Najpolitickejší z komiksových filmov. Aký je nový Spider-Man

BRATISLAVA. Jedným z najbizarnejších filmových zážitkov všetkých čias asi už navždy zostane scéna z nového komiksového superhrdinského veľkofilmu Spider-Man: Ďaleko od domova.

Peter Parker so spolužiakmi a pedagógmi sú na výlete v Európe. Z Benátok do Prahy sa vezú luxusným autobusom po uzulinkých kľukatých rakúskych horských cestách.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Zloduch rozbieha svoj diabolský plán, smrteľné drony sa blížia, Peter zúfalo dumá ako vyznať lásku milovanej spolužiačke – a do toho znie pieseň Marcely Laiferovej Slnko z roku 1973!

Svet podľa amerického šoubiznisu

V znamení podobne bláznivého bizáru sa nesie celý film. Napätie, pátos ani akcia nie sú prvoradé, ba ani podstatné. Dominuje humor, sebairónia a blasfemická bláznivosť.

Zhadzuje z piedestálu nielen komiksových superhrdinov, ale i hollywoodsku filmovú komerciu a popkultúru ako takú.

Neodohráva sa v našom svete, ale tentoraz ani v komiksovom univerze vydavateľstva Marvel.

Súvisiaci článok V stávke je láska za pár hodín. Film Aj Slnko je hviezda je romantická rozprávka Čítajte 

Dejiskom je groteskne deformovaný svet, ako ho vidí a zobrazuje americký šoubiznis. Benátky v ňom predstavujú celé Taliansko, sú zároveň Rímom i Florenciou.

Rakúsko je divoká zaostalá horská krajina a v pražských pivárňach vysedávajú krojované dievčatá.

Takýto posmech z tupého amerického egocentrizmu sme dávno nezažili – a sotva by ho niekto čakal od hollywoodskeho superhrdinského filmu, ktorý sa skutočne dostal poriadne ďaleko od domova jednoduchých instantných citov a ideí v podobe plagátových hesiel.

S vizuálnym štýlom, ktorý určite ocenia fanúšikovia Wesa Andersona.

Najpolitickejší komiksový film

Sympaticky aktuálna je zápletka, ironicky komentujúca dobu postfaktickú, keď prestávame byť schopní oddeliť pravdu od lži, nevieme odhaľovať mystifikácie a nezáleží nám na tom, čo je skutočnosť a čo výmysel, ilúzia, hoax, fake news.

Z cudzích dimenzií k nám prenikli záhadné agresívne bytosti Elementálovia, ale našťastie aj hrdinský bojovník proti nim Mysterio, nový záchranca, Avenger, konečne dôstojný nástupca Iron-Mana. Alebo nie?

Dôležitá nie je pravda, ale to, čomu ľudia veria. A keď sú základné istoty, osnovné skutočnosti, základy vnímania reality otrasené, spochybnené, naštrbené, nie je ťažké presvedčiť ľudí prakticky o čomkoľvek, ľubovoľne s nimi manipulovať.

Napriek bláznivosti, a možno aj vďaka nej, je nový Spider-Man azda najpolitickejším z komiksových filmov.

Súčasnosť komentuje presvedčivejšie, angažovanejšie a aktuálnejšie, ako väčšina artových snímok. A, samozrejme, aj zábavnejšie.

Preto neprekvapí, že potitulkové scény sú až dve – a každá demaskuje ďalšiu vrstvu ilúzií, takže po zhasnutí premietačky už vonkoncom netušíme, na čom sme.

Nový Spider-Man je najpolitickejším komiksovým filmom (zdroj: Itafilm)

Superhrdinovia a deti hamburgerov

Čo zostane, keď odhliadneme od bizarností aj od politiky?

Zopár veľkolepých digitálne animovaných akčných baletov, niekoľko súbojov zámerne zveličených ad absurdum. A mládežnícky humor na úrovní umravnených Prci, prci, prcičiek.

Stredoškoláci, ktorými na spôsob seriálov z Disney Channel zmietajú hormóny, komickí dospeláci, večne pochybujúci strémovaný detinský Parker, pomaly sa rozbiehajúci príbeh dlhý viac než dve hodiny, na počudovanie plný kŕčovitých zvratov, vzpierajúcich sa svojej vlastnej logike.

Spider-Man: Ďaleko od domova je totiž predovšetkým osviežujúca letná vizuálna chuťovka, ktorú nemožno konzumovať po kúskoch, aby sa neroztopila, nezhorkla.

Treba ju zhltnúť naraz, všetko to trpké, sladké i štipľavé, mrazivé i horúce v jednom súste. Nešpekulovať, neuvažovať, užívať si.

Alebo slovami božskej Marcely: Vie páliť, vie sa smiať/vie páliť, vie rásť/nie je to púpava, nie je to mráz/vie páliť, vie sa smiať/Ó-lala!

Hodnotenie redakcie: 4 hviezdičky z 5