BRATISLAVA. Je vtipný, miestami cynický. Hovorí, že sa občas svojimi vlastnosťami inšpiruje aj pri vývoji postáv z úspešných historických románov, ktoré píše.
JURAJ ČERVENÁK nie je neznáme meno len slovenskému čitateľovi, ale ani českému, ruskému či poľskému alebo anglickému.
Autor fantasy príbehov s inšpiráciou v dejinách získal prestížne žánrové ocenenie Cena fantázie.
V rozhovore pre denník SME nehovorí len o svojej novinke Les prízrakov, ale aj o tom, ako v sebe už dekádu udržiava motiváciu. Taktiež popiera, že sa na Slovensku nedá zarobiť písaním. Hovorí, že treba len vytrvať.
Každý profil vás predstavuje ako profesionálneho spisovateľa. Čo to znamená?
Zrejme tým myslia to, že sa písaním živím. Ale áno, keďže je spisovateľstvo moja obživa, mal by som v ňom byť profesionál.
Predstava umelca, ktorý vlastne nič nemusí, je dokonale slobodný a iba čaká na kopnutie múzy, je smiešne zastaralá. Aj pri písaní kníh je potrebná disciplína, ako v každej inej práci.
Hovoríte, že nemáte rád, keď si začínajúci autor nedokáže načítať základné diela v žánri, v ktorom píše. Nie je to ale lepšie? Aspoň sa vyhne kopírovaniu klasikov.
Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by sa žánrová literatúra dala písať bez toho, že by autor poznal aspoň základné diela dotyčného žánru a ovládal jeho postupy, vrátane nejakých schém a klišé.
Ako môže detektívku napísať človek, ktorý nikdy žiadnu detektívku nečítal alebo nevidel? Sčítanosť, samozrejme, naprieč rôznymi žánrami, je základný predpoklad spisovateľa.
Myslíte si, že sa písanie dá aj naučiť?
Do istej miery áno, ja sám sa stále učím, hľadám novšie, lepšie postupy. Ale bez dávky istého základného talentu, schopnosti rozprávať príbehy sa môže človek učiť, koľko chce, spisovateľ z neho nebude.
Ak by ste mali vytvoriť vzorec, ktorý ste uplatnili pri písaní kníh, ako by vyzeral?
Najprv si vyberám dobu a prostredie – musia ma niečím zaujať. Podľa nich si vytvorím hrdinu alebo hrdinov a až nakoniec začnem do vytvorených súvislostí splietať príbeh.
