BRATISLAVA. Američan Christopher McCandless práve skončil školu a myslel si, že pri mestskom spôsobe života nikdy nezistí, kým skutočne je.
Spoločnosť je zlo, hovoril. Nenávidel materiálne veci. Bol presvedčený, že nepotrebuje peniaze ani rodinu, dokonca jej ani nepovedal, že odchádza z domu a pôjde ďaleko na sever.
Bez dokladov, bez jedla.
Jeho radikálny čin k veľkému šťastiu neviedol. Jeho cesta nedopadla dobre, napriek tomu ho dodnes mladí ľudia nasledujú. Neraz s rovnakým osudom.
Nebol hladný. Zomrel, lebo sa pomýlil
Po dvoch rokoch putovania sa Christopher dostal na Aljašku. Vtedy už sám seba prezýval Alexander Supertramp.
Tam našiel opustený autobus. A nadšene si do denníka zapísal: Som sám. V divočine.
Vďaka knihe Útek do divočiny, ktorú o ňom napísal Jon Krakauer, vieme, čo mal so sebou, keď tam dva mesiace prebýval. Spacák, pušku, fotoaparát, denník a atlas jedlých a nejedlých rastlín.
Keď v roku 1992 zomrel, k jeho rodičom sa dostala správa, že sa vyhladoval na smrť.
