SME
Utorok, 25. január, 2022 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Sochár Ľubo Mikle: Odpad magicky priťahujem

Výstava B.E.H. je pohľadom do jeho komornej tvorby

Ľubo MikleĽubo Mikle (Zdroj: FOTO SME - Marko Erd)

Jeho tvorba sa len málokedy zmestí do galérií. Obrovské sochy, ktoré tvorí, sa najlepšie hodia do exteriérov - do ulíc, na námestia, do parkov či na nábrežia. A on sám je ako jeho sochy - potrebuje voľnosť a priestor.
A predsa, sochár Ľubo Mikle v Bratislave urobil výnimku. Jeho najnovšia výstava B.E.H. je pohľadom do jeho komornej tvorby. Čo ho k nej viedlo, prečo vo svojej tvorbe prešiel od kameňa k recyklovaným materiálom, aj to, ako sa umelec dostane k odpadu z lietadiel a kde robíme chybu, keď miznú sochy z verejných priestorov, povedal pre Kultúrny život.

Skryť Vypnúť reklamu

Do konca mája možno vaše diela vidieť v bratislavskej galérii White & Weiss na výstave, ktorá dostala názov B.E.H. Čo si máme pod tým predstaviť?
Začnem definíciou skratky B.E.H.. Je to skratka z anglického Beyond Event Horizon, čo znamená za horizontom udalostí. V kozmologickej terminológii sa pojmom horizont udalostí označuje „povrch - brána“ čiernej diery. Sám osebe je horizont udalostí miesto, kde sa časopriestor správa veľmi zvláštne. Táto téma mi dlhé roky lemuje tvorbu, nie síce úplne v kozmologickom význame, ale skôr metaforicko-filozofickom.

U vás sme skôr zvyknutí na monumentálne diela, výstava B.E.H. sa však pekne zmestila do komornej galérie. Dokonca sa dá povedať, že vystavené diela vznikli pre galériu. Aký je za tým príbeh?

Majitelia galérie ma oslovili s ponukou na výstavu. Povedal som áno, aj keď mám vo všeobecnosti fóbiu z malých priestorov, a to aj čo sa týka životného priestoru. Ponuka prišla do sčasti rozrobeného konceptu. Istý čas predtým sa totiž ku mne dostal materiál z lietadiel, respektíve rôzne súčiastky z lietadiel. Množstvo a rozmer už vopred naznačovali komornejší formát sôch.

Skryť Vypnúť reklamu

Filozofia „Aero“ projektu sa kryštalizovala a začala sa tak príprava na výstavu. Medzitým som odišiel do Austrálie, čo bolo prínosom, keďže niektoré projekty potrebujú väčší odstup. Po návrate, počas niekoľkých týždňov, uzrelo svetlo sveta to, čo môže návštevník v galérii dnes vidieť.

Spomenuli ste filozofiu. Ako možno rozkódovať vašu tvorbu a jej filozofiu?
Symbolmi, skratkami a štylizáciou kódované vrstvy alebo odkazy mojej tvorby, sôch, objektov, audio projektov a performancií. Schematicky povedané, symbolika môjho diela funguje na trojpodiele. Prvá tretina je to, čo je vizuálne odčítateľné každému. Druhá tretina je pre erudovanejšieho diváka, ktorým sú profesionáli v oblasti výtvarného umenia, zberatelia a podobne.

Tretia tretina je zo sektora Terra incognita, je to časť, ktorá je čitateľná len pre veľmi malý a uzavretý okruh ľudí, ak vôbec. Túto sféru nemám záujem odkrývať. Sú to intímne vrstvy a prelinky pochádzajúce z môjho vnútorného labyrintu. Je to pre mňa nevyhnutnosť a prirodzená súčasť procesu tvorby.

Skryť Vypnúť reklamu

Vystavené diela vznikli recyklovaním materiálu z lietadiel. Ako sa sochár dostane k odpadu z lietadla?
Vďaka kamarátskym zdrojom. Vyskytla sa možnosť, a tak sa ku mne dostali niektoré veci. Dlhé roky robím s recyklovaným materiálom, s vecami, ktoré už majú svoj príbeh takpovediac za sebou. Niekedy mám pocit, že ich v rámci princípu magickej gravitácie priťahujem.

Vyberáte si alebo robíte s tým, čo sa k vám dostane?
To veľmi závisí od materiálu. Z niektorého je možnosť si vyberať, iného je ako „šafranu“, takže nie je možné veľmi špekulovať. Čo sa týka leteckého materiálu, nebolo ho veľa, dodnes je to veľmi drahý materiál, často sekundárne využiteľný, takže tu som naozaj bral, čo prišlo.

Čo je to presne za materiál?
Ide prevažne o duralové komponenty pochádzajúce z boeingu. Na výstave sú predovšetkým interiérové prvky, najmä zo sedadiel. V ateliéri mi ostali mechanické schodiská a ďalšie komponenty väčších objemov, ktoré táto galéria priestorovo nebola schopná pojať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak si odmyslíme, že roky vo svojej tvorbe využívate recyklovaný materiál, pri zmienke o súčiastkach z lietadla sa prvoplánovo natíska otázka, aký vzťah máte k lietaniu?
Mám nalietané veľa, je to pre mňa - teraz to možno bude znieť ako klišé – veľmi mystická forma prepravy. V histórii takmer všetkých civilizácií sa vyskytuje moment vo forme božstva, ktoré zastrešovalo lietanie alebo inou formou okupovalo vzdušný priestor. Šamanizmom alebo duchovnou aktivitou sa ľudia snažili priblížiť k nebu. Človek vždy túžil dosiahnuť nedosiahnuteľné, či už pod vodou, alebo vo vzduchu.

Pre mňa je každé jedno lietanie do určitej miery vnútorný sviatok. Neviem, či si aj ostatní pasažieri uvedomujú fakt, že keď kolektívne nastupujeme do gigantického oceľového vtáka, dostávame sa do roly, ktorá kedysi prislúchala božstvu. Lietanie, aj keď ide niekedy o hodiny, je sviatok. Je to pre mňa fascinujúce, ale beriem to s pokorou.

Skryť Vypnúť reklamu

So starým materiálom pracujete roky, začali ste dávno predtým, ako to bolo "in" a trvá to dodnes. Spomeňme len diela zo smetných nádob alebo z vrakov áut. Čím je pre vás táto téma dôležitá?
Na začiatku to bolo veľmi osobné. Až natoľko osobné, že len pred rokom som sa rozhodol o tom verejne hovoriť - bolo to v opere v Sydney na medzinárodnej sochárskej konferencii pred cudzojazyčne hovoriacim publikom, na pódiu pod reflektormi, takže som mal akýsi divadelný dištanc, čo bolo plusom.
S autovrakmi som začal pracovať po autonehode, bola to pre mňa forma autoexorcizmu, zbavovania sa fóbie. Nebolo to z fascinácie inými výtvarníkmi, ktorí už predo mnou spracúvali túto tému. Primárnym zdrojom nebola ani téma recyklácie. Pre mňa to boli vyslovene osobné dôvody, spôsob, ako si niektoré veci dovysvetliť, pootvárať či uzatvoriť, alebo vyriešiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Automatizmom práce s recyklovanym materiálom som prirodzene začal intezívnejšie vnímať aj environmentálne otázky. Recyklácia je prakticky prítomná v mojej tvorbe veľmi často, respektíve som pochopil, že recyklácia je nevyhnutnou súčasťou princípu univerza, v ktorom existujem.

Momentálne sa veľa hovorí o dôležitosti triedenia odpadov a potrebe recyklácie práve v spojení s umelcami. Ako vnímate tento problém?
Každý z nás, a je jedno, kto sme, výtvarník, chirurg alebo povaľač, musíme akceptovať fakt, že žijeme v kinetickom vesmíre a nie všetky veci sa dajú vrátiť späť. Toto je dosť podstatné v mojej filozofii, ako aj otázka zodpovednosti k ľudskej spoločnosti a planéte, ktorá nám umožnila existovať.

Je na každom z nás, aby sme si zodpovedali tieto otázky a vôbec nejde o to, či je to dnes moderné, alebo nemoderné. Možno o dvadsať rokov bude moderné mať v každej domácnosti nukleárny reaktor, aby sme nakŕmili všetky výdobytky modernej éry.

Skryť Vypnúť reklamu

Je veľmi zlým signálom, že sa s niektorými vecami naozaj pohnúť nedá, či už je to pre rôzne -izmy, alebo sú to krajiny a spoločenstvá, ktoré absolútne ignorujú svoje okolie za vidinou seba samých. Žiaľ, je to odkaz pre nás a pre budúce generácie.
Ťažko sa bude pozerať na prírodu, keď z nej ostane vyprahnutý kus ničoty. Principiálne, planéte a vesmíru je to asi jedno, či odtiaľto zmizneme spolu s celou biohmotou. Je to len o nás, o tom, či si dokážeme nastaviť zrkadlo a efektívne zakročiť. Ja pri mnohých realizáciách rozmýšľam práve týmto smerom, je to súčasť mojich projektov.

Pred niekoľkými rokmi som do Austrálie vytvoril sochu Element 0, ktorá priamo rozoberá problém znečistenia oceánov a vôd. Je to kompozícia v tvare vlny, poskladaná z československých kontajnerov na smeti ako jedného z hraničných symbolov odpadu. Pekným príbehom je práve to, že táto socha je permanentnou inštaláciou na jednom z posvätných aborigenských ostrovov.

Skryť Vypnúť reklamu

Odjakživa to u vás vyhrával kov?
Strednú školu som študoval ako kameňosochár. V istom okamihu však pre mňa kameň začal byť posvätný, a to nemyslím cirkevne, ale duchovne. Uvedomil som si, že niečo, čo zreje tisíce a milióny rokov v zemi, my arogantne vydolujeme a hocijaký študent to pokazí.

To je situácia, s ktorou sa neviem vnútorne stotožniť, a vznikol vo mne dištanc a rešpekt ku kameňu. Na druhej strane kameň pre mňa nebol dostačujúci zo stavebno-konštrukčného hľadiska. Potrebujem rýchlo budovať hmotu s možnosťou alternatívneho kroku a pri kameni to do veľkej miery nie je možné.

Už v detstve som bol fascinovaný rôznymi stavebnicami, hotovými prvkami, a tak som začal používať ready made alebo existujúce tvary, ktoré ponuka tento druh matérie. Aj preto prišiel materiál ako oceľ a vôbec kovové materiály.

Skryť Vypnúť reklamu

Je práca s týmto materiálom náročnejšia v sochárskej tvorbe?
Každý materiál si vyžaduje istú remeselnú zručnosť, závisí to od úrovne, na akej ste. Ja som sa časom dostal relatívne veľmi vysoko, čiže pre mňa práca s materiálom, ako je oceľ, nepredstavuje problém alebo limit odkiaľ pokiaľ. Dostal som sa cez remeselnú bariéru až tak ďaleko, že pri uvažovaní o materiáli nemusím odbúravať technologické otázky.

To zrejme dosť uľahčuje prácu.
Jednoznačne. Bez toho sa dá len ťažko tvoriť, inak ste odkázaní na štruktúru okolo seba viac, ako by ste chceli. Nehovorím, že nie som odkázaný vôbec, je veľa profesií, ktoré využívam, ale je pre mňa zbytočné, aby som niektoré technológie vlastnil. Vysoká úroveň remeselnej zručnosti je v každom prípade veľkým bonusom.

Skryť Vypnúť reklamu

Napríklad?
Napríklad laserové rezanie, vodný lúč, 3D frézovanie alebo pieskovanie. Nevidel som dôvod vlastniť tieto technológie. Pre mňa je dôležité neklásť si realizačné hranice. Nelikvidovať a nedeformovať nápad, ideu, predstavu na margo toho, či je to realizovateľné, alebo nie.
Rád pracujem na dvestodesať percent. Vedia to aj moji chalani v ateliéri, klobúk dole pred nimi, lebo mám naozaj famózne poskladaný tím. Vedia, že nepoznám nie a veľmi nerád počujem nie, po tejto stránke som veľmi náročný.

To sa trochu vymyká laickej predstave o umelcovi samotárovi, ktorý si všetko robí sám - najskôr si to vymyslí, potom nakreslí, vymodeluje a nakoniec zhmotní do konečnej predstavy. Ako sa pracuje u sochára?

Na počiatku to bola sólo jazda, one man show, ale ak chcete zvládať masívne objemy ako monumentálnu sochu a veľké projekty, bez kolektívu nemáte šancu. Je jedno, či začínate od skice, alebo modelu, na ktorom pracujete sám, v konečnom dôsledku ste na niekoho odkázaní. Vybaviť, preniesť, staticky prerátať alebo osadiť do betónu je väčšinou tímová práca.

Skryť Vypnúť reklamu

Po určitých negatívnych skúsenostiach som sa rozhodol nespoliehať sa na tím, ktorý nemám overený, a rozhodol som sa poskladať svoj vlastný. Trvalo to veľmi dlho, dokonca roky. Veľa ľudí sa u mňa v ateliéri vystriedalo, veľa ľudí nezvládlo tempo, obetu a situácie, keď neexistuje čas, len zadefinovaný priestor. Citeľne to zasahuje do rodinného a osobného života.

Situácie bývajú obzvlášť pracovne vyhrotené pred výstavami a rôznymi deadlinami, vtedy robíme prakticky nonstop. Minulý rok sme jednu z mojich sôch finišovali posledných 72 hodín bez prestávky, to bolo takmer za hranicami ľudských možností. Je to posúvanie limitov porovnateľné s vrcholovými a extrémnymi športovcami.

Pred niekoľkými rokmi, keď sa začal rozoberať bratislavský Starý most, vznikla iniciatíva na zachovanie časti mostovej konštrukcie. Mala z nej vzniknúť socha - červený trpaslík, ktorá by bola umiestnená na nábreží Dunaja a zrealizovať ste ju mali práve vy. Zatiaľ však nestojí. Čo sa stalo s červeným trpaslíkom?
Je stále v procese. Stále sme v hre, ale celé je to na poli politicko-developerského pingpongu. Bojujeme už šiesty rok. Realizáciou by som to teda nenazval, ešte k nej nedošlo. Je to však jeden z mojich najdlhšie pretrvávajúcich procesov a pokusov o intervenciu do verejného priestoru. Zdĺhavá, i keď sem-tam dosť pitoreskná práca celého tímu chalanov z Euforionu a mňa.

Skryť Vypnúť reklamu

V tomto projekte išlo moje výtvarné ego úplne bokom. V prvom rade ide o to, aby bol zachovaný najväčší konštrukčný prvok mosta. Chceme tak darovať Bratislavčanom, Slovákom, lebo je jedno, či sme z Košíc, alebo z Bratislavy, celkovo ľuďom, kus histórie, kus pamäte mesta.

Je to šesť rokov trvajúci proces, počas ktorého sa snažíme presviedčať kompetentných aj nekompetentných, výtlakových aj nevýtlakových o tom, že by sa bolo dobré postaviť k svojmu mestu a jeho histórii trochu inak.

A na čom to stojí? Na priestore?
Je za tým celý balík anomálií. Miesto, politika, developerské zámery a dnes už nie celkom pálčivá téma toho, ako most zmizol a ako sa v našich zemepisných šírkach narába s dedičstvom, ktoré nepatrí jedincovi, ale celému národu. Chyba nie je v našich prijímačoch, u nás stále projekt červeného trpaslíka žije.

Skryť Vypnúť reklamu

Tým som sa chcela dostať k ďalšej širokej téme a to je socha vo verejnom priestore. Sochy z verejných miest miznú, v tichosti padnú za obeť developerským projektom a pritom nik nepozerá na umeleckú hodnotu týchto diel.
Kedysi tu fungovala „Hlava V“. Bolo zákonom dané, že každý postavený objekt, budovu alebo stavbu musí „skrášliť“ výtvarné dielo, respektíve určité percento financií išlo automaticky na výtvarnú realizáciu. Tento právny predpis zmizol takisto, ako zmizol bývalý režim a odrazu vzniklo absolútne bezvládie, po ktorom mal nastať očakávaný nový úsvit aj v tejto oblasti.

Nestalo sa však nič, akurát zmizol aj vzťah, ktorý sme tu mali k exteriérovej soche. Do veľkej miery síce bola chápaná ako mocenská a politická, ale nebolo to celkom tak. Vtipné je, že dnes je dokonca aj pre mocenský sektor najjednoduchšie natlačiť bilbordy alebo obťažovať ľudí cez médiá.

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledkom amputovanej tradície a nechápania potreby estetizácie sú ulice, námestia a verejný priestor bez umenia, plný vizuálneho smogu. Dokonca bez ohľadu na fakt nedostatočnosti a pamäte miest miznú alebo sa prestavujú či presúvajú už existujúce sochy, reliéfy, inštalácie, fontány a podobne.

Čo sa týka slovenského národa, mám pocit, akoby sme v tejto oblasti boli v role negramotnej, barbarskej hordy, ktorá akoby nevidela vizuálno-edukatívny a kultúrno-profilový význam diel vo verejnom priestore. Jednoducho sme na tom v porovnaní s inými, nielen európskymi štátmi dosť zle.

Na druhej strane sme už boli svedkami aj kadejakých gýčových obludností, ktoré sa postavili, lebo bolo treba minúť európske peniaze.
Čo sa týka artu vo verejnom priestore, som presvedčený, že čím viac ho bude, tým viac divákov si ho nájde. Keď sa pozriete do zahraničia, do vyspelejších krajín, nájdete tam širokospektrálny záber od žánrovej sochy až po vážne realizácie, ktoré si vyhľadá len úzko profilovaný divák.

Skryť Vypnúť reklamu

Nie som vyznávačom vizuálneho rasizmu, som zástancom toho, aby boli ulice pestré od streetartu a infantilných inštalácií až po naozaj vážne intervencie. Ale súhlasím s tým, že nie je vhodné, aby sa preferovali prejavy, ktoré by nemali mať vážnosť. Predovšetkým si asi netreba zamieňať komerčno-reklamné aktivity za seriózne intervencie.

A ako to zmeniť?
Možno by sme mali skúsiť nejaký „experiment“, ktorého výsledkom by mentalita slovenského národa poskočila malým evolučným krokom vpred. Ale teraz vážne, myslím si, že by sme si mali začať viac vážiť vlastnú históriu a seba samých, aby sa to opäť neskončilo iba pri pseudonárodnostných otázkach a lacných reklamných ťahoch. Je to otázka smerom k developerom, politickému sektoru, ale aj obyčajnému človeku, prečo sa nereflektuje kultúrno a to, kto sme, dostatočne pestro.

Asi nám na to stačí folklór.
Folklór je fajn. Postoj k folklóru ako k národnému dedičstvu je pekným dôkazom toho, ako poukazujeme a sme pyšní na našu históriu. Žiaľ, iné druhy v oblasti kultúry značne a často terorizujeme.

Profil
Ľubo Mikle (1982) vyštudoval sochu, objekt a inštaláciu u Juraja Meliša na Vysokej škole výtvarných umení. Tvorí prevažne sochy, zvukové objekty a inštalácie. V tvorbe spája prvky recyklácie s industriálnymi motívmi, deštrukciu s transformáciou a konštrukciou. Jeho sochy majú monumentálnu mierku, žije a tvorí v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  3. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  5. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  6. Mecom ide na zelenú
  7. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  8. Marrákeš je červená perla Maroka
  9. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  10. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  1. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  2. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  3. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  4. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  5. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  6. Viac ihrísk aj bylinkových záhrad vo vašom okolí.
  7. Plánujete kúpu nehnuteľnosti ? Správajte sa ako investor
  8. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  9. Union prichádza s novinkami pre diabetológov
  10. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 7 800
  2. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 4 331
  3. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 021
  4. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 3 762
  5. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 593
  6. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 3 584
  7. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 2 602
  8. Marrákeš je červená perla Maroka 2 330
  9. Mecom ide na zelenú 2 271
  10. Poisťovne pod značkou Union prichádzajú na prvú pobočku pošty 1 134
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vojenský stan pred nemocnicou v Kežmarku, ktorý slúži na triáž pacientov a zdravotníckeho personálu.

Poľné nemocnice sa zatiaľ nezriaďujú.


5 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Prečo sa debata o obrannej dohode tak zvrhla?


a 2 ďalší 2 h

Blogy SME

  1. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  2. Adriana Boysová: Kultúra zomrela! Nech žije kultúra!
  3. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  4. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  6. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  7. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  8. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  1. Pavel Macko: Vodka a cigary? 13 096
  2. Michal Porubän: Tak si tu žijeme - poslanec Blaha je zaočkovaný a Žilinka nechce zverejniť zmluvu čo podpísal v Rusku :) 5 985
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 5 534
  4. Tereza Krajčová: Anglický denník: 21. Posledné razy, ktoré mi zlomili srdce 4 571
  5. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 4 534
  6. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta? 4 329
  7. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: V roku 2022 pôjdu do dôchodku tisícky ľudí. Ste pripravené a pripravení? 4 212
  8. Vanda Tuchyňová: Primátor chce ukázať rešpekt a silu, Žilinu však obracia smerom k Jánovi Slotovi ! 3 867
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  5. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Zatvoriť reklamu