Vyštudoval architektúru, lebo ho bavilo kreslenie. Do lona mu neskôr spadla príležitosť zastrešovať vizuálnu identitu druhého najväčšieho festivalu na Slovensku.
PALKO BARTOŠ vo svojich tridsiatich rokoch síce zanechal prácu na Grape, no stále mu zostáva veľa ďalších činností a paradoxne aj energie.
Je jednou z mála výnimiek v teórii odborníkov, že súčasní mladí ľudia vyhorievajú veľmi skoro.
Okrem grafickej práce sa venuje vlastnému vizuálnemu umeniu, ktoré prvýkrát predviedol počas výstavy Krása a špina v priestoroch štúdia Bless. Vedie ho s renomovaným fotografom a režisérom Lousym Auberom.
Popritom patrí s Viktorom Blahom a Michalom Macom medzi zakladateľov značky Bratiska - tričiek s názvami mestských častí. Vo voľnom čase ešte na instagrame mapuje modernú slangovú kultúru.
Denníku SME opísal, aké je to byť pri začiatkoch inovatívneho festivalu. Povedal aj, či si myslí, že ho ľudia berú vážne, ak sa dáva oslovovať zdrobnelinou, a tiež, ako vníma rozdiel medzi inšpiráciou a krádežou v umení.
Kedy prišla prvá spolupráca s festivalom Grape?
Bol to pre mňa veľký zlom. Bolo to v roku 2010, mal som 21 rokov a žiadne skúsenosti ani zázemie.
Grape nebol taký veľký. Ďuro (Juraj Podmanický, spoluorganizátor festivalu, pozn. red.) tiež chodil na architektúru a spoznali sme sa na jednej bytovej párty.
Hovoril mi, že chce mať kreslený vizuál, lebo ten predtým síce nebol zlý, no chcel to osviežiť.
Nechal som všetko, čo bolo treba do školy, a pracoval som na tomto za úplnú almužnu. Bolo im to asi jedno, lebo ušetrili, keďže to robil študent a oni tiež nemali peniaze.
Bol som rád, lebo to bola pre mňa veľká zákazka.
Ako vyzeral ten zlom? Bez prestávky vám zvonil telefón?
(smiech) Vôbec nie. Skončil festival a rozmýšľali, či nejdeme spolu pracovať na ďalšom.
Keď som vizuál vtedy uplynulého ročníka zverejnil online, ozvali sa ďalší potenciálni klienti, ale žiadna revolúcia to nebola.
Avšak, aj vďaka takejto veľkej referencii ma možno prijali na VŠVU. Pravdepodobne si povedali, že asi nie som úplne od veci; že sa niečo pošťastilo a dá sa so mnou niečo urobiť.
Škoda, že som tam vydržal iba jeden semester. Vtipné bolo, že pri prvej práci na Grape som si prvýkrát pýtal aj peniaze za svoju tvorbu.
“Uznanie v komunite je príjemné a určite pomáha v ďalšej práci. Je psychicky dôležité mať pocit odmeny, a to v rôznych smeroch.
„
Koľko?
To nemôžem povedať, ale bolo to veľmi málo. Pamätám sa, že sme mali stretnutie ohľadom peňazí, pričom ani nebolo dohodnuté dopredu. Práca bola v plnom prúde a my sme sa až neskôr rozprávali o financiách. Povedal som si, že si musím nejako vypýtať peniaze. Bol som veľmi nervózny.
Veď ste sa išli pýtať kamarátov.
Ale boli starší a bol som nervózny. Neviem prečo.
Neverili ste, že vaša práca si zaslúži finančné ohodnotenie?
Neveril, lebo dovtedy som robil iba za pár eur. Ani som nemal poňatia, koľko si vôbec vypýtať. Bál som sa vôbec si vypýtať peniaze, priznávam.
Povedal som konkrétnu sumu a Ďuro sa začal smiať, že mu odľahlo, bál sa, koľko si vypýtam. Takto si vravím, dokelu, určite som si vypýtal málo.
Odvtedy pošlem cenovú ponuku vždy mailom. Keď klient nič nepovie alebo povie v poriadku, viem, že je to málo a mohol som si vypýtať viac. Toto som však asi nemal hovoriť, teraz mi všetci budú stále hovoriť, že som poslal veľa. (Smiech)
Nechcem vyznieť materialisticky, ale peniaze sú dôležité najmä preto, že dovoľujú robiť veci kvalitnejšie. Dodávajú viac slobody a voľnosti.
Na rovinu, zarábate teraz lepšie ako iní tridsiatnici vo vašom okolí?
Je veľmi ťažké určiť, koľko zarábam. Nie je to o tom, že chodím do práce a na konci mesiaca mi príde mzda očistená od dane a odvodov.
Zarobím istú sumu peňazí za rok, z ktorej veľa ide na chod štúdia, kde pracujem, techniku a pod. Človek si ani nevie predstaviť, čo všetko môže byť nákladom.
Kedy ste si povedali, že ste prekonali určitú kariérnu a finančne bezpečnú métu?
Neviem, či som ju vôbec prekročil. (úsmev) Záleží, s čím sa človek porovnáva.
Ste súčasťou festivalového tímu?
Dôležité je povedať, že ja už nerobím grafickú identitu festivalu Grape. Robil som posledné vstupenky a presne som hovoril Ďurovi, že to ľudia takto budú vnímať.
Už dva roky vôbec nepracujem na Grape. Pomáham im a konzultujem. Je desaťročné výročie Grapeu a dohodli sme sa, že pri tejto príležitosti urobím lístky s mojím kamarátom, ktorý s nimi pracuje teraz.
Za prácu pre Grape máte aj Strieborný klinec. Aké je vyhrať takúto cenu len tak?
Super. Som rád, že si mám čo dať do životopisu. Netvrdím, že je to potrebné na predanie sa, ale pomáha to. To, že niekto tvorí desať rokov, znie sucho. Tak to je.
Nemala by práve vaša práca hovoriť za seba bez potreby ocenenia?
Jasné, poznám množstvo ľudí bez ocenení a robia dobrú prácu. Ale na druhej strane, určite som odvtedy zdvihol ceny.
Pomohlo vám to utvrdiť sa v tom, že si môžete vypýtať viac?
Áno, a takto ľudia tie sumy aj ľahšie akceptujú.
Hádam sa nemusíme rozprávať o tom, že pozitívna reklama dvíha ceny. Vyhral som však len raz a aj to strieborný, sú tam ľudia, ktorí majú desiatky klincov.
Už som sa potom ani neprihlasoval, lebo som si nemyslel, že vyhrám.
Aj prihlásenie Grapu potlačili viac chalani. Je to dobrá reklama aj pre festival.
Je to až také dôležité?
Uznanie v komunite je príjemné a určite pomáha v ďalšej práci. Je psychicky dôležité mať pocit odmeny, a to v rôznych smeroch.
Dostal som sa ešte aj do európskej súťaže s rovnakým dielom a keď sa zostavoval rebríček agentúr, skončil som na siedmom mieste, hoci som bol jednotlivec.
Bolo to zvláštne. Zrazu mi písali veľké firmy, nech idem do tendra, aj keď bolo jasné, že ich nevyhrám.
Neovplyvnili ocenenia vašu tvorbu? Predsa len ste si už nemohli len tak kresliť.
Ja som na tých Grapoch odpracoval nepomerne viac práce, než to bolo finančne ohodnotené, nebudeme si klamať. Nadrel som sa, išiel som ďalej, ako bolo treba.
Chcel som dokázať sám sebe, že to viem urobiť dobre. Ostatné veci som neodflákal, urobil som ich, ako si to vyžadovali, ale nie s takým nasadením.
Začali mi prichádzať komerčnejšie zákazky a uvedomil som si, že dokážem získať oveľa väčšie finančné ohodnotenie za prácu, ktorej neobetujem tak veľa času.
Pri Grape bolo výzvou urobiť ho každý rok inak, ale trendy a moderné. Na iných zákazkách možno človek pracuje mesiac, urobí to čo najlepšie, ako vie, odovzdá a je to vybavené.
Na svojej stránke uvádzate v súvislosti s Grapom, že máte rád, keď je vizuál riešený mimo klasických metód. Čo to znamená?
Bavilo ma robiť vizuály každý rok inak. Raz bol celý kreslený, inokedy bol fyzický, keď sme urobili formu, aby sme mohli spraviť ľadové písmená. Tretí sme pracovali s novými technológiami umenia a dizajnu. Experimentovať som začal až od roku 2014, keď som bol v celom tvorivom procese viac ponorený.
Prečo je vaším umeleckým menom Palko Bartoš?
