržateľného rozvoja
  3. Týždenníky MY prichádzajú s veľkou novinkou
  4. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  5. O2: Záujemcov o eKasu vybavujeme flexibilne
  6. VIDEOrecenze autokamery MiVue C380 Dual - hodnotí youtuber DIY!
  7. Môže byť občan Európskej únie ako spoločník v slovenskej s.r.o.?
  8. ČSOB podporuje podnikateľov a malé firmy
  9. Telefón počas šoférovania vás môže vážne ohroziť. Čo s tým?
  10. Mliečny sortiment privátnych značiek boduje o spotrebiteľov
  1. Rušia vás susedia? Toto na nich zaberie 32 634
  2. Termínovaný vklad alebo stavebné sporenie. Čo sa oplatí viac? 24 360
  3. Šok pri servisnej prehliadke! Za toto už neplaťte 21 108
  4. Pravda o šalátových uhorkách. Vydržia bez plastovej fólie? 15 538
  5. Top desať pobytových zájazdov, ktoré si nenechať ujsť 12 328
  6. Telefón počas šoférovania vás môže vážne ohroziť. Čo s tým? 8 882
  7. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali 7 160
  8. Top dvadsaťpäť hotelov na rodinnú dovolenku 3 286
  9. Bezstarostná klíma len za 35 € mesačne a s doživotným servisom 3 241
  10. Nabrali odvahu bojovať ďalej 1 980

Téma: Kultúrny život


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

Michal Šimečka.
Stĺpček šéfredaktorky

Krajina chce zmenu, Smer už voľby nevyhráva

Krajina sa učí slovo progresívne, ale aj fašisti zacítili šancu.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Antonín Langweil staval model Prahy v rokoch 1826 - 1837 a investoval doňho celý majetok.

Naživo: Sledujte povolebnú diskusiu denníka SME

Od 11:00 budeme diskutovať o eurovoľbách 2019.

Smer Európska Únia.

Neprehliadnite tiež

Šikovná rodina žije v diere. Kým sa nedozvie o jednej bohatej rodine.
Víťaz z Cannes. Juhokórejský film Parazit.
Esterházyho palác.
Sochu Rabbit vydražili za 81,2 milióna eur.