Divácku súťaž na festivale v Karlových Varoch ovládol nový film HELENY TŘEŠTÍKOVEJ Forman vs. Forman. Jeho priemerná známka je 1,1.
Česká režisérka predstavila Miloša Formana ako politického človeka, ktorý celé svoje dielo postavil na slobode. Ukradnutej aj vybojovanej.

Popritom však špecialistka na časozberné dokumenty a čerstvá členka americkej filmovej akadémie nepoprela, že niekoľko desaťročí pracovali na sérii Manželské etudy.
Aj o ňom by sa dala jedna nakrútiť, a nebol by to veľmi šťastný film.
Pretože najslávnejší český režisér obetoval svojej výnimočnej kariére úplne všetko.
Keď ste prišli na FAMU, vnímali študentky Formana aj ako zaujímavého muža?
Bol to pekný, charizmatický chlap, to bolo jasné. Ženám sa páčil a mužov tým hneval, aj to bolo jasné. Ale nemala som to overené z vlastnej skúsenosti. Keď som prišla na FAMU, bol už emigrant.
Živého som ho stretla až pred desiatimi rokmi v New Yorku.
Pritom som ho zaznamenala už ako žiačka v základnej škole. Videla som jeho prvé filmy a ohromne ma nadchli. Nefabulujem, verte mi, mám to zapísané aj v denníku. Mala som trinásť rokov a hoci to vtedy bola chiméra, rozhodla som sa vďaka nemu, že raz pôjdem študovať film.
Vo všetkých filmoch, v ktorých kedy vystupoval, pôsobí Forman ako nadšený, radostný človek. Detstvo mal nesmierne ťažké - trápil sa niečím aj v neskoršom veku?
Ak sa vám zdalo, že sa už ničím netrápil a nič si nepripúšťal, bolo to preto, že takú masku nosil. Od desiatich rokov, keď mu zomreli rodičia, sa cítil ako outsider. A s tým outsiderstvom musel celý život bojovať.
O čosi neskôr sa dokonca dozvedel, že jeho otec nebol jeho biologickým otcom a že ten biologický, hoci ešte žije, ho nechce. To muselo byť strašné. Miloš Forman nemal rodinu, nikdy nemal domov, bol to večný bezdomovec.
Až pomerne neskoro sa cítil byť doma, keď mal druhú ženu a deti, dovtedy v ňom boli veľké smútky a tiesne.
Už jednu ženu a deti mal, ale opustil ich. Aj vy vo filme naznačujete, že manželstvo vtedy obetoval kariére.
Áno, bolo to tak. Nechcela som tento moment nejako akcentovať, ale verila som, že si to ľudia všimnú. Opustil ženu s malými deťmi, odišiel do Spojených štátov a nevidel ich osem rokov. Prvýkrát sa s nimi stretol až na Oscaroch (v roku 1976, pozn. red). Myslím si, že toto by žena neurobila.
Bolo to bezcitné od neho? Len to stroho okomentoval, že s Věrou Křesadlovou mu to veľmi neklapalo...
... a že ona sa v Paríži cítila sama a on dostal ponuku nakrútiť film. A tak teda šiel. Áno, bolo to bezcitné. Predpokladám však, že aj to vychádzalo z jeho detstva.
Nemal rodinu, bol solitér, po svete sa pohyboval s kufrom.