Možno je to náhoda, možno podvedomé rozhodnutie vydavateľov a možno premyslený systém – podobne ako vlani aj v tomto roku sa krátko pred dovolenkovým obdobím objavujú na knižnom trhu čerešničky na detektívnej torte so šľahačkou. Čo môže v letných horúčavách potešiť viac ako mrazivá detektívka? (Ešte kvalitný špionážny triler, ale veď aj v júli vyjdeme – a ponuka tohto žánru je tiež bohatá.)
Podobnosť zrejme nie náhodná
Vlani fanúšikovia/fajnšmekri tohto žánru privítali Dve tváre pravdy od Michaela Connellyho,Katharinin kód od Jorna Liera Horsta a Selfies od Jussiho Adlera Olsena. V týchto týždňoch je detektívna ponuka podobná – len Jussiho Adlera Olsena nahradil Jo Nesbo s ďalšími osudmi Harryho Hola a už „z prvej“ možno povedať, že sa Nesbo odrazil od dna a vrátil na pozície, kde bol taký oceňovaný. Domáce najčítanejšie špičky Dominik Dán a Juraj Červenák tiež nastupujú v tomto období proti silnej zahraničnej konkurencii (stredovekú detektívku z okolia Trutnova si podrobnejšie všimneme v ďalšom čísle - a Juraja Thala si už konečne musím prečítať, referencie má dobré).
A Kali Bagala začal vydávať Súborné dielo Kornela Földváriho, takže tí, čo zvyknú nesmelo čítať detektívky ako podradný žáner, prípadne ich pred okolím utajujú v nepriesvitnom obale, si môžu po prečítaní Výstrelu v zrkadle či knihe O detektívke spokojne odfúknuť, lebo guru žánrovej literatúry rehabilituje jej čítanie spôsobom nanajvýš zrozumiteľným a presvedčivým.
(zdroj: Archív SME)
Dedkovia s mladíckymi výkonmi
Možno je to náhoda, ale podobne ako vo filme, kde sa zvyšuje frekvencia filmov s výrazne starším hereckým obsadením, lebo aj starnúce superhviezdy sú ešte stále zárukou kvalitnej snímky a ziskov (De Niro, Al Pacino, Morgan Freeman, Robert Redford, John Malkovich, Meryl Streep, Cate Blanchet...), silné pozície si udržiavajú aj starnúci detektívi – ani Harry Hole, ani Harry Bosch, ani Wiliam Wisting nepatria k najmladším a na fyzicky náročné výkony a kaskadérske schopnosti musia ich čitatelia rezignovať – tieto „deficity“ sú však bohato vykompenzované schopnosťou dedukcie, skladania nepatrných náznakov, odhaľovania utajovaných motívov a v neposlednom rade aj skúsenosťami a pamäťou – niekedy totiž ani netreba vymýšľať krkolomné scenáre a tabuľky, občas si stačí spomenúť či objaviť podobnosti s inými prípadmi.
Aj fantázia páchateľov má svoje limity a dokonalý zločin sa zrejme podarí uskutočniť len zriedkavo – niekedy je to len otázka času a vedeckého pokroku, keď sa z indícií stávajú dôkazy (z tohto hľadiska ponúka najviac čitateľských podnetov Kathy Reichs a doteraz do slovenského jazyka neprekladané príbehy Lincolna Rhyma od Jefferyho Deavera).
2 x Harry a Wiliam
Vráťme sa však ku spomínanej trojici nestorov detektívky (Kathy Reichs a Robert van Gulik prídu na rad tiež niekedy neskôr, zaslúžia si osobitnú zmienku pre svoju zjavnú odlišnosť). Michael Connelly splnil svoj zámer, avizovaný v rozhovore pre čitateľov Magazínu o knihách, a v románe Tichá noc (Slovart 2019) spojil osudy dvoch dovtedy autonómnych postáv Harryho Boscha a Renée Ballardovej. Táto novovzniknutá kombinácia dvoch výrazne odlišných postáv a postupov a preferencií dodala románu úplne nový uhol (niečo podobné, ako keď sa v niektorých uplynulých textoch stretli Harry Bosch a jeho nevlastný brat Mickey Haller).
Sujet románu sa rozširuje, dej nie je postavený dominantne iba na Harrym Boschovi a možno sa nazdávať, že v niektorom z ďalších textov objaví Michael Connely aj erotiku (tak nám aspoň vlani v rozhovore odpovedal na otázku, prečo je v jeho knihách tak málo sexu: „ Píšem o nemilosrdných literárnych postavách. Chcem napríklad Boscha priamočiaro nasmerovať proti zločincom. Sex vtedy pôsobí ako druhoradý alebo odvádza pozornosť od hlavnej dejovej línie. Ale práve som dopísal knihu, ktorá obsahuje dve sexuálne scény. Zatiaľ môj rekord!“) A že to medzi Harrym a Renée predsa len trochu iskrí, sa nedá nevidieť.
(zdroj: Archív SME)Podobne ako Harry Bosch aj Wiliam Wisting sa venuje starým, nevyriešeným a odloženým prípadom – Horst preto vytvoril celý rad Odložených prípadov inšpektora Wistinga. Tentoraz má Wisting v románe Zadná izba (Premedia 2019) vyriešiť záhadu 80 miliónov korún nájdených po smrti bývalého ministra zahraničných vecí Bernharda Clausena v zadnej izbe jeho chaty. Horst sa aj v tejto sérii úplne v duchu predchádzajúcich románov dôsledne pridržiava svojho poznania bývalého vyšetrovateľa, neulietava k typickým severským štandardom (rozorvaný vyšetrovateľ, napätie vygradované na ťažko uveriteľné maximum) a ponúka typický anglosaský detektívkový model v škandinávskych podmienkach. Škoda, že televízny seriál Wisting nedosahuje úroveň konkurenčného seriálu Bosch.
Po shakespearovskej odbočke (Macbeth, Práh 2018), ktorá sa Nesbovi nie celkom vydarila, sa autor, ktorý po Stiegovi Larssonovi vyoral hlboké brázdy severskej krimi aj na slovenskom knižnom trhu, vrátil ku kultovej postave Harryho Hola a vďakabohu, vrátil sa poučený Macbethom aj slabšími dielmi holovskej série. Nôž (Ikar 2019) je príbeh, v ktorom konečne tak výrazne nedominujú psychické traumy, hoci sú úplne pochopiteľne prítomné, viac naozaj nemôžem prezradiť, ale kľúčovú rolu hrajú Harryho investigatívne schopnosti a briskný um, ktorým sa tak odlišuje či prevyšuje svojich kolegov.
Keďže kniha sa len dostáva na trh, nie je možné ani vhodné spoilerovať čokoľvek z príbehu – na tomto mieste sa však dá konštatovať, že zápletka je bravúrne vystavaná, že záhada je rafinovane naznačená, a že záver bude ďalším prelomom v Harryho vyšetrovateľských aktivitách – z istého principiálneho hľadiska sa prelomí aj morálny suterén, Nesbov fanúšik však autorovo riešenie s istou dávkou cynizmu pravdepodobne akceptuje. Navyše, komplikovaný prepletenec intímnych aj profesijných vzťahov signalizuje, že Nesbo s Harrym Holom v žiadnom prípade nekončí. A v knihe Nôž presvedčivo naznačil, akými cestami by sa mal uberať, aby jeho vklad do severskej krimi bol naďalej podnetný a aj očakávaný.
(zdroj: Archív SME)Neustále ataky na vrchol
Fanúšik zelenej knižnice, odchovaný postupne Sherlockom Holmesom, Herculom Poirotom, Stevom Carellom, Philom Marlowom, Nerom Wolfom, Perrym Masonom a pod., má aj vďaka spomínanej trojici Connelly, Horst, Nesbo (plus dvaja či traja, či piati podobní prítomní na našom trhu) dostatok kontinuálneho čítania, nadväzujúceho na klasiku krimižánru – dúfajúc, že tento žáner sa ešte dlho bude pohybovať vo vrcholových pozíciách kvalitnej literatúry.
