BRATISLAVA. Posledný muž v Európe bol názov knihy, na ktorej George Orwell úporne pracoval posledné roky svojho života. Hotový rukopis označil za neporiadok a rozhodol sa ho prepísať.
Postupoval rýchlosťou štyroch tisícov slov za deň, sedem dní v týždni, zatiaľ čo sa mu striedali návaly horúčky a záchvaty krvavého kašľa. Odmeňoval sa pohárom vína pred spaním.
Román dokončil v decembri 1948, ale vyšiel až o polroka s názvom 1984. V sobotu uplynie sedemdesiat rokov, odkedy svet vie o Winstonovi Smithovi, úradníkovi Ministerstva pravdy Oceánie.
Napriek tomu, americký vydavateľ knihy sa rád chválil historkou, že názov vznikol vzájomnou výmenou posledných cifier roka, v ktorom vznikla. Podľa knihy Ministerstvo pravdy od Doriana Lynskeyho autor túto teóriu nikdy nepotvrdil.
Sila osobnej bolesti
Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, svoj posledný titul sústredil okolo myšlienky manipulácie využívaním správnych slov v totalitnom režime. Inšpiroval sa Teheránskou konferenciou z roku 1944, kde si Stalin, Roosevelt a Chruchill rozdeľovali svet po potenciálnej porážke nacistického Nemecka.
Mal však aj dôvod aj z osobnej straty.