BRATISLAVA. Kto sa v rodine Bergmanovcov pocikal, musel celý deň nosiť červenú sukničku. Bez ohľadu na to, či to bol chlapec alebo dievča. Bol to taký menší psychický trest, rodičia si mysleli, že milý, neškodný. Na zasmiatie.
Okrem toho mali premyslené a prepracované aj také, ktoré mali deti vystrašiť a prevychovať.
Ingmar, z ktorého sa neskôr stal svetoznámy a legendárny režisér, zhodnotil, že on z troch súrodencov skončil najlepšie. Sestra sa stiahla do seba, brat celý život rebeloval aj bez príčiny - a on sa naučil klamať.
Doma u Bergmanovcov sa aj o malom dieťati hovorilo ako o zločincovi, keď urobilo niečo zlé. Základom výchovy bol zločin a trest, chlad a strach. S rituálnymi kontúrami.
S previnilcom sa nikto nemohol rozprávať, až kým sa nepristúpilo k fyzickému výprasku.
Trest bol menší ako poníženie
Sám si musel doniesť praker a vankúšik.
