SME
Piatok, 22. november, 2019 | Meniny má Cecília
O KNIHÁCH

Zuzana Belková: Rozhlasová hra je autonómny žáner s výraznými benefitmi

O Festivale Rozhlasovej hry

Zuzana BelkováZuzana Belková(Zdroj: FOTO - Youtube)

RTVS a Trnavský samosprávny kraj pripravujú na 10. až 12. júna Festival rozhlasovej hry 2019. Odborná porota v zložení Juraj Bielik, režisér a umelecký šéf trnavského Divadla Jána Palárika, teatrológovia Nadežda Lindovská a Miron Pukan, šéfrežisér Českého rozhlasu Aleš Vrzák a spisovateľ a dramatik Pavel Rankov, predseda poroty, vybrali do užšieho kola dvadsať rozhlasových hier v dvoch kategóriách – nad 30 minút a do 30 minút. O projekte sa zhovárame s vedúcou odboru literárno-dramatickej výroby Slovenského rozhlasu Zuzanou Belkovou.

Článok pokračuje pod video reklamou

História festivalu rozhlasových hier siaha až k prvému festivalu slovenskej pôvodnej rozhlasovej hry v apríli 1969 na Táľoch. Čo sa dialo v tomto období z hľadiska súťaží rozhlasových hier?
Súťažilo sa vždy, zavčasu sa ustálila dvojročná periodicita, ale súťaž nemôžeme vnímať kontinuálne s naším aktuálnym podujatím. Súťažné podujatia hosťovali v Piešťanoch a Bojniciach. Ďalšia výrazná zmena nastala v roku 2007, keď sa festival presídlil do budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave a k u kategóriám pôvodnej rozhlasovej hry a rozprávkovej hry pribudli rozhlasový dokument a rozhlasová dramatizácia, adaptácia a preklad.

Dvadsiaty ročník Festivalu pôvodnej rozhlasovej tvorby dostal prívlastok prvý. Na rozdiel od predchádzajúcich devätnástich ročníkov bol prezentovaný ako modernejší a otvorený aj iným licencovaným rádiám, produkčným spoločnostiam a nahrávacím štúdiám. Otázkou zostáva, či sa pôvodnej rozhlasovej dramatickej tvorbe umeleckého charakteru vôbec nejaké rádio venuje v takom rozsahu a kvalite ako Slovenský rozhlas, a teda, či mala deklarovaná otvorenosť opodstatnenie. Rádio Devín je v súčasnosti jediná programová služba, ktorá sa systematicky venuje produkcii premiérových rozhlasových hier.

Úplne koncentrovane povedané, pôjde o festival rozhlasových hier Rádia Devín?
Nie je náhodou, že hlavným partnerom súťaže je Rádio Devín. S výnimkou Vraždy na Níle, exkluzívne premiérovanej v Rádiu Slovensko, tvoria kolekciu súťažných hier z obdobia medzi júlom 2017 a januárom 2019 výlučne hry uvedené vo vysielaní Rádia Devín.

Čo očakávate od tohto a zrejme aj ďalších ročníkov festivalu?
Očakávame, že úspešne nastavíme štandardy pre ďalší ročník bienále. Nebojíme sa, že by nejestvovalo publikum rozhlasovej hry, jej poslucháči tu boli vždy a vyhľadávali ju bez ohľadu na to, ako migrovala v rámci ponuky rozhlasových služieb. Prečo však to publikum nerozšíriť?

A možno by stálo zato zlepšiť aj náš pocit, že hoci je rozhlasová hra žánrom so stabilnou poslucháčskou základňou, istý čas nebola na primeranom mieste v rebríčku priorít pri prezentácii rozhlasovej produkcie. Filmové alebo divadelné festivaly sú, prirodzene, spektakulárnejšie a venuje sa im viac pozornosti. Niežeby sme závideli, ale rozhlasová hra je autonómny žáner s výraznými benefitmi v čase, keď sa kladie dôraz na vizuál a silu rôznorodých vnemov.

Rozhlasová hra ako niečo limitované silou slova a zvuku môže byť zaujímavou protiváhou a očarujúcim spestrením. Festivalom chceme dať najavo, že na našej platforme vznikajú celkom zaujímavé produkty.

Už ste spomínali istú redukciu vnemov poslucháča rozhlasovej hry na slovo a zvuk – ak si spomenieme na dramatický vývoj filmu, napríklad po Jurskom parku, odkedy bolo všetko možné – ako sa vyvíja rozhlasová hra z hľadiska neskutočne akcelerovaného technologického pokroku?
Možno sa kladie väčší dôraz na obsah, na slovo, zároveň je práca so zvukom čoraz sofistikovanejšia. V súčasnosti zvukovým majstrom nejde o hyperrealistickú vernosť, aby zvuky zneli doslovne, ide skôr o koncept, o to, ako si režisér a zvukový dizajnér vystavajú rozhlasovú hru ako originálny svet s vlastnými pravidlami pre každý titul. Ponúka to viac možností na súzvuk s textom. Aj preto máme v portfóliu súťažných titulov toľko adaptácií. Naše hry aj v minulosti do značnej miery súviseli s literatúrou, s myšlienkovou stránkou.

Ako je na tom z tohto hľadiska súčasný festival? Dominujú literárne predlohy?
Užší výber hier vo finálových desiatkach oboch kategórií je veľmi rôznorodý. Nájdeme tam hry, ktoré nadväzujú na najlepšie tradície prepracovaných detailov a veľkých zvukových scén, ale aj oveľa komornejšie tituly s iným druhom výpovednej hodnoty. V súčasnosti v Slovenskom rozhlase nejestvuje jediná prevládajúca estetika, jediný kánon a jediný tvorivý úzus. Obyčajný poslucháč má možno zafixovanú veľkú éru výpravného Pána prsteňov – to je len jeden z prúdov a my dnes volíme aj inak koncipované tituly s inými realizačnými možnosťami.

Dá sa teda hovoriť o súčasných trendoch modernej rozhlasovej hry či dramatizácii literárnych diel?
Naša produkcia zrejme korešponduje so zahraničnou a s jej najnovšími trendmi. Usudzujeme tak z toho, že naše hry sa pravidelne umiestňujú v užších výberoch na medzinárodných festivaloch - či už na Grand Prix Nova (momentálne tam uspela dramatizácia Ťažkého Divého Adama) alebo Prix Italia či na Prix Europe v Berlíne, najprogresívnejšom z obsadzovaných festivalov.

Máme dramaturgov (napríklad Ján Šimko), zvukových majstrov (napríklad Dušan Kozák) či režisérov (napríklad Laco Kerata alebo Adam Hanuljak), ktorí sú v kontakte s trendmi s vyššou mierou experimentu. V jednej línii našej dramaturgie sa čoraz viac prelínajú druhy umenia a pracuje sa s hudbou, v druhej prevláda systematická práca s literatúrou.

O akú literatúru je najväčší záujem? Ako obstoja domáci autori?
Bodujeme napríklad klasikou, excelentne to robí v cykle Naša zabudnutá klasika jeho autor Peter Pavlac a tiež dramaturgička Michaela Materáková. Ide o moderné interpretácie klasických diel slovenskej literatúry.

Čo znamená moderná interpretácia?
Nemusí ísť o násilnú adaptáciu s nejakým moderným prvkom. Sú zachované reálie a jazyk predlohy, skôr ide o hľadanie podprahových asociácií medzi situáciami, ktoré spracúva klasika, a niečím, čo vnímame ako bytostne aktuálne my dnes. Z tohto cyklu sa do užšieho výberu dostali napríklad Terézia Vansová alebo Boleslav Bratislavský, teda medzivojnová literatúra, ktorá má čo povedať aj v súčasnosti.

Naša zabudnutá klasika má dva aspekty – ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov, ale aj vytvoriť „akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym“.

Festivalové rozhlasové hry ste rozdelili do dvoch kategórií – do 30 minút a nad 30 minút. Má toto rozhranie aj nejaký hlbší, tvorivý, kompozičný či iný význam?
Je to skôr pragmatické delenie - museli sme nájsť niečo, čo aspoň čiastočne odlíši hry, v ktorých môže byť vytvorená väčšia epická šírka, od tých, ktoré sú už od počiatku formulované ako miniatúry a cesta k pointe musí byť rýchlejšia a dôraznejšia. Pragmatické je to i preto, lebo delenie vychádza aj z formátov v našej vysielacej štruktúre.

Hry v Našej zabudnutej klasike sú väčšinou tridsaťminútovky rovnako ako hry cyklu Ako to bolo ďalej z banskobystrického štúdia. Sú to moderné dopovedania ikonických diel svetovej literatúry – v tomto ročníku sa v užšom výbere umiestnili napríklad Ján Mikuš so spracovaním Fausta alebo dve hry Tomáša Hučka. Prispieval aj Peter Krištúfek, ktorého vôbec posledným dielom bola rozhlasová hra z tohto cyklu.

Sú niektorí autori, ktorých diela sa dramatizujú viac, a iných menej.
Áno, niektoré diela majú väčší potenciál, iné menší. Našou ambíciou je oslovovať aj autorov pôvodných textov, nielen dramatizátorov. Zatiaľ sa nám príliš nedarí, lebo slovenskí spisovatelia sa neveľmi ochotne dajú nahovoriť na zmenu média, na to, aby vytvorili text primárne určený na rozhlasové spracovanie. Samozrejme, nevzdávame sa.

Rozhlasová hra má k literatúre veľmi blízko. To, ako my koncipujeme dramaturgický plán, závisí aj od predstáv Rádia Devín, primárneho vysielateľa našich diel. Nezávisí len od našich ideálnych predstáv, ale aj od potrieb reagovať na aktuálne udalosti či významné výročia. V roku 2020 sa bude veľa hovoriť o stom výročí vzniku Slovenského národného divadla. O fenoméne divadla isto prehovoria aj naše budúce rozhlasové hry.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Viac ako vzdelanie
  2. Trnavská univerzita v Trnave
  3. Vysoká škola múzických umení v Bratislave
  4. CUPRA si podmanila parížske nebo
  5. Predražené zamestnanecké systémy? Mýtus!
  6. Dvadsaťdva hotelov a destinácií, kam za romantikou a teplom
  7. Vyberte si z ponuky Black Friday, ktorý trvá až dva týždne
  8. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  9. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  10. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  1. Viac ako vzdelanie
  2. Predražené zamestnanecké systémy? Mýtus!
  3. Dvadsaťdva hotelov a destinácií, kam za romantikou a teplom
  4. Vysoká škola múzických umení v Bratislave
  5. Trnavská univerzita v Trnave
  6. CUPRA si podmanila parížske nebo
  7. Radšej škola ako metla
  8. Prečo študovať techniku na Slovensku?
  9. Zažite svoj vlastný úspech
  10. EkF TUKE – výzva pre tvoju budúcnosť
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 12 786
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 12 670
  3. Tipy na lyžovačku v Rakúsku 7 889
  4. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 7 131
  5. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich 6 954
  6. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť 6 938
  7. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 6 000
  8. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 5 178
  9. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 4 985
  10. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí... 4 322

Téma: O knihách


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

Môžu zmeniť výsledky volieb. Prieskumy pred voľbami zažívajú hodinu pravdy

Prečítajte si, ako sa orientovať v údajoch agentúr.

V roku 2012 agentúra MVK namerala Smeru v deň volieb o 7,1 percenta hlasov menej, než reálne získal.
Podcast Dobré Ráno
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Čo hovoria a čo nehovoria prieskumy

Že informácie ovplyvňujú správanie voličov, nie je žiadna chyba.

Peter Tkačenko
Adèle Haenel (vpravo) a Noémie Merlant vo filme Portrét ženy v plameňoch.