Peniaze, únosy, kokaín, politika, stavebníctvo, ochrana, ešte viac peňazí a ešte viac politiky. Nielen „doma“ v Kalábrii, ale v celom Taliansku, v celej Európe, severnej i južnej Amerike.
Niet spisu o ʼndranghete, kde by sa nepísalo o vraždách, násilí, o drogách, medzinárodných presunoch špinavých peňazí, vydieraní, kupovaní politikov, policajtov, sudcov, médií. Čítať knihu Nicolu Grattieriho a Antonia Nicasa s jednoduchým názvom ʼndrangheta (prel. D. Farmošová, Ikar, 2019) by bolo fajn, keby to bola fikcia, ale, bohužiaľ, nie je.
Mafia á la Kalábria
Nicola Gratteri je taliansky prokurátor a jeden z najznámejších štátnych zástupcov v Kalábrii bojujúcich proti ʼndranghete. Antonio Nicaso je novinár a esejista, ktorý vyrastal v Kalábrii, ale dnes žije v Kanade a USA. Je autorom viacerých kníh o talianskej mafii.
Kalábrijská organizovaná zločinecká sieť má svoje korene v pravidlách rodinných klanov ovládajúcich juh Talianska, kalábrijskú špičku čižmy, ktorá dlho patrila k najchudobnejším regiónom polostrova. A dlho tieto rodinné klany žili v tieni neapolskej camorry či sicílskej cosa nostry. Po druhej svetovej vojne sa však z ʼndranghety postupne stávala obávaná zločinecká skupina, ktorá sa sprvoti špecializovala na únosy ľudí, vydieranie, „povinnú“ ochranu a postupne sa vypracovala na najvplyvnejšiu skupinu v medzinárodnom obchode s kokaínom. Dokonca sa hovorí, že ak aj nie sú monopolom, tak bez ich vedomia a súhlasu sa nik iný vo veľkoobchode s kokaínom hýbať nemôže.
Pranie peňazí prebiehalo v tradičnom biznise stavebníctva, „vyhrávania“ štátnych zákaziek a vyvážania peňazí cez kalábrijské komunity napríklad v Austrálii či Kanade.
Začína sa smrťou
Akoby ste čítali znova o udalostiach na Slovensku z februára 2018:„Napriek všetkému sa proti mafii bojuje až vtedy, keď sa začne strieľať a na zemi ležia mŕtvi.“ Aj u nás sa vo chvíli, keď ruka mafie brutálne odstrelila dvoch ľudí – pri čítaní tejto knihy je viac-menej jasné, že vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola vraždou na objednávku a na výstrahu iným – začali hýbať ľady. A aj keď už vidíme, že siete ʼNdranghety siahali u nás najvyššie, ako len mohli, schéma so ctihodnými občanmi, ktorých chránia za štátne peniaze štátne inštitúcie, nie je v ničom nová. V ʼNdranghete to tak chodí, keď si s ňou a robíš pre ňu, si pán. Keď prestaneš, spustia sa tikajúce hodinky skracujúce čas.
Autorská dvojica vyťahuje jeden prípad za druhým, v ktorých sa „scény“ opakujú. Zlatá rieka obchodu, ktorý obchádza zákony, presuny skutočne nepredstaviteľných peňazí v desiatkach miliónov dolárov, potom sa zjaví niekto, kto na to upozorní, a nasleduje odstránenie tých, čo príliš veľa vedeli. Vyšetrovanie občas prekazia kúpení politici či pofidérni ľudia z prostredia polície, čo pustia informácie.
Nakoniec ʼNdrangheta s odhadovaným obratom vyše 52 miliárd eur ročne patrí k najsilnejším firmám v Taliansku. Kaziť takéto kšefty? To sa nechce ani oficiálnym bankám, pretože aj tým sa peniaze páčia. Autori opisujú schémy, ako to funguje, keď sa špinavé peniaze v nejakej podivnej krajine typu Trinidad a Tobago stanú zárukou pre oficiálnu pôžičku na legálne investície niekde v Kanade, kde ctihodní občania investujú požičané, čisté peniaze. A výsledok?„Mladý chalan s pár gramami drogy vo vrecku skončí vo väzení; bankári, ktorí uľahčujú miliardové kšefty s drogami, si užívajú jachty a lietadlá.“
A perspektívy nie sú ružové. ʼNdrangheta je totiž systém sociálnych vzťahov, ktorý ponúka partnerom veľké výhody a jej prerastanie do tradičných odvetví ako stavebníctvo, logistika, spracovanie odpadu, zásobovanie, stravovacie služby, turizmus sa dnes často spája aj s legalizáciou podnikania prostredníctvom služieb štátnych úradníkov, politikov, korupcie a využívania napríklad aj eurofondov.
Zlatá rieka, kto by si nechcel aspoň kúsok nabrať?
