Keď padla Francova diktatúra, PEDRO ALMODÓVAR bol medzi prvými, kto obsadil ulice Madridu a zaplnil ich tvorivou energiou. No už začiatkom osemdesiatych rokov umelecké hnutie Movida samo seba zničilo.
Nechránený sex a nekontrolované užívanie drog priviedlo mnohých do záhuby.

Španieli hovoria, že Almodóvar bol jediný, kto prežil, lebo si dával ako-tak pozor.
Stala sa z neho žijúca legenda, držiteľ Oscara, tvorca, ktorý odvážne a strhujúco hovoril o ľudských citoch. Najmä o vášni, tak nazval s bratom aj produkčnú voju spoločnosť - El Deseo.
Až teraz však prichádza s filmom, v ktorom sa úplne obnažil. Hovorí o prvom erotickom zážitku, objavovaní sexuality, konfliktnom vzťahu s mamou, stratenej životnej láske, fyzickej aj tvorivej kríze.
Hlavného hrdinu, filmového režiséra, hrá Antonio Banderas, ktorý je hercom jeho života, hoci aj ich vzťah trpel vyše dvadsaťročným konfliktom a odlúčením.
S Pedrom Almodóvarom sme sa stretli v Cannes, kde mal film Bolesť a sláva premiéru.

Čo bola najväčšia bolesť vášho života?
Ak sa ma pýtate na fyzickú bolesť, potom je odpoveď jednoduchá. Najviac ma trápi chrbát. Nie až tak veľmi, ako trápi Antonia Banderasa v mojom filme, ale aj ja som musel podstúpiť operáciu. Je to vážna vec, pretože celé telo sa krúti okolo chrbtice. A keď idete pod nôž, život sa vám v zásade zmení. Regenerácia je dlhá, pomalá a bolestivá.
A keď sa vás spýtam na psychickú bolesť?