BRATISLAVA. Málokto si pri čítaní kníh zahraničných umelcov uvedomuje, akú veľkú silu má prekladateľ.
Nesmie sa báť z úcty k slávnejším, a zároveň musí zostať verný pôvodnému výkladu.
VLADISLAV GÁLIS porozprával denníku SME o tom, aké ťažké je prekladať Terryho Pratchetta, ktorý si vymyslel samostatný svet s vlastnými pravidlami.
Takisto hovorí, že Plochozem nebola vymyslená preto, aby ľudia verili konšpiráciám a sám Terry Practhett bojoval proti hlúposti.
Ako by ste priblížili Plochozem niekomu, kto o nej ešte nepočul alebo počul, ale ešte nečítal príbehy Terryho Pratchetta?
V skratke, Plochozem je séria príbehov odohrávajúcich na plochej planéte, ktorú obývajú ľudia aj rôzne fantastické bytosti od výmyslu sveta. Je to vtipné, dobrodružné a duchaplné čítanie pre veľkých aj malých, ktoré nás núti zamyslieť sa nad svetom, v ktorom žijeme. Nie je to čisté fantasy. Skôr kríženec pre priaznivcov inteligentnej literatúry.
Prečo sa potom súčasné konšpiračné teórie inšpirovali práve Plochozemou?
Ja dúfam, že čitatelia Terryho Pratchetta sú natoľko inteligentní, že neveria takýmto hlúpostiam. Ale súčasný rozmach rôznych konšpiračných teórií je fascinujúca téma.
Niekedy mám pocit, že realita je ešte šialenejšia ako fikcia. Mimochodom, Terry Pratchett bol tvrdý racionalista a často si bral na mušku ľudskú schopnosť veriť každému bludu.
V čom sú konšpirácie zaujímavá téma? Veď sú škodlivé.
Mňa fascinuje aj odvrátená stránka ľudstva. A je poučné hľadať príčiny popularity konšpirácií, lebo z rovnakej mentality vychádza napríklad aj úspech rôznych extrémistických politických hnutí.
“Úprimne ľutujem každého, kto číta len jeden druh literatúry alebo kto počúva len jeden hudobný žáner. Na to je život príliš krátky.
„
Prikláňam sa k názoru, že za konšpiráciami je pocit straty pevného bodu v živote, zmätok z plurality názorov, neschopnosť kritického myslenia a selekcie.
Možno som naivný, ale verím, že kvalitná literatúra prispieva k tomu, aby bol človek voči podobným tendenciám odolnejší.
Čo vás upútalo na svete Terryho Pratchetta?
Je toho veľmi veľa. Na Terrym Pratchettovi si cením zmysel pre humor, hravosť, schopnosť spájať nespojiteľné, umenie vystihnúť rôzne ľudské slabosti aj silné stránky.
V ktorej postave to pre vás najviac vystihol?
Asi najsympatickejší mi je čarodejník Vetroplaš. Možno preto, že to nie je jednoznačne kladná postava – tie bývajú často nudné.
Je to lenivec a babrák, ktorý mi pripomenul schlemielov z jidiš literatúry, ale neraz sa voľky-nevoľky stáva hrdinom.
Postava Vetroplaša nám pripomína, že niekedy jednoducho musíme prekonať strach a vzoprieť sa zlu, že aj malý človek môže dokázať veľké veci.
