Tá najväčšia sála mu niekoľko minút tieskala po stojačky. Slovenský režisér MARKO ŠKOP priniesol na festival v Karlových Varov film Nech je svetlo, silnú drámu otca, ktorému sa z rúk vymyká výchova syna.
Kým on pracuje v Nemecku, z jeho dospievajúceho syna sa stáva branec.
Milan Ondrík zaň v sobotu večer získal cenu pre najlepšieho herca.
"Som zvedavý, ako naň zareaguje cirkev," hovorí Marko Škop. Pretože ani ona ona nie je v tomto filme bez viny. Tak ako nie je bez viny polícia, výchova bez lásky a naša túžba fackovať niekoho alebo cítiť sa oceňovaný.
S filmom ste sa presne trafili do spoločenskej nálady, hoci vznikať musel skôr, ako téma brancov ovládla naše debaty. Čím si vtedy vynútila vašu pozornosť?
Najprv som uvažoval nad témou rodiny a chladnej výchovy. Respektíve, správnej výchovy. Vymodeloval som si vtipného veselého človeka, dobráka, ktorý by sa niekedy až rozkrájal, aby si ho iní všimli - práve preto, že v detstve dostal málo rodičovskej pozornosti.
Myslel som si, že budem rozprávať o tom, ako sa snaží svoje deti vychovať inak, ale nerobí to dobre.
No popritom som stále vnímal, čo sa deje v spoločnosti. Začali sa šíriť správy o mládežníckych polovojenských skupinách a zdalo sa mi, že aj to by stálo za autorský komentár.
Čo presne pre vás znamená chladná výchova?
Málo lásky. Ľubomír Paulovič, ktorý hrá otca hlavného hrdinu, vo filme prehovára v zmysle: deti by mali poslúchať a robiť. Je zrejmé, že svojmu synovi nikdy nevedel povedať ľúbim ťa a dodnes to nevie prejaviť.
Pôsobenie brancov sa týka najmä mladých ľudí. Prečo ste do popredia dali otca, ktorý má takého tínedžera doma?
Práve preto, že mi šlo o výchovu. Každé malé dieťa sa od narodenia pýta mamy a otca: Čo odo mňa chceš? Čo ty odo mňa vlastne chceš? Aj keď tú otázku ešte ani nevie vysloviť.
Dieťa chce, aby ten pocit všeobjímajúcej celistvosti, ktorý zažilo na začiatku života možno v ideálnom stave ešte v maminom brušku, trval večne. No postupne zisťuje, že aj mama aj otec túžia aj po niečom inom. Majú svoj, iný svet, do ktorého už úplne nezapadá. Nie je celkom v centre.
Vtedy je kľúčové, ako táto separácia prebehne. Pri chladnej výchove, keď je rodič nevšímavý a veci rieši hlavne krikom alebo možno ešte horšie nevšímavou ignoráciou, dieťa trpí a nesie sa to s tým človekom celý život.
Marko Škop pri nakrúcaní filmu Nech je svetlo. (zdroj: Igor Vodrážka)Čo vidia mladí ľudia v brancoch? Autoritu, ktorá im doma chýba?
V mnohých konkrétnych prípadoch to tak môže byť. Keď vyrastáme, hľadáme si svoju identitu.
