Žiadne horiace hudobné nástroje, trojnásobná dávka melodrámy či javiskové efekty, ktoré svet zatiaľ nevidel ani v predošlých ročníkoch. Eurovízia sa konečne zbavuje svojej nálepky okázalej gýčparády.
Pravdepodobne posledné pokusy o násilné vniknutie do pamäte diváka obsahovala produkcia islandskej sadomasochistickej úderky Hatari. Medializovaní favoriti súťaže nakoniec skončili na desiatom mieste.
Pochytajme sa za ruky
Mnohí sa nazdávali, že ide o recesistickú skupinu. "Naším odkazom je upozorňovať na odkrývajúcu sa dystopiu, ktorá sa deje v Európe, Amerike a všade na svete," hovorili britskému Independentu.
Cestou chceli zničiť kapitalizmus, a zároveň predať tričká. Ľudia sa smiali.
Veď kto by už len vystupoval so singlom Hatrið Mun Sigra (z isl. Hnev prevláda) na festivale, ktorého princípom je "pochytajme sa všetci za ruky a ľúbme sa".

Na druhej strane, predstava, že európsku pesničkovú súťaž, ktorá mala pôvodne spájať ľudí, vyhrá skladba s hnevom v názve, pôsobila desivo. Skutočnosť z nie tak vzdialenej dimenzie by kopírovala už beztak roztrieštené nálady.
Tento zhudobnený paradox napokon dostal od porôt účastnických krajín iba 48 bodov. Diváci do konečného stavu 234 bodov doplnili svojim telefonickým hlasovaním ďalších 186.
Pri vyhlasovaní výsledkov ešte provokačne zamávali palestínskou vlajkou, za čo si vyslúžili negatívne reakcie publika. Neutíchali ani po snahe moderátorov presunúť pozornosť na ďalšieho v poradí.
Na dobrej ceste, stále ďaleko
Starý kontinent bol hudobne úplne jednotný, len nateraz neoriginálny. Šouprogram z výstaviska v Tel Avive by sa dal počúvať na komerčnej rozhlasovej stanici pri šoférovaní.
Nerušil by, možno len miatol.
Viaceré skladby by pokojne obstáli vedľa svojho celosvetovo známeho ekvivalentu. Napríklad, nemožno pochopiť, prečo nevyhrala dánska speváčka Leonora.