Skutočne je to pán Jaz? - overujem si po príchode do vydavateľstva Grada, kde mám dohodnutý rozhovor s riaditeľom Histrického ústafu a zrejme autorom Opráskov sčeskí historje. Zdenek Ondruš (riaditeľ vydavateľstva) a Jana Boberová (marketingová asistentka) tvrdia, že ten urastený pán s jemnou nadváhou, vyšším čelom a v okuliaroch je naozaj Jaz – autor opráskov totiž na verejnosti zásadne vystupuje v maske Zmikunda Lucembruského, takže jeho skutočná podoba je drvivej väčšine verejnosti utajená, a mne neostáva iba im veriť. Odpovede a záverečné venovanie s karikatúrou najväčšieho českého panovníka však akékoľvek pochybnosti vyvrátili. Úvodný pokus o prezradenie identity Jaz odmietol.
Ako a kde sa zrodil ten nápad urobiť paródiu z českých dejín na druhú – paródiu nielen uhlom pohľadu, ale aj akýmsi metajazykom. Inšpiroval vás podobne kreslený fínsky komiks Dolan Duk?
Vzdialene možno, priamo určite nie, lebo som ho v tom čase nepoznal a nesledoval. Opráski vznikli 16. novembra 2012, prvý duel bol publikovaný na serveri okoun.cz, čo je také čudné zákutie českého internetu.
Bol som tam, klikol som si na diskusiu metoo a Rafael Nadal by asi nebol potešený.
Samozrejme, opráski vznikali v rámci uzatvoreného diskusného klubu, kde nikto nepredpokladal, že by sa mohli rozšíriť aj niekam inam. Keď sa to stalo, bolo to pomerne prekvapujúce.
Ako si vysvetľujete ich úspech, to oslovenie obrovskej obce fanúšikov?
Ťažko povedať. Na serveri okoun.cz vniklo menej ako desať opráskov, tie sa rozšírili po internete, a keď bolo evidentné, že to zaujíma viac ľudí ako pôvodných päť - šesť, ktorým to bolo určené, tak si (Histrický) ústaf zažiadal o grant na facebook a ostatné sociálne siete a začal publikovať na pravidelnej báze.
To nie je úplná mystifikácia ten grant?
Čo si myslíte?
Kedy ste zistili, že to už nie je iba vtipkovanie pre pár známych, ale v podstate „seriózny“ počin, lebo tie čísla prinajmenej na facebooku, dnes vyše stotisícový fanklub, sú famózne.
Povedal by som, že to bolo asi v okamihu, keď sa tie stripy rozširovali, kde sa len dalo, začali sa na mňa obracať rôzne médiá so žiadosťou o rozhovory a hlavne, keď vznikla myšlienka, aby to vyšlo knižne. Napokon sa ozvala Grada a vydala opráski knižne v rámci edície stavebníctvo. Približne po pol roku vyšla kniha, trvalo to asi rok.
(zdroj: Archív SME)
Dnes sú opráski samostatným fenoménom, biznisprojektom, vyrábajú sa tričká, hrnčeky, kalendáre a podobné predmety, funguje íšop... Ste akcionárom tohto projektu?
Jasne. Áno. Je to dielo celého ústafu a najmä jeho vedúceho.
Niekde ste tvrdili, že vy ste ten vedúci.
Tak samozrejme, nechcel som konkrétne menovať.
Čiže vy máte najväčší podiel na zisku?
Je to už samostatný brand, produkt a nepopieram, že generuje aj peniaze, ktoré nie sú nezaujímavé.
Čo znamená Jaz?
To je meno pána vedúceho. Je to s malým j. Pôvodne by sa to malo písať správne s malým j.
Určite nie ste laik, čo sa týka histórie. To, čo viete o českých dejinách, ste nenadobudli čítaním knižiek v nedeľu popoludní. Zrejme máte historické vzdelanie. Na to, aby ste si tak účinne robili prdel z dejín, musíte ich veľmi dobre poznať.
Ja som vždy v takejto chvíli hovoril, že de facto všetko, čo obsahujú opráski, s výnimkou niektorých stripov, sa dá nájsť v osnovách učiva dejepisu pre základné a stredné školy. Tam je takmer úplne všetko a myslím to úplne smrteľne vážne.
Stačí, aby ste do maturity pozorne načúvali na dejepise?
Áno. Myslím, že školstvo má tieto ambície, ale otázne je, nakoľko sa im to darí plniť. Pozeral som napríklad na maturitné otázky na istom učilišti technického smeru, kde mal študent skončiť ako obrábač kovov s maturitou, a keď som videl tie otázky, čo sa majú naučiť z dejepisu, tak som len čumel. Pretože ja by som asi nezmaturoval.
Priznávam, že v českých dejinách sa až tak nevyznám, ale keď sledujem tie jemné nuansy života Žigmunda, Jana Husa, Přemysla Otakara a iných osobností, nechce sa mi veriť, že toto má vedieť český maturant.
Stále si myslím, že to gros tam je a zvyšok sú najčastejšie stereotypy ako Zmikund Lucembruski liška ryšavá, Přemysl Otakar II král železný a zlatý, tak mu tam Rudolf Habsburský prikladá magnet, toto by v tom základnom učive malo byť. Nehovorím, že to všetci ovládajú a tie spojenia si vytvoria, ale oprásková matéria sama osebe nezasahuje do oblastí, ktoré by boli prístupné len vysokoškolsky študovaným historikom.
Ako vedúci Histrického ústafu zrejme čítate aj historickú literatúru.
Občas, najviac čítam opráski. Keď si potrebujem niečo osviežiť, tak nakuknem do starších dielov opráskov, do archívu.
Keď si chcete overiť, ako to bolo medzi Cyrilom a Metodom, viete, v ktorých opráskoch to hľadať?
Presne tak, ahá, takto to bolo.
Niekde ste sa preriekli, že opráski nerobíte sám a že to vidieť na niektorých kresbách a textoch, že sú predsa len iné... Sú Opráski produktom jedného človeka, alebo je vás viac?
No, je to produkt ústafu. Vezmite si ústaf, to je inštitúcia...
Čiže polovica je tam iba zamestnaná, tretina je administratíva a zvyšok sú tí, čo naozaj makajú?
Presne tak, a tie tabuľkové miesta často ani nenaplníte, lebo nezoženiete ľudí... No, ja som to naozaj myslel tak, že niektoré diely naozaj robili iní ľudia, hlavne na začiatku sa podieľali hosťujúci autori, najmä pán Svěží vítr robil krásne, rozsiahlejšie, ale naozaj prepracované diela...
Celý ústaf je uzrozumený s vaším spôsobom prezentácie?
Samozrejme.
(zdroj: Archív SME)Ako vzniká jazyk opráskov? Máte najprv predlohu v spisovnej češtine a potom ju meníte nejakým programom? Alebo už rozmýšľate v tom metajazyku?
Nie, tie texty sú písané po česky, sú to vedecké publikácie, tak používajú rôzne slovíčka z vedeckého slangu. Nie div, že sa to nemusí zdať zrozumiteľné na prvý pohľad každému, ale je to normálna čeština v súlade s Ústavom pre jazyk český Akadémie vied Českej republiky, kde dokonca majú niektoré diely zavesené na chodbách. Rozhodne to píšem normálne, ako mi to napadá a nemám na to žiadne inštrumenty. Niekde na webe som videl dokonca opráskovač, ktorý menil ľubovoľný text na text opráskov...
Dokonca o tom vznikla aj jedna diplomová práca.
Myslím, že ju s tým vyhodili.
Neobhájila tú prácu pred oponentkou.
Bol to zaujímavý nápad, ale nestretol sa s veľkým pochopením.
Pravidelne kreslíte štyri obrázky – teda neskutočný koncentrát textu a obrazu máte zmestiť na takýto priestor. Považujete to za prednosť alebo vás ten obmedzený rozsah limituje?
Považujem to za prednosť, lebo už som si na to aj zvykol, už sa mi to nezdá ako extrémne obmedzujúce. Je to jednoducho priestor, ktorý je dostatočný na to, aby som sa nejako vyjadril. Niekedy sú tie štyri opráski až priveľa, ale zasa na drvivú väčšinu obsahu to stačí.
Iste, niekedy by sa dali obohacovať rôzne udalosti, o ktorých sú štyri okienka. Iní autori o nich dokážu napísať niekoľkostostranovú publikáciu, ale to je už len otázka formy.
Máte predstavu o tom, kto je váš čitateľ, fanúšik?
Nemôžem povedať, že by to bol niekto typický z hľadiska povolania...
Že je to napríklad 60-ročný vysokoškolský profesor...
Facebook má analytikov, od ktorých preberá nejaké prehľady, tak viem, že typický čitateľ je muž od 25 do 40 rokov, 60 percent sú muži, ženy tvoria 40 percent, je tam aj veľa Slovákov, ale či je to historik, alebo učiteľ českého jazyka, to neviem. Na facebooku je vyše stotisíc ľudí, ale ten prevádzkujem už viac ako šesť rokov.
Keď som si založil pred tri a pol mesiacom instagram, tak tam je už 25-tisíc ľudí, ale na instagrame je zloženie ľudí úplne iné. Rovnako dlho ako facebook prevádzkujem twitter, tam je asi 20-tisíc ľudí. Instagram je aj primárne určený na konzumáciu obrázkového obsahu, možno je to preto.
Spoločný pre vašich čitateľov je určite záujem o históriu, bez toho by si vaše texty asi nevychutnali.
To je pravda, je tam asi málo ľudí, ktorí by mali k histórii vyslovený odpor. Občas mi niekto dokonca napíše, že neznášal históriu, ale takýto dejepis by ho celkom zaujímal a niektoré udalosti ich dokonca priviedli k tomu, aby si o nich zisťovali viac.
Zrejme máte reakcie aj od učiteľov.
Áno, učitelia píšu väčšinou, že je to fajn a opráski využívajú pri vyučovaní ako pomôcku.
Že tu máte začiatok prvej svetovej vojny, atentát na Františka Ferdinanda a vďačné jelene po atentáte?
Presne tak, majú k tomu ten obrázok. V primeranom množstve je to dobrý nápad, ak však dáte deckám takéto niečo ako povinnú literatúru, znechutíte im to ako všetko podobné. Nehľadiac na to, že to nie je určené pre deti, je to odborná literatúra.
Výhodou je, ak sa čitateľ zaujíma o dejiny, aby preňho mal tento humor zmysel .
Presne. Navyše sú tam výrazy, ktoré pre deti skutočne nie sú vhodné. Odborné výrazy, ktoré nie sú pre deti úplne vhodné.
Ako na vás reagujú historici?
Absolútne kladne. Väčšina reakcií od známejších historikov je kladná, lebo čokoľvek, čo ľudí nejako pritiahne k dejinám, je podľa nich fajn.
Ako vnímate niektoré negatívne názory, že przníte český jazyk a že nemáte úctu pred historickými osobnosťami?
Reakcií v takomto duchu zasa nie je tak veľa, alebo už teraz nie. Spočiatku opráski ľudí prekvapovali viac, treba si však uvedomiť, že za tých šesť rokov všeobecné povedomie o internete a o tom, čo všetko sa tam dá nájsť, je väčšie, takže už to nie je také kontroverzné ako kedysi. Ale ani vtedy to nebolo až tak veľmi kontroverzné – napríklad na serveri okoun.cz boli tieto opráski akýmsi odľahčením od ostatných vecí, ktoré sa tam diali.
Opráski boli vlastne milý humor, iba ľudia, ktorí neboli zvyknutí na to, čo sa na internete publikuje, boli spočiatku ‚perplex‘. Čiže niektoré reakcie boli odmietavejšie, ale v súčasnosti ich je minimum. Opráski sa postupne z undergroundu presunuli skôr do mainstreamu.
Ak vás sleduje 150-tisíc ľudí, už to nie je menšinová záležitosť.
Je pravda, že najlepšie opráski len na sociálnych sieťach vidí viac ako pol milióna ľudí. Z nejakého pôvodne obskúrneho počinu sa vďaka popularizácii na internete stal mainstream.
Zväzuje vás nejakým spôsobom ten vysoký počet ľudí, ktorí vás sledujú?
Samozrejme. Človek si povie, že by mal asi nakresliť ďalší oprások, že by tam každý týždeň mal dať niekoľko vecí. Na jednej strane je to potešiteľné, že tam ľudia chodia, na druhej strane to človeka trochu zaväzuje.
Myslíte tým, že ten počet vás limituje napríklad pri voľbe slovníka alebo určení hraníc, ktoré neprekročíte, alebo si jednoducho idete svojou cestou, lebo takto ste sa rozhodli parodovať české i svetové dejiny, bez ohľadu na diskusie o opráskoch?
No, vždy sa nájde niekto vyhranený, ale to najmä vtedy, ak opráski vyjdú niekde inde, tam sú tie diskusie trochu iné. Ale u nás môžete byť aj Matka Tereza a každého obdarovať pol miliónom eur a aj tak vám vždy niekto do diskusie napíše niečo neveľmi pekné. To k tomu patrí.
Čo sa vlastne stalo s tým opráskom, kde boli Hitler a Tiso? Normálne vás zablokovali na facebooku? Povedali vám prečo?
Práve teraz ma v Grade požiadali, aby som sa viac venoval slovenským dejinám, tak som odpovedal, že keď som to robil poslednýkrát, vymazali ma z facebooku. Je to pravda. K okrúhlemu výročiu vzniku slovenského štátu som nakreslil oprások s Jozefom Tisom a Hitlerom a zrejme väčší počet ľudí ma na FB nahlásil, tak mi tento oprások zmazali. Urobil som ďalšiu verziu, o ktorej som si myslel, že prejde, lebo bola pekne scenzurovaná, a tú mi zmazali takisto.
Potom som urobil úplne nevinný oprások, kde bol iba Jozef Tiso, ktorý hovoril, že nahlásením nevyhovujúceho obsahu Adolfa Hitlera som uchránil štát od veľkej hanby, a ten mi tiež zmazali. Už na základe druhého mi zablokovali možnosť postovania na tri dni – a na základe toho tretieho mi z facebooku napísali, že mi ukončujú publikovanie stránky a že mi tú stránku zmazali preto, že sa tam publikujú nenávistné prejavy. Tak som sa odvolal a stránku mi obnovili.
Viackrát ste vyhlásili, že jednou z kľúčových úloh Histrického ústafu je zlepšenie povesti alebo rehabilitácia Žigmunda Luxemburského. Akoby ste jeho zlú povesť dávali za vinu Jiráskovi, historickým filmom o husitoch, v ktorých je Žigmund „ryšavá líška“ jednoducho ten gauner. Je viditeľné, že vo vašich opráskoch má inú pozíciu. Darí sa vám rehabilitovať Žigmundovu povesť?
Myslím si, že áno. Myslím si, že obraz Zikmunda/Zmikunda Lucembruského sa v posledných rokoch skutočne zlepšil a aj od historikov mám spätnú väzbu, že práca ústafu k tomu určite prispela svojím dielom (smiech). Je pravda, že ak používate slovo gauner, tak to nebude v mnohých prípadoch úplne ďaleko od skutočnosti, to však nesmie zakryť fakt, že Zikmund bol nesmierne schopný panovník.
Napokon, prinajmenej sa podieľal na zredukovaní počtu pápežov...
Áno, z troch na jedného, čo sa niekoľko desaťročí pred ním nikomu nepodarilo.
Podieľal sa teda na významnom historickom akte, hoci v českej spoločnosti sa s kostnickým koncilom spája najmä upálenie Jana Husa.
A za to napríklad Zmikund vôbec nemôže - to ako bonus navyše.
Ako vnímajú vaše opráski mladí čitatelia, u ktorých sa dá predpokladať, že nie sú až takí zbehlí v dejinách? Nevytláča v ich hlavách vaša interpretácia dejín tú predošlú či oficiálnu?
Mám vo zvyku hovoriť, že môj pohľad je jediný správny pohľad na históriu, takže je vždy lepšie, ak v tých hlavách je aspoň niečo, ako by tam nemalo byť nič. Nemyslím si, že by to úplne hrozilo.
Venujete sa predovšetkým dejinám - neplánujete glosovať súčasnosť?
S opráskami určite nie. Ako jaz som sa práve teraz dohodol s českým Deníkom N, kde budem pravidelne kresliť niečo zo súčasnosti a uvidíme, ako to dopadne. Nebudú to opráski, bude to iný formát.
Pri pohľade na dejiny nemusíte veľmi naraziť na verejnosť, lebo dejiny sú predsa len vzdialené a osobná zaangažovanosť čitateľov nemusí byť vysoká, je im jedno, či bol Žigmund uhorským kráľom, alebo nie. Pri súčasnosti je to iné, ľudia rôzne vnímajú Babiša, Zemana, Okamuru... počítate s tým, že to môže vašu klientelu dosť iritovať?
Môže.
Je vám to jedno?
Neviem. Pohľad na dejiny tiež môže ľudí iritovať, žiarivým príkladom boli tie opráski s Tisom. Je už dlho mŕtvy a ešte stále mi dokáže zmazať facebook...
Zrejme aj česká spoločnosť je politicky a hodnotovo rozdelená, podobne ako slovenská, francúzska či americká, takže usieranie si napríklad zo Zemana nemusí časť vašich fanúšikov akceptovať.
To nemusí, ale na druhej strane ani tí na tej druhej strane nie sú žiadni svätí, z ktorých sa nedajú robiť srandu, ja by som sa teda úplne nebál.
Padni komu padni.
Tak by to malo byť a ak sa niekomu bude zdať, že si niekto robí vtipy viac z niekoho ako z niekoho iného, u humoristov je to väčšinou tak, že si robia srandu skôr z tých, ktorých vidieť najviac, čo je vláda, koaličné strany a prezident. Vyvažovať srandu tak, aby ste mali rovnaký počet zárezov na pažbe, a vtipkovať o tom, o kom ste nepočuli celý mesiac, nefunguje. Je tu však garancia, že po výmene pri vláde po tých bývalých neštekne ani pes.
U nás je to inak ako v USA, kde sú demokratickí karikaturisti, republikánski karikaturisti, aj toho materiálu majú podstatne viac. U nás je opozícia viac-menej neviditeľná a väčšinu pozornosti a slávy na seba strhnú tí, ktorí sú práve pri válove.
Plánujete urobiť ďalšie slovenské opráski?
Ak sa nazbiera materiál, tak áno.
Spolupracoval s vami niekto zo Slovenska na slovenských opráskoch? Robili ste si rešerš našich dejín sám?
V ústafe sme na tom viditeľne pracovali, ale veľa materiálu vzniklo aj počas českých opráskov, lebo časť histórie sme mali prepojenú alebo spoločnú, československú. Časť dejín prebiehala paralelne, na nej sme museli popracovať viac. Našťastie Zmikund sa tam takisto našiel.
Ale je pravda, že časť slovenských opráskov som začal robiť už pred niekoľkými rokmi úplne zámerne pre svojich slovenských fanúšikov na sociálnych sieťach.
Je to váš slovník alebo vám pomáhala slovenská jazyková redakcia?
Ako v každej knihe, prešlo to jazykovou korektúrou. Ale tá kostra vznikala v ústafe a potom sa to ešte preberalo špeciálne, aby nevznikol nejaký jazykový malér.
Profil
Opráski sčeskí historje je český pôvodne internetový komiks, začal vychádzať 16. novembra 2012 na serveri okoun.cz. Ide o svojrázny pohľad fiktívneho Histrického ústafu nielen na české dejiny, hoci na tie predovšetkým. Pre stripy je typický v podstate reálny historický základ, originálne deformovaný jazyk s primeranou dávkou vtipu a špecifickým dadaistickým výtvarným stvárnením. Autor (?) vystupuje pod prezývkou „jaz“ a sám sa označuje ako „vedoucí Útsavu [sic] pro studijum dějin“.
