SME
Štvrtok, 27. január, 2022 | Meniny má Bohuš

150 rokov Viedenskej opery

Viedenčanom sa budova opery nepáčila

Viedenská operaViedenská opera (Zdroj: Foto - WIEN.INFO)

„Idem do mesta,“ povie Viedenčan, nachádzajúci sa mimo Ringstrasse, ale vnútri Viedne, a mieni tým, že ide do 1. bezirku. „Ako to?“ čuduje sa cudzinec, keďže sa v meste už vlastne nachádza… Tento zvyk sa zrejme zachoval z čias, keď návšteva vnútorného mesta bola spojená s „prekročením hraníc“.

Je to moja vôľa

V stredoveku obkolesoval mesto múr, ktorý postavili v 13. storočí Babenbergovci. Pozdĺž hradieb sa rozprestierala strategická voľná plocha široká tristo metrov, tzv. glacis. Zabezpečovala voľný výhľad, aby bolo možné ihneď spozorovať blížiaceho sa nepriateľa. Mestské opevnenie sa síce osvedčilo pri obliehaní Viedne Turkami, no postupne strácalo význam.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Vianoce 25. decembra 1857 prekvapili noviny Wiener Zeitung svojich čitateľov listom od samotného cisára, ktorý sa začínal známou vetou: „Es ist meine Wille...“ (Je to moja vôľa). Cisár informoval o plánoch rozvoja mesta – o zámeroch zrúcať nepotrebné hradby a okolie prebudovať na parádnu ulicu, akú už dávno mali Paríž či Barcelona! Od začiatku projektu Ringstrasse bolo stanovené, čo sa tu má postaviť: opera, ríšsky archív, knižnica, úrad mestského veliteľstva, múzeá a galérie pre imperiálne zbierky, obytné a nájomné domy, záhrady a parky.

Ponorená škatuľa

Prepychovú okružnú triedu Ringstrasse, ktorú dnes mnohí označujú za najkrajší bulvár na svete, slávnostne otvorili v roku 1865. Prvou verejnou budovou na nej postavenou sa stala opera. Na jej výstavbu vypísali architektonickú súťaž, v ktorej zvíťazil návrh dvoch domácich architektov Eduarda van der Nüll a a August a Sicard a v štýle francúzskej neorenesancie. Nová budova začala svoju históriu písať 25. mája 1869 premiérou Mozartovej opery Don Giovanni, na ktorej sa osobne zúčastnil cisár František Jozef I. so svojou krásnou Sissi. Ani jeden z architektov sa však premiéry nedožil.

Skryť Vypnúť reklamu

Viedenčanom sa budova opery nepáčila, pretože dostatočne nevynikala jej monumentálnosť a dôstojnosť. Na základe počiatočných chýb v plánoch výstavby musela byť výšková úroveň Ringstrasse zdvihnutá, v dôsledku čoho opera vyzerala ako „versunkene Kiste“ (ponorená škatuľa), ako hovorili domáci. Dokonca aj cisár sa vyjadril, že opera je zasadená nejako hlboko.

Eduard van der Nüll tieto posmešky nevydržal a spáchal samovraždu. Jeho kolega August Sicard zomrel o dva mesiace neskôr na tuberkulózu. Cisára vraj architektova samovražda tak šokovala, že odvtedy sa o každom novom umeleckom fenoméne vyjadroval stereotypne: „Bolo to pekné, veľmi ma to potešilo...“

Ob yvatelia hlavného mesta monarchie si časom zvykli, opera si postupne budovala svoje renomé. Najväčší rozkvet zaznamenala pod vedením Gustava Mahlera v rokoch 1897 – 1907, keď sa v súbore vymenila generácia spevákov a Mahler zaviedol rôzne praktické reformy. Počas druhej svetovej vojny, hoci sa inde bojovalo, vo viedenskej opere sa ešte stále spievalo. Posledné predstavenie pred divadelnou prestávkou – Wagnerova opera Súmrak bohov sa hralo 30. júna 1944. Nikto vtedy netušil, že scénická poznámka v jej závere o tom, ako sa sála bohov rozpadá v ohnivých plameňoch, symbolicky predznačí ďalší osud tejto historickej budovy.

Skryť Vypnúť reklamu

Pád a znovuzrodenie opery

Nová divadelná sezóna sa už neotvorila, minister propagandy Joseph Goebbels nechal po lete zavrieť všetky divadlá na území ríše. To však ešte nebol koniec. Dvanásteho marca 1945 americké letectvo počas náletu, ktorý mal pôvodne smerovať na rafinérie vo Floridsdorfe, zasiahlo budovu opery. Ostala iba jej predná časť, ktorá bola už predtým z bezpečnostných dôvodov zamurovaná. Zachoval sa tak len hlavný vchod, vestibul, schodisko, cisársky salónik a lodžia s freskami Moritza von Schwinda, ktoré znázorňujú výjavy z Mozartovej Čarovnej flauty. Ďalšie časti budovy, hľadisko, scénu, kulisy, dekorácie aj kostýmy zničil požiar.

Po skončení vojny sa viedli dlhé diskusie, či ťažko poškodenú stavbu zbúrať, alebo zrekonštruovať. Napokon sa predsa len presadila rekonštrukcia do podoby blízkej pôvodnému stavu. Tóny klasickej hudby, konkrétne z opery Fidelio od Ludwiga van Beethovena, sa po dlhoročnej prestávke opäť rozozvučali 5. novembra 1955, len pár mesiacov po tom, ako bola podpísaná štátna zmluva o nezávislosti Rakúska, a tak sa aj takto symbolicky zavŕšil proces obnovy suverenity krajiny.

Skryť Vypnúť reklamu

V nasledujúcom roku prebral vedenie Štátnej opery Herbert von Karajan, ktorý nielenže presadil princíp uvádzania opier v originálnom jazyku, ale tiež začal angažovať najlepších operných spevákov a speváčky zo zahraničia, čím viedenská opera postupne nadobudla medzinárodný charakter.

Do dnešných čias na jej doskách účinkovali a stále účinkujú tie najslávnejšie operné hviezdy, ako napríklad Mária Callas, Luciano Pavarotti, Plácido Domingo či Anna Netrebko alebo dirigenti Rafael Kubelík, Igor Stravinskij alebo Leonard Bernstein. Niekoľkokrát tu dirigoval dokonca aj Giuseppe Verdi. Nás môže tešiť, že medzi svetoznámymi osobnosťami sa zaskveli aj slovenské mená ako Lucia Poppová, Peter Dvorský či Edita Gruberová. A medzi prvými sólistami baletu v súčasnosti tiež hviezdia umelci zo Slovenska – Nina Poláková a Roman Lazik.

Skryť Vypnúť reklamu

Štátna opera dnes

Viedenčania možno ani netušia, že ich opera patrí k najrušnejším inštitúciám v meste. Počas desiatich mesiacov v roku sa tu odohrá okolo 250 predstavení, pričom každý večer je na programe niečo iné. To znamená, že hneď po predstavení sa musí začať rozoberať scéna, aby sa mohli postaviť kulisy pre predpoludňajšiu skúšku, a keď sa tieto rozoberú, začne sa javisko pripravovať na večerné predstavenie! Okrem toho prebiehajú skúšky na vedľajších pódiách, baletky trénujú vo svojich cvičebniach, inde zas prebieha kasting a ďalší personál pripravuje kostýmy, masky… A v pivnici sa dokonca vyrába ľad, ktorý sa používa na ochladzovanie priestorov počas letných horúčav!

Veľkou výzvou pre technikov je aj príprava prestížneho Operného plesu, ktorý sa každý rok koná v posledný štvrtok pred začiatkom veľkonočného pôstu. Celé hľadisko v prízemí sa musí rozobrať a ukryť do priestoru pod ním.Viedenskú štátnu operu navštívi ročne šesťstotisíc divákov, pričom obsadenosť miest dosahuje každý rok až 97 percent. Okrem toho u ž po niekoľko rokov je na bočnej strane budovy smerom ku Kärtnerstrasse pripevnená veľkoplošná obrazovka, na ktorej sa v máji až septembri po večeroch premieta okolo 50 operných titulov a dvadsať baletov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na oslavu 150. výročia sa vedenie Štátnej opery dôkladne pripravuje. Chystá sa vydanie viacerých špeciálnych publikácií, odborné sympózium, ako aj dve výstavy – v Múzeu divadla (Theatermuseum) bude ústrednou témou balet a v samotnej budove opery budú vystavené rôzne originálne dokumenty, dobové fotografie a iné exponáty dokumentujúce jej dlhú históriu.

Oslavy vyvrcholia 25. mája – na počesť dátumu uvedenia prvej premiéry. Doobeda to bude slávnostné matiné, na ktorom budú ocenení najvýznamnejší umelci, a večer opera Richarda Straussa Žena bez tieňa, ktorá tu bola prvýkrát uvedená pred sto rokmi, teda v roku 1919, keď Richard Strauss pôsobil vo funkcii riaditeľa viedenskej opery.

Súčasný riaditeľ Dominique Meyer síce vraj nie je fanúšikom jubileí, ale zároveň dodáva, že toto je niečo, čo sa musí veľkolepo osláviť. A oslavy nemajú byť len pre vybraných dvetisíc hostí, ktorí sa zmestia do hľadiska. Opera vždy bola pre ľudí, a preto aj oslavy budú pre široké publikum. Prvýkrát v histórii zažiadalo vedenie opery o uzavretie Ringu, aby sa v nedeľu 26. mája mohli oslavy presunúť na Námestie Herberta von Karajana. V otvorenom priestore v susedstve budovy Štátnej opery nekonvenčným spôsobom vystúpia speváci stáleho súboru, ale aj hostia, orchester a zbor. O prekvapenia je vraj postarané.

Skryť Vypnúť reklamu

Kultúrny život

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  2. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  3. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  4. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  7. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  8. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  10. Mecom ide na zelenú
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  3. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  4. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  7. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  8. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  9. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  10. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 8 772
  2. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 711
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 598
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 579
  5. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 434
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 2 782
  7. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 586
  8. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 2 581
  9. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 2 501
  10. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 2 397
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nad štvrtou dávkou zatiaľ neuvažujeme.


a 1 ďalší 2 h
Ivan Korčok počas mimoriadneho zasadnutia Zahraničného výboru NR SR.

Prípadné vyslanie posíl aj na Slovensko je zatiaľ v rovine úvah.


TASR 4 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Básnik Krasko a Groeblová
  2. Adriana Boysová: Kultúra zomrela! Nech žije kultúra!
  3. Milan Buno: 7 knižných tipov: Sex bez ľudí... ako zvládať stres...a hrozí nám apokalypsa?
  4. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  5. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  6. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  7. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  8. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 11 564
  2. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 6 118
  3. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 003
  4. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: V roku 2022 pôjdu do dôchodku tisícky ľudí. Ste pripravené a pripravení? 4 027
  5. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 4 000
  6. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 3 992
  7. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 3 857
  8. Věra Tepličková: Čo dôležité sme sa dnes v jednej z diskusných relácií dozvedeli? 2 794
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Zatvoriť reklamu