Nový krimipríbeh slovenského autora sa strašidelne podobá na realitu.
Pichnutie do osieho hniezda
Viliam Šimunek má už svoj debut za sebou. Pred štyrmi rokmi zaujal prvým kriminálnym príbehom Dávne hriechy. Hneď na začiatku svojho písania dal najavo, že sa nevyhýba vážnejším spoločenským súvislostiam.
Pri vyšetrovaní vraždy psychiatra v Dávnych hriechoch sa kriminalista konfrontuje s obdobím kolektivizácie, násilného odoberania pôdy, štátneho teroru, ale aj s reštitúciami a drsnými spoločenskými pohybmi po Nežnej revolúcii.
Viliam Šimunek: Padni komu padni (Marenčin PT 2019) (zdroj: Archív SME)Šimunek vo svojom debute realisticky sprostredkoval dedinské prostredie kdesi na strednom Slovensku aj s typickými postavami, ktoré do takého mikrosveta patria.
Druhý Šimunkov príbeh sa priblížil k smutnej realite oveľa dramatickejšie. Zavraždeným je novinár. Hoci je jeho smrť v policajnom spise uzavretá ako samovražda, manželka novinára Kamila Krausa tomuto záveru neverí. Požiada o prešetrenie súkromného detektíva Martina Blaha, bývalého policajta.
Spočiatku to nevyzerá na veľké prekvapenia. Blaho sa musí konfrontovať s pochybným podnikateľom, ktorý Krausovi údajne požičal veľké peniaze. To sa už začína podobať na povestné pichnutie do osieho hniezda.
Po objavení profesionálneho odpočúvacieho zariadenia v dome novinára a zavraždení šéfa firmy, ktorá odpočúvanie objavila, sa okolo Blaha začína nebezpečný pohyb.
Súkromný detektív dokonca sám skončí v policajnej cele podozrivý z vraždy. Musí odhaliť, kto naňho narafičil túto pascu, a objaviť materiály, ktoré novinára stáli život.
Krátky pocit víťazstva
Nasleduje brodenie sa v bahne moci, korupcie a zločinom či pochybnými záujmami zašpinených štátnych inštitúcií. Paralely so slovenskou neliterárnou realitou gradujú – žiaľ, vo veľmi škaredom vykonaní.
V tejto detektívke aj mimo nej ide vždy o to isté. Ekonomicko-politická moc môže prísť o zábrany. Ak ignoruje zákony a dobré mravy, stáva sa nebezpečnou. Tí, ktorí sa ju snažia kontrolovať, riskujú. Niekedy až v tej najhraničnejšej podobe.
Obdobia, v ktorých odchádzajú staré režimy a prichádzajú nové, sú skvelou príležitosťou pre všetkých grázlov. Vedia využiť spoločenský chaos a chýbajúce pravidlá.
Začínajú diktovať vlastné hrubé spôsoby, na ktoré si ostatní vraj musia zvyknúť. Lebo také sú časy. Darí sa iba bezohľadným.
Odhalenie podvodníkov, vrahov alebo akýchkoľvek iných páchateľov vyzerá na víťazstvo. Víťazný pocit však trvá krátko, násilníci už chystajú nové stratégie, ktorými sa chcú poistiť pre budúcnosť.
Šimunekovi nechýba talent. Píše sebavedome, otvára zaujímavé prekvapenia a vie príbeh vygradovať do dramatického záveru. Ak bude chcieť v budúcnosti znovu reflektovať slovenskú realitu, má o materiál na ďalšie detektívne príbehy postarané.
