BRATISLAVA. Pred časom sa Simpsonovcom venovali aj americkí filozofi.
Niekoľko vysokoškolských profesorov analyzovalo správanie rodiny, ktorá napriek svojim obmedzeným materiálnym i duchovným možnostiam úspešne prekonáva katastrofu za katastrofou.
A snažili sa jej spôsob života ukotviť myšlienkovo a svetonázorovo. Podrobne prechádzali scénami a dialógmi a pripodobňovali ich filozofickým smerom.
V knihe The Simpsons and Philosophy z roku 2001 citovali napríklad Homerovho syna Barta: "Ja som to nespravil. Nikto ma nevidel, a neexistuje žiadny spôsob, ako by ste mi to mohli prišiť.“
To akoby vraj nemecký filozof Nietzsche len inými slovami rozvíjal svoju teóriu: "Neexistujú činy, len ich interpretácie."
Podobnosti našli aj so Sartrom, Heideggerom, Kantom či Marxom. Simpsonovci, napriek svojej zrejmej nezaraditeľnosti, boli vtedy na vrchole.
Infarkt a prasknutý mechúr nie sú smiešne
Dnes jeden z jeho tvorcov, scenárista Mike Reiss, priznáva, že veľmi často počúva na sitcom sťažnosti. Simpsonovci vraj už nie sú to, čo kedysi. Neháda sa, že to tak nie je, ale v knihe Springfield Confidential uvádza dôvody, prečo sa to stalo.
Pripomína napríklad, že ich séria príbehov nerešpektuje čas. Rodina zo Springfieldu nestarne, aj po 30 sezónach majú všetci rovnaký vek.
