SME
Nedeľa, 25. august, 2019 | Meniny má Ľudovít
KULTÚRNY ŽIVOT

Fenomén: ĽSNS

Silné postavenie pravicového extrému

(Zdroj: FOTO SME - Jozef Jakubčo )

V nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu získala Ľudová strana Naše Slovensko dvanásť percent hlasov, dvoch europoslancov a pozíciu tretej najsilnejšej strany. Ďalší dôkaz, že napriek rôznym kampaniam, kritike, dokonca pokusu (pravda, neúspešnému) postaviť túto stranu mimo zákona, jej podpora neklesá a jej legitimita sa stáva bežnou súčasťou politickej každodennosti. Čo s tým? Kde je tá sľubovaná hrádza proti extrémizmu?

Kto sú voliči?
Je známe, že vo voľbách 2016 pomohli kotlebovcom do parlamentu najmä mladí voliči. O vekovej štruktúre voličov v eurovoľbách nemáme zatiaľ presnejšie informácie. Pretrvávajúce silné postavenie pravicového extrému medzi mladými však jasne ukázali simulované študentské voľby.

Článok pokračuje pod video reklamou

Medzi tínedžermi (nie všetci zúčastnení boli už aj oprávnenými voličmi) by dokonca extrémisti vyhrali - svoj hlas by im odovzdalo šestnásť percent študentov. Deliacou líniou medzi mladými podporujúcimi ĽSNS a proeurópsku koalíciu PS - Spolu, ktorá bola druhá, je vzdelanie, respektíve navštevovaná škola. Kým študenti na stredných odborných a inak špecializovaných školách inklinovali k ĽSNS, gymnazisti častejšie volili koalíciu PS - Spolu.

Poukazuje to na sociálne zázemie príklonu k pravicového extrémizmu. Mladí voliči, ktorí ho preferujú, pravdepodobne vidia svoje životné šance a svoju budúcnosť v menej priaznivom svetle ako tí, ktorých čaká univerzitné vzdelanie a asi aj atraktívnejšia kariéra, vyšší zárobok, skrátka lepší život. I keď jasná sociálna podmienenosť v žiadnom prípade neplatí so železnou pravidelnosťou a voličov extrému dnes nájdeme aj medzi tými, ktorým sa darí nadpriemerne, ostáva to ako varovanie, aby sociálna kohézia, solidarita a empatia k sociálne slabším bola dôležitou súčasťou každej politiky a aj každej verejnej komunikácie.

Do akej miery si však mladí uvedomujú, že hlas pre ĽSNS je toxický? Ako upozornil analytik Radovan Geist, môžeme sa uspokojovať s odôvodnením, že je za tým nejaký vzdor, no vážnou otázkou je, prečo sú mladí ľudia ochotní spájať svoj vzdor so stranou, ktorá podkopáva základy demokracie, keďže popiera princíp rovnosti všetkých občanov.

Čo motivuje?
Otázka na motívy voliť pravicové extrémistické strany zamestnáva výskumníkov naprieč európskymi demokraciami. Všetky analýzy majú jeden spoločný menovateľ – príčiny úspechu extrémistov sú dnes viac ako kedykoľvek v minulosti rozptýlené. Analyticky ich môžeme rozdeliť na dve základné skupiny – štrukturálne, čiže viac objektívne, kontextové, a individuálne. Nedávno publikovaná metaanalýza takmer päťdesiatich štúdií týkajúcich sa západoeurópskych krajín, všeobecnejšiu platnosť vplyvu na príklon k pravicovému extrémizmu dokázala iba pre dva štrukturálne faktory: nezamestnanosť a podiel migrantov.

Ak ich aplikujeme na Slovensko, mohli by sme podľahnúť ilúzii, že voličov krajnej pravice musí ubúdať, veď miera nezamestnanosti je na historickom minime (pod piatimi percentami!!) a imigrantov k nám nepúšťame. Na druhej strane však vieme, že sociálna frustrácia a komparatívna deprivácia (teda pocit, že iní majú viac ako ja) je výsledkom subjektívneho posúdenia situácie, a nie objektívnych štatistík o vývoji ekonomiky. A v prípade migrantov stačí strašiť, prezentovať ich ako potenciálnu hrozbu, nemusia nevyhnutne byť viditeľní a reálne prítomní.

Akí sú?
Je preto asi produktívnejšie pozrieť sa na faktory na individuálnej úrovni. Na túto tému existuje o Slovensku výborná štúdia Príčiny radikalizácie mládeže vo veku štrnásť až sedemnásť rokov, realizovaná na prelome rokov 2017 - 2018. Zistenia kvalitatívneho výskumu uvádzajú, že radikálne nastavení tínedžeri žijú naprieč regiónmi Slovenska, mestami a dedinami, rôznymi rodinami, typmi škôl, sú v rôznom veku, sú z väčšinovej aj z menšinovej spoločnosti (Slováci, Maďari, ale aj Rómovia), pochádzajú z rôzneho sociálneho zázemia, sú medzi študentmi na základných, stredných školách aj gymnáziách na celom Slovensku, ľahšie sa identifikujú na stredných odborných školách vďaka otvorenejšiemu prejavu názorov, môžu mať najrôznejšie psychické alebo rodinné problémy, ktoré neriešia alebo sa pokúšajú riešiť bez väčších úspechov.

Ďalšou charakteristikou je, že hľadajú istoty v neistom (globálnom) svete slobody, demokracie, voľného trhu a chcú niekam patriť, pričom ich blízke prostredie ich neprijíma. Mnohí k nim patria, lebo sa dali „ľahko ovplyvniť“ svojím okolím. Keďže sú mladí, plní revolty, spurní, odporujú autoritám, chcú sa odlíšiť a imponuje im poriadok, hierarchická štruktúra, lebo majú z domu nenaplnenú túžbu po disciplíne a poriadku. Áno, máme pocit, že do tohto skupinového portrétu môže patriť každý mladý človek danej vekovej skupiny a ak hľadáme odpoveď na otázku, čo teda je tou hybnou silou, ktorá mladých vedie k takémuto volebnému rozhodnutiu, treba si uvedomiť, že žiadna jednoduchá odpoveď neexistuje, ide o zhluk, kombináciu viacerých faktorov.

Často sa tiež hovorí, že na vine je zlyhávajúce školstvo. I tu však treba brzdiť s prílišnými zovšeobecneniami, lebo veď mladí extrémisti sú aj v krajinách s podstatne kvalitnejším školstvom, ako má Slovensko. Citovaná štúdia viac ako školu dáva do popredia rodinné zázemie, či už preto, že je podobne radikálne, alebo je pre mladého človeka miestom traumy, z ktorej chce uniknúť, vyriešiť ju pre seba a pre iných, za ktorých sa mladý radikál pomyselne stavia.

Okno politickej príležitosti
Pozrime sa však na problém aj optikou straníckej ponuky – čo vytvorilo okno príležitosti pre stranu takéhoto razenia? Nepochybne tomu pomohla deradikalizácia Slovenskej národnej strany, ktorá po výmene lídra prestala byť výhradnou „majiteľkou“ témy nacionalizmus. Na druhej strane sa však najmä v súvislosti s tzv. utečeneckou krízou zásadne radikalizoval politický diskurz na tému národnej identity, kultúry, inakosti.

Jeho dehumanizačný charakter zásadne posunul hranice toho, ako je prípustné hovoriť o „iných“. A tak sa Rómovia mohli stať „cigánskymi príživníkmi“, utečenci byť automaticky označovaní za teroristov a na adresu ľudí vyznávajúcich hodnoty otvorenej spoločnosti sa nešetrí ťažko pochopiteľnou nálepkou „liberálny fašista“.

Je všeobecne známe, že radikalizácia strán stredného prúdu v snahe neutralizovať radikálne strany (a získať ich voličov) nefunguje. Vedie presne k opačnému efektu: posilní extrémistov. A tak sa motáme v začarovanom kruhu, z ktorého jediným východiskom je ponúknuť mladým inú alternatívu, ktorá prinesie nové témy, ale aj empatiu pre ich problémy a frustrácie. Je to aj odpoveď na neproduktívnu tézu „s fašistami sa nediskutuje“.

Ako píše Pavol Hardoš (link: https://komentare.sme.sk/c/22119902/ako-sa-nerozprava-s-fasizmom.html#ixzz5qSJjWKiT ): presnejšie treba povedať „sa s fašizmom nerozpráva. Znamená to, že nerozprávame jazykom extrémistov a nepreberáme ich témy. Nelegitimizujeme ich videnie sveta, neučíme voličov, že toto je téma na diskusiu. Hovorme o problémoch ľudí, vypočujme ich, ale neveďme túto diskusiu v rámcoch, ktoré sa končia v zákopoch“.
Iba ten, komu sa to podarí, má šancu byť tvorcom hrádze proti extrémizmu.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  3. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  4. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  5. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  6. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  7. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Mimoriadny úspech na medzinárodnej súťaži v Číne
  3. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  4. Filmári objavili skryté krásy Novej Bane – tu je video
  5. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Prvá časť
  6. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  8. Opätovne ožíva bratislavská Koliba Expo
  9. Prvý dojem urobíte len raz. Prečo to platí práve pri predaji?
  10. Otvoria prvú časť zrekonštruovaného Polusu
  1. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich? 59 593
  2. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 11 868
  3. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 10 221
  4. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco 9 524
  5. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 8 956
  6. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 7 949
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži 6 629
  8. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 6 569
  9. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami 5 361
  10. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 772

Téma: Kultúrny život


Hlavné správy zo Sme.sk

Okrúhly stôl na summite.
Píše Mikuláš Sliacky

Fico by si mal kúpiť kladivo

Nebyť Lucie Žitňanskej, už by Jankovská bola v Súdnej rade.

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská.
Píšu Arnab Das a Jacek Rostowski - Fórum

Nemecký vrchol končí, nasleduje návrat Francúzska

Čo znamená nová situácia vo svete pre európsku integráciu.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a francúzsky prezident Emmanuel Macron počas stretnutia pred Elyzejským palácom v Paríži.