SME
Štvrtok, 12. december, 2019 | Meniny má Otília
O KNIHÁCH

Misha Glenny: Sú možnosti, ako sčasti znížiť vplyv organizovaného zločinu

McMafia a dokonale organizovaný zločin

Misha GlennyMisha Glenny(Zdroj: Foto SITA/AP)

Ani Západ, ani Východ neboli skutočne pripravené na revolučnú zmenu a pád komunizmu v roku 1989. Západ sa mal usilovať o pomalší a vyváženejší prechod východnej Európy na trhové hospodárstvo a mal byť pripravený ho sčasti dotovať v akomsi postkomunistickom Marshallovom pláne. Jedným z dôsledkov týchto chýb bol aj vznik celosvetového organizovaného zločinu, tvrdí britský novinár Misha Glenny.

Vaša kniha má podtitul Dokonale organizovaný zločin – vyvoláva však pocit čohosi fatálneho, proti čomu sa akoby nedalo ubrániť. Stotožňujete sa týmto pocitom? Po jej prečítaní som nebol veľkým optimistom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Mojím cieľom pri písaní tejto knihy bolo zmapovať celosvetový organizovaný zločin, ktorý sa objavil po dvoch hlavných historických udalostiach, teda po revolúcii vo východnej Európe a vytvorení trhových ekonomík na jednej strane a po vzostupe finančného kapitalizmu na strane druhej. Keď pochopíme, čo sa deje, dokážeme vymyslieť prostriedky, ktoré napravia napáchané škody. Nikdy sa nám síce nepodarí úspešne potlačiť organizovaný zločin alebo politickú korupciu, no existuje mnoho možností, ako aspoň sčasti znížiť ich vplyv.

Čiastočne vďaka knihe McMafia si ľudia uvedomujú problém viac ako pred desiatimi rokmi, aj keď Slovensko sa s ním muselo zoznámiť nepríjemnou cestou bolesti a v neposlednom rade cez vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Moja kniha, podľa mňa, nemá v úmysle šíriť márnosť a beznádej. Koalície mimovládnych organizácií, novinári, orgány činné v trestnom konaní, právnici, informátori a politici usilovne pracujú na tom, aby dostali páchateľov pred spravodlivosť, aby upozorňovali na nesprávne politické rozhodnutia a posilnili demokratické inštitúcie s cieľom zabrániť kriminálnym živlom a politickej korupcii podkopávať našu demokraciu.

Nechápte ma zle - nie je to jednoduché. Ale ani nemožné.

Stredná a východná Európa ako súčasť ostbloku sa pred rokom 1989 obracala s nádejou na Západ – ale pád komunizmu otvoril hranice nielen pre občanov a podnikateľov, ale aj pre organizovaný zločin. Podľa knihy McMafia na takýto príval zločinu nebol pripravený nielen Východ, ale ani Západ. Čím si to vysvetľujete?
Ani Západ, ani Východ neboli skutočne pripravené na túto revolúciu. Napriek signálom zmeny - tými najzrejmejšími boli Gorbačovove reformy. Keď sa komunistická moc zrútila, neexistoval žiadny návod na vytvorenie slobodného trhového hospodárstva vo východnej Európe a ani relatívne ekonomicky vyspelé krajiny ako Československo nemali nástroje na reguláciu kapitalizmu – vo veľkej miere sa improvizovalo a majetok sa privatizoval.

K tomuto dochádzalo najmä v Sovietskom zväze. Keď oligarchovia nadobudli enormný finančný a priemyselný majetok, žiadali ochranu svojho vlastníctva. Za normálnych okolností by im to poskytovala polícia a ekonomický a justičný systém. Ale keď padol komunizmus, štát bol tiež niekoľko rokov ochromený. A tak sa v ekonomickej oblasti presadil vplyv toho, čo sociológovia označujú ako „súkromné agentúry na presadzovanie práva“.

Poznáme ich tiež pod pojmom „mafia“. Čoskoro si mafia uvedomila, že aj ona môže vstúpiť na trh – predávala rôzne tovary, ale aj obchodovala s drogami alebo s bielym mäsom. Štát vtedy ešte čiastočne fungoval, a preto žiadne úrady ani moc jasne nezadefinovali, čo je legálne a čo nezákonné – toto sú základy „gangsterského kapitalizmu“ deväťdesiatych rokov. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že kapitalizmus bol už od svojho počiatku neodlúčiteľne spätý s organizovaným zločinom, či už to bolo v Rusku, alebo kdekoľvek inde vo svete.

Vaše informácie o organizovanom zločine na Balkáne a v bývalom Sovietskom zväze mi veľmi pripomínali začiatky mafie na Slovensku po roku 1989 – bola táto podobnosť logická? Akú úlohu zohrávalo Česko a Slovensko v plánoch ruských a balkánskych mafií?
Česká republika aj Slovensko boli významným trhom pre ruský a miestny organizovaný zločin (obzvlášť lukratívny bol obchod s plynom a ropou). Obe krajiny boli rozhodujúcou súčasťou vzniku celoeurópskeho sexuálneho priemyslu – niektoré ženy boli predávané do východnej Európy, niektoré cestovali dobrovoľne ako pornoherečky. No Rusku sa aj tak podarilo využiť svoje rozsiahle spravodajské siete v bývalom komunistickom bloku a zaujať dominantné postavenie v mnohých oblastiach.

Keďže visegrádske krajiny rýchlo nadviazali užšie väzby s Európskou úniou a napokon sa aj stali členmi EÚ, Česká republika aj Slovensko sa stali užitočnými predmostiami pre prienik ruského organizovaného zločinu do EÚ.

Nové demokracie nezvládali rast organizovaného zločinu, jeho prepojenie na politické štruktúry a na vyšetrovacie orgány, dokonca aj na tajné služby – čo bolo podľa vás dôvodom vytvorenia takéhoto bezprecedentného systému prepojenia oligarchov, politikov, vyšetrovacích orgánov a organizovaného zločinu?
To bol dôsledok prieniku drsného kapitalizmu do vysoko nefunkčného a skorumpovaného spoločenského systému. Existujúce siete boli veľmi dôležité bez ohľadu na to, či išlo o spravodajské služby, vojenské, alebo športové bratstvá. Ale takisto viacerí schopní podnikatelia využili príležitosti, ako získať majetok za veľmi málo peňazí.

Keď som pred niekoľkými rokmi hovoril s bývalým vysokým policajným funkcionárom o začiatkoch organizovaného zločinu na Slovensku, na margo ruskej mafie konštatoval, že je preto taká úspešná v porovnaní s inými mafiami, lebo sa v nej nepresadzujú rodinné väzby, ale vodcami sa stávajú tí najschopnejší. Máte takú istú skúsenosť?
Nebolo to len v Rusku, ale aj v iných častiach sveta. Po roku 1989 sa mafiánske štruktúry odchýlili od štruktúr založených na lojalite rodín. Stali sa efektívnejšími, pretože ich členovia sa vyberali a prosperovali pre svoje schopnosti, a nie vďaka prepojeniam na rodinu. Rodinné prepojenia síce aj naďalej zohrávali svoju rolu, ale podnikanie bolo prednejšie.

Rovnako tvrdil, že tajná služba je najsilnejšou organizovanou skupinou v štáte a že výmeny vo vedení tajnej služby vedú k vojnám v podsvetí – toto platilo v deväťdesiatych rokoch. Je spolupráca tajných služieb a mafie typickým prvkom systému dokonale organizovaného zločinu?
Spravodajské služby utrpeli ochromením štátu, podobne aj iné vládne inštitúcie. Avšak administratíva si rýchlo našla cestičky ako sa prispôsobiť. Napríklad Vladimir Putin sa na začiatku deväťdesiatychrokov stal veľmi užitočným radcom starostu St. Petersburgu, ktorým bol v tom čase Anatolij Sobčak. Putin bol preňho užitočný, pretože dokonca aj liberáli sa chceli zapojiť do pochybných obchodov, ak chceli prežiť, a Putin sa v tom ukázal ako dobrý.

Spravodajské agentúry a mafiánske štruktúry však mali odlišné priority. Tí prví sa zameriavali viac na získanie politickej moci, tí druhí chceli, aby mohli peniazmi a majetkami ovládať svoje územie alebo obchody. Niekedy sa ich záujmy spoja a keď sa tak stane, sú mimoriadne impozantnou politickou a ekonomickou silou.

V kapitolách venovaných strednej Európe ste mimoriadne kritický aj k politickým a ekonomickým kruhom na Západe, ktoré sa dopustili viacerých omylov voči bývalému ostbloku – kde podľa vás pochybil Západ najviac z hľadiska vašej témy?
Myslím si, že Západ sa mal usilovať o pomalší a vyváženejší prechod na trhové hospodárstvo a mal byť pripravený ho sčasti dotovať v akomsi postkomunistickom Marshallovom pláne. Ak sa napríklad pozriete na Bulharsko, krajina mala na začiatku deväťdesiatych rokov dlh voči západným vládam a bankám vo výške približne desať miliárd dolárov. Západ však Bulharsku neodpustil žiadne dlhy a na krajinu v júli 1992 dopadlo obrovské bremeno, keď OSN uvalila sankcie na Srbsko a Čiernu Horu.

To umožnilo organizovanému zločinu skutočnú dominanciu v hospodárstve. Takisto, keď boli uvalené sankcie na Irak v čase vlády Saddáma Husajna, Bulharsko sa muselo rozlúčiť so štyrmi miliardami dolárov pohľadávok voči Bagdadu za dodaný tovar, ktorý Irak nezaplatil. Krajina bola všestranne zadlžená, čo dalo zelenú korupcii, a tak zločinu narástli dlhé chápadlá.

Z vašej knihy vyplýva akási paralela s dávnym komunistickým heslom, pretransformovaná do verzie „mafiáni všetkých krajín, spojte sa“. Prejavovalo sa to dokonca aj počas etnických vojen na Balkáne či v bývalom Sovietskom zväze. Je táto spolupráca a koordinácia organizovaného zločinu jedným z dôsledkov celosvetovej ekonomickej globalizácie?
Keď po roku 1989 začal organizovaný zločin nadobúdať globálne rozmery a vznikali rozsiahle územia bez vlády práva, počnúc rusko-čínskou hranicou na východe a končiac Slovinskom na západe, organizovaný zločin promptne využil mechanizmy legálnej globalizácie na vytvorenie komplexnej medzinárodnej obchodnej štruktúry. Kľúčom na to bolo využívanie medzinárodného bankového systému a daňových rajov. Pokusy pomenovať úlohu týchto inštitúcií pri uľahčovaní trestnej činnosti však narazili na odpor, pretože banky, hedžové fondy a korporácie na nich zarábali toľko peňazí, že nechceli kaziť hru.

Ako sa od roku 2008 zmenil organizovaný zločin? Píšete o kyberzločine, ktorý prináša svojim organizátorom neporovnateľne vyššie zisky oproti klasickým druhom zločinu... Prečo je práve táto forma zločinu na vzostupe?
Kybernetická kriminalita sa ukázala ako vážny problém na konci 90. rokov. Carderplanet.com, ktorá bola založená v Odese v roku 1999, bola webovou stránkou, ktorá dozerala na túto novú formu zločinu. Bolo možné kupovať a predávať údaje o kreditných kartách a dokonca aj navštevovať kurzy najnovších foriem počítačovej kriminality. Najdôležitejšie však je, že carderplanet dramaticky znížili príležitosti pre podvodníkov medzi zločincami.

To potom viedlo k veľmi účinnej spolupráci medzi zločineckými komunitami a zo zárodkov sa stali mimoriadne úspešné zločinecké spoločenstvá. Hlavným rozdielom medzi počítačovou kriminalitou a tradičným organizovaným zločinom je, že násilie v počítačovej trestnej činnosti nie je potrebné. Tradičné mafie sú definované ich schopnosťou uplatňovať presvedčivé formy násilia. V kybernetickom prostredí to nepotrebujete, a preto kybernetická kriminalita pritiahla do svojich radov veľmi odlišné kriminologické a sociologické typy osobností.

Aké formy organizovaného zločinu sú pre kyberzločin typické a prečo sa im tak darí unikať pred spravodlivosťou? Na jednom mieste spomínate, že ak bankový klient príde o 25 dolárov na účte, nikoho to neprinúti konať, ale ak o 25 dolárov príde milión klientov na celom svete, je to slušný zisk pre zločineckú skupinu...
Za posledných desať rokov sme svedkami toho, že postupne sa znižoval význam jednotlivcov v počítačovej kriminalite, tzv. osamelých vlkov alebo „neskúsených útočníkov“. Skupiny, ktoré sa dnes zameriavajú na banky, podniky, vlády a jednotlivcov, sú mimoriadne dobre organizované. Hneď ako sa jedna z týchto skupín zameria na významnú spoločnosť, jej členovia usilovne pracujú na identifikácii slabých miest personálu.

Približne 85 percent úspešných narušení počítačov sa v súčasnosti začína útokom typu phishing. To je jeden z dôvodov, prečo je také ťažké sa chrániť pred kybernetickými zločincami, pretože vo veľkých inštitúciách je množstvo ľudí, z ktorých každý má svoje slabé zraniteľné miesto, využiteľné zločinom.

Prečo vyšetrovacie zložky ťahajú za kratší koniec v súboji s kyberzločinom? Skutočne dokážu kyberhackeri obísť každé bezpečnostné opatrenie do 48 hodín? Dá sa vôbec brániť tejto kriminálnej činnosti?
Každý rok sa nalievajú obrovské sumy peňazí do počítačovej ochrany - viac ako sto miliárd dolárov na celom svete. Spoločnosti, ktoré sú špičkou počítačovej bezpečnosti, zažívajú obrovské tempo rastu, až 40 percent ročne. Hackeri a zločinecké skupiny musia každý rok pracovať tvrdšie, ale rastú aj ich zisky. Najväčší a najúspešnejší hackerský útok doteraz sa týkal krádeže 81 miliónov dolárov z centrálnej banky Bangladéša. Existujú základné pravidlá, ako sa chrániť. Používanie nástrojov ako TOR a VPN, firewallov a antivírusových programov znižuje mieru vašej zraniteľnosti. Ale ak si nedáte pozor, v istom okamihu vás hacknú.

Je jednoznačné, že Moskva zasahuje do volebných aktov v kľúčových krajinách Západu a ovplyvňuje dôležité procesy typu brexit?
Pri využívaní informačných technológií najprv identifikuje ich skutočné alebo potenciálne slabé stránky. Preto od roku 2012 Rusko začalo experimentovať so sociálnymi médiami ako prostriedkami na ovplyvňovanie procesov na Západe.
Od roku 2013 taktiež narástol záujem Ruska o Trumpa. Rusko zistilo, že prostredníctvom sociálnych médií môže dosiahnuť obrovský vplyv na voľby, najmä na referendum o brexite a na americké prezidentské voľby, a to aj pri vynaložení veľmi nízkych finančných alebo politických nákladov.

Ruským primárnym cieľom je podporovať nejednotnosť v západných štruktúrach. Preto sa brexit stal pre Rusko neuveriteľným taktickým úspechom – z hľadiska bezpečnostnej terminológie sa mu darí oslabiť spojenie medzi päťkou spravodajských služieb (USA, Veľká Británia, Austrália, Kanada a Nový Zéland) a Európskou úniou. Navyše, vzhľadom na to, že hlavným strategickým cieľom Ruska je rozvíjať závislosť Nemecka od ruských dodávok energií, je všetko, čo oslabuje západnú alianciu a prehlbuje napätie medzi nimi, cenné.

Považujete za možné, žeby bol Donald Trump nejakým spôsobom zaviazaný Kremľu a konal v jeho prospech?
Áno.

Váš dodatok v knihe McMafia, kapitola Po desiatich rokoch, je silným obvinením elít na celom svete, ktoré sa „ochotne prispôsobili kultúre, postupom a morálke McMafie“. Tvrdíte dokonca, že „svet organizovaného zločinu, rýchle zhoršovanie našich ekonomických vyhliadok a rastúca politická nestabilita sú navzájom úzko späté“. Máme ešte šancu tieto trendy zvrátiť? Kto by to mal dokázať?
Treba bojovať proti týmto trendom. A existuje mnoho organizácií a jednotlivcov, ktorí tvrdo pracujú a dosahujú čiastočné úspechy pri identifikácii a následnom obmedzovaní ekonomických mechanizmov a inštitúcií, ktoré podnietili nebývalý rast nerovnosti počas posledných tridsiatich rokov. Jedným z nich bol aj Ján Kuciak.

Pri príprave tejto knihy ste robili rozhovory s asi tromi stovkami ľudí, neraz aj zo sivej či kriminálnej zóny – ako sa dá získať dôvera takýchto ľudí, aby s vami komunikovali a mohli ste ich vyjadrenia považovať za relevantné?
Vo väčšine prípadov mi to trvá doslova mesiace, kým sa medzi mnou a ľuďmi zapojenými do organizovaného zločinu podarí nadviazať vzťah dôvery. Nechodím klopať na dvere gangstrovho domu a nepýtam sa, či by mi odpovedal na niekoľko otázok. Idem na to z psychologického hľadiska - snažím sa ich spoznať a porozumieť, aké sociálne, ekonomické a psychologické sily ich donútili vydať sa touto cestou, zapliesť sa do tohto druhu podnikania, a aké sú ich vzťahy s politikmi a establišmentom. Mojím cieľom nie je obviňovať ľudí, ale pochopiť a odhaliť, ako funguje svet. Závisí od čitateľa, aby rozhodol, či sú títo ľudia a ich činy nemorálne, alebo nie.

Profil
Michael „Misha“ Glenny (1958) je britský novinár, ktorý sa vo svojich doterajších šiestich knihách venuje najmä organizovanému zločinu, kyberzločinu aj udalostiam vo východnej Európe a na Balkáne po páde ostbloku. Na základe jeho prelomovej knihy McMafia (2008) sfilmovala BBC rovnomenný seriál o organizovanom zločine a praní špinavých peňazí.Ako stredoeurópsky korešpondent novín Guardian a neskôr stanice BBC zaznamenával pád komunizmu a vojny na Balkáne.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  2. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  4. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  6. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
  7. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
  8. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
  9. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  10. 7 tipov, ako zariadiť malú kuchyňu
  1. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  2. Chlebodarca zmenil život siedmim rodinám
  3. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  4. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  5. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  6. Slovenská sporiteľňa pomôže svojim klientom zo zničenej bytovky
  7. Vianočné trhy na zámku Schloss Hof „na skok“ od Bratislavy
  8. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  9. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
  10. ŠKODA AUTO Slovensko vysadila v Petržalke stromovú alej
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 29 040
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 25 900
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 19 554
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 049
  5. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 14 104
  6. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 10 590
  7. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 523
  8. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 8 701
  9. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku 8 437
  10. Agadir je úplne iný ako zvyšok Maroka 8 255

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

Slosiarik z Focusu: Drucker je prijateľný aj pre časť sklamaných voličov Smeru

Kollár je akoby jazýčkom na váhach, vraví sociológ.

Šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Futbalisti ŠK Slovan Bratislava.

Minúta po minúte: Získa Johnson väčšinu? Briti volia nový parlament

Volebné miestnosti sú otvorené od 8:00 do 23:00 nášho času.

Premiér Johnson prišiel voliť so svojím psom.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Decembrový prieskum je skúpejší na dobré správy než v minulosti

Prognózovať iné ako pat je neprirodzené.

Komentátor SME Peter Schutz.

Neprehliadnite tiež

Ženy, ktoré s happeningom Násilník v ceste vystúpili na Námesti SNP v Bratislave
Jumanji: Ďalší level.
Vlasta Burian vo filme Prednosta stanice.

Weinsteinovi zvýšili kauciu z jedného na päť miliónov dolárov

Sudca zamietol žiadosť žalobcov na vzatie 67-ročného Weinsteina do väzby.

Weinstein pri príchode na súd.