SME
Pondelok, 16. december, 2019 | Meniny má Albína
KULTÚRNY ŽIVOT

Richard III. a tí druhí

Ja postváram zlo a prvý začnem kričať

(Zdroj: FOTO SME - Marko Erd)

Dejiny sa neopakujú, ale sa na seba podobajú. Ako v prípade vola. Keďže vôl nemá potomkov, má veľa následníkov. V génoch následníkov trónov sa nachádzajú ingredienty, ktoré potom aj nevydareného mocnára obdarujú vôľou vola.

Nejako tak sa stalo, že za jedinú noc nadiktovali mocnári svojim podmaneným demokraciu ako remeň. Dav sa síce pred víťazom triasol, ale ho volil. Jedna vydarená noc a basta fidli.

(Autenticky odinakiaľ: Zvyknete si, je po voľbách!)

A krajina ako v súštáte starého Grécka sa premenila na Argos, ktorý okolité štáty vrhli do karantény. Počestní cestovatelia sa mu vyhýbali na dvadsať míľ. Kráľ si tu pre svoje potešenie pestoval akúsi národnú hru na verejnú spoveď. Ľudia z ďahov, lúk a pasienkov sa navzájom bifľovali zločiny kráľa naspamäť. Darmo sa dávalo ľuďom na známosť, že v Grécku sú aj šťastné mestá. Nepomáhalo to. Sparta a Korint rozkvitali, Argos chátral štvaný výčitkami svedomia, že trpí za zločiny svojho kráľa a kráľovnej.

Článok pokračuje pod video reklamou

Krajina potomkov Svätopluka, Pribinu, Gorazda sa pod tlakom svárov začala vzdúvať. O sváry tu po stáročia nebola núdza a popri núdzi inej prišla núdza demokracie.

Jeden november nadul nádeje do prasknutia, druhý november ich spľasol. Za jedinú novembrovú noc sa prekrojila krajina na dvoje - na mocných a bezmocných, ponížených, okradnutých.

Elektra v Argose zostarla za jednu noc.
(Autenticky odinakiaľ: to mocnár v Elektre po volebnom debakli svoje starnutie si ani nevšimol.)

V krajine potomkov slávnych Slovanov najprv l 372 172 hlasov „za“ porazilo 2 516 768 hlasov „proti“, aby potom čosi viac ako tretina hlasov za vládnuci triumvirát začala vládnuť o čosi menej ako dvom tretinám inovercov. Tento akt vrhol krajinu pod jarmo tých, ktorí svoju všeobecnú menšinu premenili na tyraniu parlamentnej väčšiny.

Vektorom pohybu valec

Víťazi to zariadili ako Aigisthos v Sartrovej hre o Argose. Keď po krajine putujúci boh múch a smrti si zameditoval pred kráľom, že ľudia sú slobodní a „ty to vieš, Aigisthos, oni to nevedia“, kráľ vyčvirikal aktuálnu starosť: „Do hroma, keby to vedeli, zapálili by mi palác zo všetkých strán. Pätnásť rokov už hrám túto komédiu, aby som im ich moc zakryl.“

Keď v Zlatej Idke v decembri 1993 Vladimír Mečiar otvorene formuloval pred strednou garnitúrou straníckej klientely tézy o tom, ako sa vydriapať na (naj)vyšší šteblík moci(„...že to prevalcujeme, nech sa deje vôľa božia, že sa toho dopustíme tak, že sa potom budú všetci diviť“), predurčil, že hlavným

vektorom pohybu na politickej scéne bude valec. Určite už aj oveľa skôr, ale tu a teraz aj expressis verbis je líder pristihnutý pri tom, ako kalí oceľ na svoj meč, ako jasnozrivo pochádzajú vízie budúcej moci z meča zloducha Mečiara. Pri tomto akte sa láme na dvoje aj sám osnovateľ dejov.

Časť jeho psychofyzického ustrojenia ostáva autentická a časť sa stáva literárna. Osoba je reálna a postava je fikciou. Takéto rozdvojenie osobnosti však má pokračovanie v autentickej, ale aj vo fiktívnej sfére. Ako je známe, rozdvojenie vedomia v drámach je motorom, ktorý pomáha fabule sa rozvíjať. Takto transformovaná postava sa volá Veľký Mechanizátor (V. M.). Holá fikcia situuje síce dejateľa do iného prostredia, ale môže takto pokračovať už aj literárne. Jeho príprava na budúce poslanie zodpovedala gymnaziálnym praktikám Marcueila alias Nadsamca, ktorý si päť rokov memoroval istý cirkevný text: „Hostamque nostrum comprime...“ (A nepriateľa nášho premáhaj...).

Náš literárny V. M. správne vytušil, že krajinu potomkov Svätopluka, Pribinu, Gorazda preľstí najskôr tak, že ju bude aj sám zosobňovať, a zaumienil si aj bez toho, aby paralelu poznal, že pätica cyklistov pripútaných k jedinému bicyklu, bude ako v jarryovskej hyperbole pretekať v šialených pretekoch s rýchlovlakom. A keď jeden z jazdcov ostane už mŕtvy visieť na pretekajúcom bicykli, preteky pokračujú ďalej, lebo z nadvlády V. M. sa nemožno vymknúť. Akási nielen z NR SR známa gauliederovská podobnosť hraničí s touto metaforou ako apokalyptický obraz valca a jeho stvoriteľa: rútia sa do cieľa s mŕtvolou na ráme stroja. Kto je však víťazom? A čo znamená takéto víťazstvo za asistencie mlčiaceho davu?

Apropo, dav

Dav sa v Sartrovom Argose vrhá na otcovrahom poníženú Elektru sebautešujúcimi výkrikmi: „My sme nič neurobili, to nie je naša vina. To ona prišla a zviedla nás svojimi jedovatými rečami. Utopte ju, čarodejnicu, do rieky s ňou!“

Dav je vždy manipulovaný, dupoce, rapoce a zbavuje sa viny. V Argose sa dav zbavuje výčitiek svedomia za kolaboráciu, zbabelosť a poslušnosť. (Déjà vu: november 1989.) Orestes, záchranca mesta, už si len užije trpkú chuť poznania od boha múch, kreovaného Sartrom ako Jupiter: „Vieš, čo je za týmito bránami? Obyvatelia Argosu, celý Argos. Čakajú na svojho záchrancu s kameňmi, vidlami a obuškami, aby mu dokázali svoju vďačnosť.“

Takže dav. Žiadna to opora v čase, keď „zločin sa začal túlať po meste, tichým kňučaním ako pes, keď stratil pána“!

Filozofické východisko z konfliktnej situácie, ktorú prevzal Sartre zo Sofoklovej Elektry, sa zakladá na takom archetype, v ktorom je obrana slobody človeka pred inštitucionálnou mašinériou a zločinmi takpovediac z moci úradnej základom otázky bytia. Podstatnou veličinou slobody je však sám človek a sloboda potom ako možnosť jej uskutočnenia aj s rizikom nemožnosti ju uskutočniť. V takej podobe sa na scéne dejín (literatúry) objavujú Prometeus, Jób, Sizyfos, Oidipus, Orestes ako archetypy voľby ľudského údelu. Voľba za vlastnú slobodu potom znie: ísť proti všetkým bohom a tyranom, zločincom i mechanizátorom, ktorí vedia uspať vedomie centrálne riadenou malou slobodou. Orestes potom, keď zabije svojho otcovraha i matku, ktorá sa s ním spriahla, udrie na najslabšiu strunu kárajúceho Jupitera: „...urobil si tú chybu, že si ma stvoril slobodného.“ Stvoriteľ mu to vysvetlí: „Dal som ti slobodu, aby si mi slúžil.“

Keď sa strojca slovenských pomerov zalíškal budúcim plutokratom tým, že chce priviesť na náš svet pod Tatrami bohatých, neostal pri rečiach aj majetok im rozdal. Zo strachu, že by obdarovaní mohli vziať nohy na plecia, podsunul im akýsi pergamen (z oslej kože), na ktorom spečatili svoju vernosť. Tí, čo čosi podpísali alebo inakší rituál vernosti podstúpili, platili za majetok alebo inú apanáž ako Faust vlastnou dušou. Toť aj akási „Zvieracia farma“ na slovenský spôsob, keď svine obsadia chlievy na všetkých stupňoch a postoch ako v

socialistickej minulosti, za ktorou sa však mali zavrieť brány na sto zámkov po novembri 1989. Prasačie chlievy sú teraz znova pod jednou fertuchou, spravuje ich ústredná mechanická dielňa, odkiaľ sa vydávajú za svojimi misijnými povinnosťami valce a bicykle živené ako u Jarryho Nadsamca pokrmom zvaným „živnou látkou na ustavičný pohyb“.

Tragédie, traste sa !

Keďže je to skutočnosť, nemusí ju literatúra vymýšľať. V. M. rozvíja fabulu: spustil krik na prezidenta, lebo sa mu vymkol z centrálne živeného gravitačného poľa (zabudol mu dať predaj duše aj podpísať), a keď to inak nešlo, chopili sa veci chlapi z Trinástej komnaty, zvanej SIS. Narafičili na prezidentovho syna samoúnos a darmo vypovedal zradca firmy pred súdom susedného štátu i doma o zločine spáchanom za spolupráce štátnych orgánov, spravili z neho potrimiskára. Jeden svedok zdrhol, aby si zachránil život, druhý - jeho kamarát, zhorel vo svojom aute. Tragédie, traste sa! To už nie je fikcia, ale kronika podobná Holinshedovej, z ktorej William Shakespeare statočne odpisoval tému Richarda III.

Ja postváram zlo a prvý začnem kričať

Paranoidné schizofrénie majú v literatúre, ale aj v autentickej podobe svoje príznačné konotácie. Keď Holinshed, významný londýnsky kronikár, píše o voľbe Richarda III., charakterizuje situáciu: „Niet hlupáka, ktorý by nepochopil, v čom je podstata vecí, nikto však nesmie ukázať, že to chápe.“
Podstata je v niečom inom: Kňažná Anna sa vydá za vraha svojho muža kráľa Eduarda IV. Vydá sa za vraha a prenasledovateľa svojich príbuzných a jej srdcu najmilších. Jadro veci: vrah pred zrakmi obetí preľstí každého svojou diabolskou výrečnosťou. Potom to už ide, ako chodia dejiny: „Ja postváram zlo a prvý začnem kričať.“ (Richard III.)
V rozhovore s bratom zavraždeného hrá priateľskú prostotu. Všetci vedia, že je hrubý, vyvoláva hrôzu a predsa ho obdivujú ako výraz ľudskej osobnosti a síl možností človeka. Vyvoláva úžas i rešpekt: „Ja stačím sám sebe.“ (I am myself alone).
(Autenticky odinakiaľ: „Hlavný prúd som ja!“)
Vedomie vlastnej prevahy nad oklamanými obeťami vynáša vládcu po schodoch moci (do záhuby, tam i tu).

Vo verzii druhej garnitúry moci v ére po V. M. sa objavil iný muž v podobe svojho predchodcu, podobne ako v Nadsamcovi sa Marcueil vrátil v prestrojení za Indiána.

Richard III. používa meč, ľstivosť, rafinovanosť i temperament, a keď ho volia za kráľa, kronikár Holinshed zaznamenáva: „Nebolo človeka takého tupého, ktorý by nepochopil, že všetko bolo už vopred medzi nimi urovnané. Ale múdrym ľuďom netreba, aby sa miešali do týchto kráľovských hier.“

Zúfaj a zomri!

Po vražde malých princov však Richard III. stráca svoj duševný pokoj, celé noci nespí, vystrája a začína cítiť, že jeho vláda je „z tenkého skla“. Richardov úpadok charakterizujú patologické črty - opisuje to Raphael Holinshed v Kronikách.

Shakespeare, úplne závislý od tohto zdroja, ide však ďalej ako sám život - monumentalizuje zločinca, porušuje chemickú rovnováhu jeho paranoje, zhusťuje farby, aby zdôraznil tu krutosť, tam drzosť, inde zas ctižiadosť. V závere hry robí Shakespeare inventúru zločinov kráľa, prichádzajú na scénu

Duchovia zavraždených, skrátim to: jedenásť Duchov. Jeden za druhým mumlocú ako sopky: „Zúfaj a zomri!“
Zavraždená kráľovná Anna: „Tvoja žena, Richard, Anna neblahá, ktorá s tebou

pokojne nezdriemla ani na okamih, teraz nepokojom plní spánok tvoj: zajtra v bitke si na mňa spomeň a nech tupý meč ti z ruky vypadne. Zúfaj a zomri!“

Kráľovstvo [Lenovo1] za jedinú slzu

Odkaz dejín znie nielen literárne. To, čo Richardovi III. najviac pomáhalo dosahovať jeho ciele, bol nedostatok svedomia. Na antiku sa odvolávajúci Sartre, renesančný Shakespeare a vedno s nimi i náš súčasník si kladú rovnaké otázky.

Keď sa prelomilo „tenké sklo“ hrôzovlády, Richard III. ponúka v zúfalstve kráľovstvo za koňa, Aigisthos si želá ešte menej a predsa to má vysokú cenu: „Ach, dal by som za to kráľovstvo, keby som vedel preliať jedinú slzu.“

To v krajine potomkov Svätopluka a tých druhých si ani hypoteticky nekladú ľudia otázky, čo so svedomím, keď sa paláce a léna nadobudnuté „dlhoročnou poctivou a usilovnou prácou“ podajedných zrútia z podstavca lži, na ktorej boli postavené.

Malo by sa to stať potom, keď nevoliči prestanú svojím nezáujmom o veci verejné podopierať režim tyranie väčšiny. Kým sa to stane, pripusťme aspoň to, že za verajami nebies ako v ordinácii čakajú na vytrhnutie boľavého zuba naši slovenskí duchovia, ktorí sa už stihli priučiť u obetí z čias Tudorovcov tomu, čo by mali vmietnuť do tváre svojim katom.

Čo nám teda povie Duch Remiáša? A čo Duch Dubčeka, ktorý v dikcii V. M. „pre slovenskú politiku urobil viac zla ako dobra“?

Napokon vo verzii už inej vlády, čo potom, keď prehovorí Duch zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej?

Následne síce explodoval dav, prišla dekapitácia koryfejov, ale do obludnej grimasy nafúknutá zloba odstupujúcej kreatúry zoči-voči s prezidentom krajiny úľavu nepriniesla. Lebo nebolo u nej ani toľko odvahy na obavy ako u Richarda III. a ľútosti ako u Aigistha.

A čo ešte príde, keď sa otvorí sejf, v ktorom sa ukladali záznamy zo sledovania strážnych psov demokracie? Koľko iných úkladov čaká v anonymite na odhalenie po prelomení tenkého skla demokracie?

Poriadok, prosím

Ako už vieme, prvý to povedal Cézar, po ňom Aigisthos, potom Richard III., ale aj Marcueil: „Order please – poriadok, prosím!“

Takže ešte raz a po poriadku. Pre poriadok zabil Aigisthos kráľa a oženil sa s vdovou po kráľovi. Pre poriadok zavraždil Richard III. kráľa Eduarda IV. a potom si vzal jeho ženu, zabil aj ju a v zhode so svojimi poriadkami aj ďalších - princov, grófov, lordov. Pre zachovanie poriadku, stavu ducha a mechanizmov odľudšteného života prekonal Nadsamec istým Theofrastom velebený rekord v milovaní - od polnoci do polnoci sedemdesiatkrát, až z toho bola krásna Ellen na smrť ukonaná. Krása, rozkoš, brutalita, vitalita - všetko ako fikcia i skutočnosť.

Náčrt témy predpokladá s prihliadnutím na použité literárne zdroje viac záverov. Ale jeden je kľúčový.

Podobne ako u Falstaffa. Keď už Shakespeare nehodlal pustiť Falstaffa na javisko, aby svojimi geniálnymi táraninami bavil obecenstvo na alžbetínskych pasienkoch, dal skonať jeho dramatickému pudu a návštevníkov divadla vyrozumel o tom, že ani Falstaff nemôže piť a robiť vtipy večne. O záverečnú ceremóniu sa postarali pozostalí z jeho družiny, s ktorou spolu vystrájali kúsky v krčme U kančej hlavy. Jeden z nich to zhrnul: „Nuž veru, palivo mu došlo, ktoré ten oheň udržiavalo...“

Aj v tomto najrozsiahlejšom opuse Shakespeara (Henrich IV. sú vlastne dve hry) musel prísť koniec. Lebo raz sa všetko skončí, lebo každé víťazstvo, a nielen zla, je len provizórium.

x x x

Príbehy o dejoch a dejateľoch premkýnajú tisícročia a každá sekvencia zvlášť i všetky spolu sľubujú historický optimizmus: všetko zlo raz pominie a spravodlivosti sa azda dočká, kto prežije. Práve v tom je ten háčik: ten, kto prežije! Dav mlčí a dav to vždy prežije. A čo potom? To je tá správna otázka, na ktorú dávajú aj dejiny len skľučujúcu odpoveď. Dav sa vždy pridá k víťazovi, ktorý sa pred ním dômyselne ukrýva, a že by ani nemusel, lebo je slobodný, na to nepomyslí.

Literatúra ponúka príklady a výstrahy. Nič viac. Literárna demokracia môže obnažiť svedomie davu i vládcov výjavmi duchov. Reálna demokracia to môže literatúre závidieť, ba na ňu sa aj odvolávať. Dnes porazení, zajtra víťazi! Víťazi však nevedia, čo potom, čo s tými bývalými koryfejmi a zbabelými služobníkmi. Za hrdinu pasuje každá moc poslušný dav. Lebo dav potrebuje každá moc a preto si ho drží pri sebe ako žobrák palicu a súčasne sa pred ním trasie ako čert pred kropeničkou so svätenou vodou. Dav je nebezpečný aj vtedy, keď mlčí.

Summa summarum: v čase vládnutia dvoch premiérov sa spáchali na Slovensku dve politicky motivované brutálne vraždy a „zločin sa začal túlať po meste tichým kňučaním ako pes, keď stratí pána“.

Zvyšok si dopovie každý sám.

Aigisthos: Ja nemám žiadne tajomstvo.

Jupiter: Máš. Tak isto ako ja. Bolestné tajomstvo

bohov a kráľov: že ľudia sú slobodní.

Ty to vieš a oni to nevedia.

Aigisthos: Do hroma, keby to vedeli, zapálili by mi

palác zo všetkých strán. Pätnásť rokov už hrám

Komédiu, aby som im tu zakryl ich moc.

J. P. Sartre: Muchy

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  2. Nestarnú, ale dozrievajú
  3. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  4. Legenda Dakaru Svitko: verím si na víťazstvo
  5. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  6. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  7. Kam na výlet so svojimi známymi
  8. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  9. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  10. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  1. Telekom: Technologies allow all to reach opportunities of now
  2. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  3. Legenda Dakaru Svitko: verím si na víťazstvo
  4. Nestarnú, ale dozrievajú
  5. Zvolenský nie je len slovenský, ale aj férový
  6. Sólymos: Najťažšie bolo prísť za ľuďmi, ktorých odpojili od vody
  7. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  8. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  9. Kam na výlet so svojimi známymi
  10. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 36 846
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 34 008
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 27 452
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 651
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 14 308
  6. Kam na výlet so svojimi známymi 12 861
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely 11 073
  8. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 10 321
  9. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 446
  10. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 417

Téma: Divadlo


Článok je zaradený aj do ďalších tém Divadlo (Trenčín), Divadlo (Novohrad), Divadlo (Kysuce), Kultúrny život

Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kočner prichádza na súd.
Do zničenej bytovky v Prešove sa pustila špeciálna technika.
Ilustrácia z Knihy plnej ľudí
Cynická obluda

Čo povedať deťom

Občania pohoršení homosexualitou v reklame sa s hrôzou pýtajú, že preboha ako to vysvetlia svojim deťom.