Nemecký brankár naučil Britov, ako prestať nenávidieť nacistov. Bol to príbeh hodný Spielberga

Príbeh podľa skutočných udalostí o tom, ako sa elitný nacistický vojak stal oslavovaným britským futbalistom a dotiahol to až na Rad britského impéria – to znie priam ako námet filmu Stevena Spielberga.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Za bývalého nacistu v anglickom tíme sa postavil židovský rabín Čítajte 

Alebo Quentina Tarantina. V réžii nemeckého filmára Marcusa H. Rosenmüllera sa pretavil na žánrovú zábavu v štýle športovej drámy s melodaramtickým nádychom.

Osudy Bernharda Carla Trautmanna sú autentické a v našich končinách osviežujúco neznáme.

Zajatý nemecký vojak, ktorý sa vypracoval na jedného z najlepších brankárov svojich čias, mohol v totalitnom Československu slúžiť nanajvýš ako dôkaz propagandy o brataní sa nemeckého nacizmu s britským imperializmom.

Pravda bola, samozrejme, úplne opačná.

Bert Trautmann sa bolestivo vyrovnával so svojou vojnovou minulosťou – aj nevídaným nasadením a obetavosťou v športe – a svojim novým spoluobčanom pomohol zbaviť sa vojnovej nenávisti.

Nepriateľ v bránke

Počas druhej svetovej vojny spojenci museli presvedčiť svojich obyvateľov o tom, že Nemci sú nepriatelia, netvori a nezaslúžia si zľutovanie, ale zničenie za každú cenu.

Po skončení vojny nebola potrebná len denacifikácia Nemecka, ale (aspoň v západných demokraciách) aj postupné, no nevyhnutné menenie obrazu úhlavného nepriateľa na spojenca.

Filmový Brankár sa zameral najmä na to.

S nebývalou otvorenosťou zobrazuje neidylické pomery v britských zajateckých táboroch a odmietavý, nepriateľský až pohŕdavý postoj prostých Britov k nemeckým zajatcom, no najmä premenu spoločenského ovzdušia.

Komplikovaným prerodom prechádza nielen titulná postava, ale i šmelinár a tréner lokálneho futbalového družstva Jack Friar.

Ak by jeho manšaft opäť utrpel debakel, prišiel by o lukratívny biznis, a tak podplatí veliteľa zajateckého tábora škatuľou cigár, aby mu na dôležitý zápas požičal nadaného Berta.

Nezostane len pri jedinom zápase a po čase o zázračného brankára prejaví záujem tím Manchester City. To už však je z Jackovej dcéry Margaret čerstvá pani Trautmannová.

I vďaka jej ráznosti, odvahe a výrečnosti sa klub nováčika nevzdá, keď vysvitne, že bol elitným výsadkárom a má viacero nemeckých vyznamenaní vrátane Železného kríža. A on sa mu odmení fenomenálnymi výkonmi.

David Kross vo filme Brankár. (zdroj: FILM EUROPE)

Hra na istotu

Britskí a nemeckí tvorcovia hrajú na istotu a výdatne čerpajú z bezodnej studnice klišé hollywoodskych zajateckých i športových drám.

Neriskovali ani vtedy, keď hlavnú rolu pririekli Davidovi Krossovi. Trautmann je do istej miery protipólom jeho Michaela z oscarovej Predčitateľky, ale typovo z neho pramení.

Škótke Freyi Mavor v úlohe Margaret by možno celkom stačila fyzická krása, no modelka a herečka svoju postavu obdarila i náznakom autentického charakteru. Podobne ako veterán John Henshaw ako jej otec.

Napokon to nie je cynický bezohľadný obchodník, ale tolerantný milujúci otec a chápavý svokor. Až je škoda, že sa z príbehu vytratí.

Dramatické, tragické Trautmannove osudy filmári spracovali s riadnou dávkou remeselnej zručnosti, no vyzdvihli ich metaforickú silu a ponúkli zábavný pohľad na málo známu kapitolu britských dejín.

S využitím osvedčených postupov filmovej zábavy ohľaduplne diváka vedú za ruku a servírujú mu v správnych chvíľach optimálne predvarené emócie. Neobyčajný osud ozajstného človeka však stvárnili tou najobyčajnejšou filmovou rečou bez originality a novátorstva.