Alexander Ahndoril a Alexandra Coelho Ahndorilová sú skutočné mená manželskej dvojice, ktorá oslovila fanúšikov krimi žánru románmi fiktívneho autora, ukrytého pod pseudonymom Lars Kepler.
Po štrnástich rokoch manželského života a samostatnej tvorby sa rozhodli písať spolu – a mnohí čitatelia sú im za to vďační.
Predtým, ako ste vytvorili Larsa Keplera, každý z vás písal samostatné knižky. Čo vás viedlo k tomu, že ste začali písať spolu? Mali ste za sebou asi štrnásť rokov manželstva, malo to vplyv na vaše rozhodnutie?
Alexander Ahndoril (ďalej A): V podstate sme začali spolu písať preto, že sme písať spolu chceli. Spisovateľské povolanie je veľmi osamelé, uprostred písania nemôžete hovoriť o tom, nad čím práve rozmýšľate, o svojom príbehu, napriek tomu, že ním stále žijete, máte ho v hlave.
Ja som napríklad písal jednu knihu sedem až deväť rokov a to bolo sedem až deväť rokov nášho manželstva, keď som nemohol hovoriť o svojej práci, o svojich myšlienkach. Toto zažije v podstate každý spisovateľ.
Má napríklad napísaných sto strán rukopisu, ide so svojím priateľom na pivo, porozpráva mu o tomto príbehu, a keď chce na druhý deň pokračovať v písaní, zistí, že jeho príbeh zomrel. Musí tieto strany vymazať, lebo ich už povedal.
Takúto chybu urobí spisovateľ iba raz v živote. Naučí sa, že počas písania musí mlčať. My sme však nechceli byť takíto osamelí, chceli sme robiť veci spolu a vedeli sme, že musíme nájsť spôsob ako spolupracovať.
Pôvodne, keď vznikal Lars Kepler, chceli ste, aby vaša identita ostala utajená. Napriek tomu už po prvej knihe Hypnotizér vás odhalili, nie je to teda príbeh Eleny Ferranteovej napríklad. Čo ste stratili a čo získali tým odhalením?
Alexandra Coelho Ahndorilová (ďalej C): Naozaj, vo Švédsku sa to tajomstvo stalo veľkou vecou, nastal pohon za tým, kto sa skrýva za menom Kepler, miestami to bolo až bizarné a agresívne. Naozaj sme sa v tom čase veľmi báli. Až som si hovorila, či je to zločin mať umelecké meno.
A: Mysleli sme si totiž, že náš úspech závisí aj od toho, aby sme ostali v utajení, aby knihy hovorili samy za seba.
C: Teraz, pri spätnom pohľade, vnímame ako to najlepšie, čo sa nám mohlo stať, že naša identita bola odhalená. Keď sme sa rozhodovali, že napíšeme knihu pod pseudonymom, netušili sme, že sa kniha predá do toľkých krajín, a mysleli sme, že takto oddelíme naše samostatné autorské štýly.
Zistili sme však, že sme získali úžasné možnosti v rámci kreativity, že môžeme cestovať, stretávať sa s čitateľmi a novinármi a dokonca robiť spoločne aj potrebné rešeršovanie k rukopisom.
Kým vyšiel váš prvý spoločný román Hypnotizér, napísali ste viacero úspešných kníh. Alexander napísal deväť románov, dvadsať divadelných hier a jedno operné libreto. Alexandra dovtedy vydala tri historické romány. Nepociťujete istú stratu, že ste sa zamerali na žáner krimi a odstrihli ste sa od svojej autorskej minulosti?
