Väčšina z nás sa už niekedy ocitla v galérii. Absolvovane takejto kultúrnej aktivity môže v (ex)návštevníkoch vyvolať nadšenie a chuť sa sem vrátiť, ale aj negatívne pocity a presvedčenie, že galérie mi nemajú čo ponúknuť, pretože vystavené diela sa mi nepáčia a nerozumiem im. Zmeniť negatívne vnímanie na pozitívne možno skúsiť pomocou niekoľkých výnimočných detských kníh, ktoré čitateľom umožnia dôkladne preskúmať tieto významné kultúrne inštitúcie i niektoré umelecké diela, ktoré vystavujú.
O žralokovi vo formaldehyde a iných umeleckých dielach
Ako funguje galéria? Počas hľadania odpovede na otázku sa občas vynoria ďalšie otázky a táto otázka je presne ten prípad. Čo vlastne je galéria? Ako a kde vznikli predchodcovia dnešných galérií? Aké umelecké diela sa v nich nachádzali a čí zrak ich mohol obdivovať? V prípade súčasných galérií sa objavia ďalšie otázky. Ako prebieha proces tvorby výstavy?
Ako galéria získava umelecké diela? Odpovede na zmieňované otázky nájdeme v knihe Jak se dělá galerie, ktorú vytvoril ilustrátor David spolu s Ondřejom Chrobákom, Rostislavom Koryčánkom a Martinom Vaněkom (autori textov). Dejiny galérií a múzeí od prvého múzea až po súčasnosť si môžeme preštudovať na prepracovanej časovej osi. Navštívime miesta a zákutia, ktoré by sme ako bežní návštevníci nemali šancu vidieť.
(zdroj: Archív SME)Sme svedkami porady, na ktorej diskutuje riaditeľ s kurátorom, ekonómkou a s produkčnou a spoločne vytvárajú výstavný plán. Ocitneme sa v depozitári a zistíme, akými spôsobmi galéria chráni umelecké diela a znižuje riziko ich poškodenia. Sledujeme proces vytvárania výstavy od zrodu dobrého nápadu až po jej sprístupnenie verejnosti.
Táto bohato ilustrovaná kniha čitateľom ukazuje, že galérie nie sú nudným miestom, kde nič zaujímavé nie je. Môžeme tu nájsť aj žraloka naloženého vo formaldehyde (Fyzická nemožnosť smrti v mysli niekoho živého, Damien Hirst) a žraloky sa predsa na nudných miestach nevyskytujú.
Koľko originálov má jedna vec?
Kniha Proč obrazy nepotřebují názvy od Ondřeja Horáka a Jiřího Franty nám umožní navštíviť galériu v spoločnosti svojráznej rodiny. Odvážnej a úprimnej babičky, čudáckeho deda, dvanásťročnej fanúšičky umenia Emy a deväťročného Mikuláša, milovníka futbalu. Starí rodičia majú úctyhodné vedomosti o umení a sú odhodlaní šíriť ich ďalej, medzi svoje vnúčatá.
Výklad deti absolvujú na pôde galérie. Mikuláš si diela obzerá v spoločnosti babičky, ktorá všetky informácie formuluje pútavo a primerane vnukovým intelektovým možnostiam. Vďaka tomu chlapec nakoniec pochopil, koľko originálov môže mať jedna vec. Niektoré Mikulášove otázky môžu vyznieť až smiešne jednoducho, ale sú to dobré otázky. Ako vlastne vznikajú obrazy? Ako sa pozná, že je obraz dobrý?
(zdroj: Archív SME)Počas prehliadky sa pristavíme pri svetoznámych dielach. Výkrik (Edvard Munch), Raňajky v tráve (Édouard Manet), Plechovka instantnej Campbellovej polievky (Andy Warhol)... Babička i dedo k niektorým z nich „pribalia“ pútavé rozprávanie. Ema sa dozvie, prečo má obraz Zberačky klasov od Jeana-Françoisa Milleta porovnateľný význam ako pristátie na Mesiaci a čím je výnimočný obraz Impresia, východ slnka od Clauda Moneta. Mikulášovi sa ujde priam sherlockovský opis Monetovho obrazu Kôpky sena.
Nie všetci návštevníci navštívia galériu s cieľom načerpať estetický zážitok alebo nové poznatky. Nájdu sa aj takí „návštevníci“, ktorí túžia odísť z galérie materiálne obohatení. Napríklad čerstvo bývalý väzeň Řepo a jeho kamoška Lulu, ktorých na krádež najal po pomste bažiaci Profesor. Lenže čo majú ukradnúť? To Řepo ani Lulu nevedia...
O umení sa dá rozprávať zábavne a zaujímavo i z pohľadu detí a mládeže. Táto jedinečná kniha o modernom umení je toho dôkazom.
Dobrodružstvo v čudnej budove
O výnimočnom dobrodružstve v galérii rozpráva aj kniha Kde je Ester N? od Moniky Kompaníkovej a ilustrátorky Barbory Idesovej. Pred vstupom do galérie, dejiska dobrodružstva, sa zoznámime s Ester. Ester nám prezradí, aké ťaživé myšlienky sa jej preháňajú hlavou. Mnohí tínedžeri ich dôverne poznajú.
Nikto ma nemá rád. Nikto mi nerozumie. Ničomu nerozumiem... Považuje sa za inú, odlišnú od ostatných. Existuje však jedna výnimka, rovnako odlišná ako ona. Slovenská národná galéria. Cestuje okolo nej skoro každý deň, ale jej kroky do útrob tejto (podľa Ester) príliš odlišnej, čudnej, zavadzajúcej a nepochopiteľnej budovy vedú až dnes. Dnes je zlý deň. Ester ho túži zrušiť, vygumovať.
Dnes je zároveň deň v znamení dobrodružstva, objavovania a napätia. To zatiaľ Ester netuší a so svojím priateľom, pánom Ernestom, sa ocitá medzi umeleckými dielami. Na Ester neskôr doľahne únava a zaspí v jednej zo sál galérie. Po prebudení ju čaká nemilé prekvapenie. Nevie, kde je pán Ernest! A to je naozajstný problém. Ak by bol pán Ernest dieťa, situácia by bola vážna. Situácia je však veľmi vážna!
Pán Ernest je totiž potkan. Nájsť potkana v bludisku chodieb a miestností je veľmi ťažká úloha. Ďalším (nie práve nadšeným) účastníkom pátracej akcie sa stane dobrácky elektrikár Antoš, zamestnanec galérie. Ester si počas hľadania dôkladne obzerá priestory galérie a vďaka Antošovi môže preskúmať aj miesta, ktoré sú obyčajným návštevníkom neprístupné.
(zdroj: Archív SME)Sympatický Antoš popri hľadaní rozpráva o galérii, vystavených dielach, zamestnancoch galérie a ich činnostiach. Nájsť pána Ernesta sa však nedarí, Ester by už dávno mala byť niekde inde a akoby to nestačilo, po chodbách galérie sa pohybuje záhadné stvorenie a necháva za sebou kresby potkana...
Kniha Kde je Ester N? je rovnako fascinujúca ako samotná Slovenská národná galéria. Monika Kompaníková už v minulosti ukázala, že vie písať výnimočné detské knihy (Hlbokomorské rozprávky) a jej talent je prítomný aj v tomto príbehu.
Na sotva osemdesiatich, bohato ilustrovaných stranách nájdeme svojskú, veľmi sympatickú hlavnú postavu a zažijeme inšpiratívne dobrodružstvo. A popritom sa nám vďaka majstrovstvu Moniky Kompaníkovej a okúzľujúcim ilustráciám Barbory Idesovej bude pred očami vynárať Slovenská národná galéria.
Smer galéria!
Upozornenie na záver. Po prečítaní recenzovaných kníh je zvýšené riziko pocítenia neodolateľnej túžby vkročiť do galérie (napríklad do tej čudnej budovy, v ktorej sa ocitla Ester) a detailne ju preskúmať. A popritom si s úsmevom predstavovať, ako vnímal návštevu galérie potkan Ernest.
