Ravelovo Boléro majstrovské dielo pod vplyvom nervovej choroby

Paríž 27. januára (TASR) - Posledným kompozíciám francúzskeho skladateľa Maurica Ravela (1875-1937) dominovala pravá polovica mozgu. Pre svoju pokročilú demenciu pracoval Ravel v tomto období prevažne s orchestrálnymi tónmi. K tomuto záveru prišli talianski a francúzski vedci.

Posledné roky Ravelovho života ovplyvnilo ochorenie mozgu, ktoré obmedzilo jeho pohyblivosť a vyjadrovacie schopnosti. Jeho skladateľské schopnosti a tvorivosť zostali síce zachované, ale nedarilo sa mu ich transformovať do nôt.

O pôvode Ravelovho ochorenia sa neustále špekuluje. Napríklad časté opakovanie hlavného motívu v najznámejšom diele Boléro sa vydávalo za dôkaz Alzheimerovej choroby.

V periodiku European Journal of Neurology však s týmto názorom nesúhlasí tím vedcov okolo Francoisa Bollera z Centra Paula Broca v Paríži. Keď sa objavili prvé symptómy, mal Ravel iba 52 rokov. Aj neskôr boli jeho sociálne schopnosti v poriadku. Na základe analýz dobových dokumentov si Boller myslí, že skladateľ trpel primárnou progresívnou afáziou (afázia je neschopnosť hovoriť) v kombinácii s kortikobazálnou degeneráciou.

"Máme závažné dôvody domnievať sa, že táto choroba postihla v prvom rade ľavú polovicu mozgu," tvrdia vedci. V Bolére a v Klavírnom koncerte pre ľavú ruku použil Ravel veľa farieb tónov. Len v Bolére je viac ako 25 rôznych odtieňov, ktoré sú vyzdvihnuté rôznymi akordmi a inštrumentáciou. Ravel možno nebol schopný vymyslieť komplexné témy, preto viac používal farby tónov, ktoré sú záležitosťou pravej polovice mozgu.

Viaceré prípady dokazujú, že hudobný talent nesúvisí iba s jednou oblasťou mozgu. Mnohí umelci mohli tvoriť aj napriek problémom s rečou. "Nanešťastie to nebol Ravelov prípad," konštatoval Boller.