Keď sa NIKOLA TOKÁROVÁ dozvedela, že ministerka kultúry aj napriek odporúčaniu odborných komisií nepodporí projekty LGBTI iniciatív, vstala a konala.
Na Námestí SNP v Bratislave sa stretla skupina podporovateľov domáceho umenia, ktorá chcela vyjadriť nesúhlas s rozhodnutiami Ľubice Laššákovej.
Absolventka kulturológie Univerzity Komenského nemala žiadne skúsenosti ani presný postup. Bola len rozčarovaná z vývoja posledných dní.
Denníku SME porozprávala, ako vníma súčasné problémy umenia na Slovensku. Priblížila aj organizáciu festivalu o opustených budovách, ktoré čakajú na svoju novú funkciu.
Boli ste jednou z iniciátoriek protestu Stojíme pri kultúre. Kde sa vo vás vzala takáto občianska zodpovednosť?
Vždy hovorím, že som len zlomok celého protestu. V ten týždeň to bol sled udalostí, ktorý ma nahneval. Postupne sme sa dozvedali rôzne veci.
Zistili sme, aký bude trest pre človeka, ktorý na Obchodnej zavraždil iného. Bola som z toho smutná. Nemenovaný politik prijímal zo zahraničia návštevy iných politikov, ktorých aktivity sa mi veľmi nepáčia. Diali sa aj klimatické protesty.
Mám pocit, že všetky tieto témy sa ma týkajú, ale nemala som guráž zasiahnúť. Keď prišla posledná informácia (o dotáciách z ministerstva kultúry – pozn. red.), povedala som si, že už treba niečo robiť, ak chcem ďalej žiť v tejto krajine a cítiť sa tu bezpečne.
Vôbec som nevedela, či bola iná iniciatíva. Pätnásť minút pred koncom úradných hodín na Miestnom úrade Staré Mesto som sa zdvihla, prišla za Evou Nagyovou, ktorá to na miestnom úrade koordinuje, a podala som oznámenie o verejnom zhromaždení.
V oznámení musela byť napísaná aj iná osoba, ktorá by ma na proteste zastupovala, keby sa niečo stalo. Nevedela som nikoho zohnať, dala som tam otca, ktorému som to spätne oznámila.
Asi deň a pol som bola v tom, že sama organizujem protest na námestí. Vôbec som nevedela, kde zoženiem pódium, mikrofóny. V piatok popoludní, keď som to chcela začať intenzívne riešiť a obvolávať ľudí, ktorí by sa ku mne teoreticky pridali, som zistila, že simultánne vznikla na facebooku iná skupina. Spojili sme sa. Robili sme to potom už pod hlavičkou Stojíme pri kultúre.
Moja úloha bola skôr koordinačná, obsahovo si to odpracovali študenti a ľudia v ich okolí.
Rozčúlili vás neexistujúce dotácie pre LGBTI skupiny?
Mňa vždy rozčuľuje, keď sa deje niečo, čo nie je fér. Nebolo to iba o LGBTI skupinách. Hnevalo ma to už dlhšie. V minulosti sa riešili nekalé veci okolo Činohry SND, potom Kunsthalle a toto bola posledná kvapka.
Okolo protestu sme sa snažili komunikovať tak, že to nie je tradičná kultúra proti menšinovej, ale neférové a nekompetentné správanie či svojvoľné ignorovanie akýchkoľvek odborných komisií.
Bola by som veľmi nerada, keby niekto používal protesty ako vyjadrenie nenávisti voči tradičnej kultúre. Nie je to tak. Správanie ministerky kultúry je systematickým útokom na vždy inú skupinu ľudí. Tentokrát na LGBTI.
Keby to bol ktokoľvek iný, nahnevalo by ma to rovnako.
Mali ste predtým vôbec nejaké skúsenosti s organizáciou podobnej akcie?
Priamo protestu nie. Keby som mala, veľmi by mi to pomohlo. Človek sa učí za pochodu.
Mala som skúsenosti s organizovaním kultúrnych podujatí. Zistila som však , že všetko treba vybavovať veľmi rýchlo, pričom oficiálne je potrebných aspoň päť pracovných dní atď.
“Hneď ako sa bude diať ďalšia neprávosť voči ktorejkoľvek skupine, všetci ostatní sa za nich postavia.
„
Môžem dať jednu praktickú radu každému, kto má v záujme organizovať protest a nemá s tým skúsenosti, a tou je, že pri proteste na Námestí SNP v Bratislave treba mať povolenie od pohrebnej služby Marianum. Spravujú pomník, ktorý tam je. V procese sa vždy objavili obdobné nové informácie.
Snažila som sa reagovať vždy čo najskôr, aby sa všetko stíhalo vybaviť. Na úradoch boli veľmi milí ľudia, ktorí náš protest spracovávali do 24 hodín.
Ako reagovalo Marianum?
Povedala som, že idem robiť verejné zhromaždenie a potrebujem od nich povolenie. Nezaujímal ich obsah. Navyše, prístup ľudí, s ktorými som sa tam stretla, bol fantastický. Naratív o tom, ako sú úradníci neochotní, neplatí. Aj v minulosti som mala na dobrých úradníkov šťastie.
Ste spokojná s tým, ako protest dopadol?
Keď sa pozriem na koordinačnú časť, som spokojná. Neboli technické problémy, napriek tomu, že bol dážď, pódium bolo trochu naklonené a hrozilo riziko, že sa vystupujúci šmyknú. Mrzí ma, že sme nezohnali folklórnu vsuvku, ktorú sme chceli, aby sme ukázali, že skutočne nemáme nič proti folklóru.
